Trasa

Skalnaté pleso – sedlo pod Svišťovkou – Veľká Svišťovka – Chata pri Zelenom plese – Kovalčíkova poľana – Šalviový prameň – Nad Matliarmi – Kežmarská Biela voda

Náš prvý rodinný výstup na Veľkú Svišťovku pred pár rokmi sa skončil nezdarom pre výbuch predpovede počasia. Slnečné počasie vydržalo iba na začiatku túry a už zakrátko sa všetky tatranské štíty zabalili do oblakov tvoriacich sa z dvíhajúcej rannej inverzie. Nevideli sme teda nič, aj keď musím uznať, že málo častý pohľad na letnú inverziu pod Tatrami v úvode túry mal niečo do seba. O repete sa idem pokúsiť sám na začiatku tohtoročných prázdnin. Moja prvá tatranská túra sezóny, intenzívne júlové slnko a nové nerozchodené turistické topánky sú tri dôvody, pre ktoré si situáciu uľahčujem lanovkou. Takmer stometrový rad turistov v pracovný deň je malý šok, bude to však asi daň za koronavírusové prázdniny.

Samotná túra začína pri Skalnatom plese, odkiaľ sa vyberám po Tatranskej magistrále severným smerom. Úvodný strmý úsek cez Huncovskú vyhliadku zabezpečí rýchle rozprúdenie krvného obehu, po chvíli sa však značka stočí a ďalej pokračuje po vrstevnici, traverzujúc východný svah Huncovského štítu. Celý chodník umožňuje krásne výhľady hlboko do Popradskej kotliny, teraz zrána je to však priamo proti slnku. Pozrieť sa viem za seba, kde zanechávam Kráľovu hoľu a pred seba, kde sa objavuje východný okraj Belianskych Tatier. Čoskoro sa do zorného poľa dostane aj najvyšší bod dnešného putovania, ktorým je Veľká Svišťovka.

V jednom úseku chodník klesne do Huncovskej kotliny, odkiaľ sa po prvýkrát naskytne krásny pohľad na Huncovský štít a dvojicu Kežmarských štítov. Odtiaľ sa serpentínami dostávam až do sedla pod Svišťovkou, kde sa otvára ďalší nádherný výhľad. Ten sa dá ešte významne vylepšiť, ak si človek vybehne pár metrov hore na vrchol blízkej Veľkej Svišťovky. Musím potvrdiť, že výhľad je naozaj nádherný. Už spomínané blízke Kežmarské štíty spolu s Huncovským sú úžasným magnetom pre oči a tým to zďaleka nekončí. Napravo od nich pokračuje východný okraj hlavného hrebeňa Vysokých Tatier. Štíty od Baraních rohov po Jahňací vystupujú priamo z hlbín doliny Zeleného plesa, ktoré spolu s chatou ležia hlboko podo mnou. V podstate celý severný obzor vypĺňajú Belianske Tatry, kompletný hrebeň od Muráňa po Skalné vráta. No a juhovýchodný obzor patrí Popradskej kotline olemovanej celou radou pohorí, od Spišskej Magury až po Nízke Tatry. Dnes pochopiteľne v letnom oparovom vydaní, za týmito výhľadmi sa do Tatier v lete nechodí. Veľká Svišťovka poskytuje jednoducho nádherný kruhový výhľad z jedného bodu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po vychutnaní si scenérií nasleduje návrat do sedla a začína strmý zostup ku Chate pri Zelenom plese. Vyše polkilometrové prevýšenie prekonáva chodník serpentínami v strmom severnom svahu Veľkej Svišťovky. V najužšom mieste, kde prechádza skalným žľabom, je zabezpečený reťazami. Chodník poskytuje neustále výhľady s meniacou sa perspektívou. Na začiatku prázdnin sú sviežozelené svahy vyzdobené kobercami žltých, či bielych kvetov.

Po zostupe do doliny sa chodník vyrovná a privádza ma k Čiernemu Kežmarskému plesu. Leží priamo pri chodníku, napriek tomu pôsobí ukrytým dojmom. Je naozaj dosť tmavé, no neďaleko v kosodrevine leží ukryté Malé Čierne pleso, ktoré je naozaj čierne. Plesá a ich farebné rozdiely je pekne vidieť z výšky serpentín chodníka. Od Čierneho plesa je to len chvíľa a chodník v kosodrevine ma privádza k Zelenému plesu. Už prvý pohľad na jeho hladinu prezrádza, že názov je zvolený veľmi správne. Navyše pri dnešnom slnečnom dni a prevládajúcej modrej oblohe dostáva farba vody krásny smaragdovo-tyrkysový nádych. A to som pohľadom ešte iba na hladine. Pleso je však zakomponované do tak nádhernej scenérie, že s kľudným svedomím dosvedčím, že ide o jedno z najmalebnejších miest v Tatrách. Svieža zeleň okolitej listnatej vegetácie veľmi pristane farbe plesa a to, že tu stojí turistická chata, je vlastne zákonité.

Ako to už s chatou chodí, odvrátenou stranou sú davy ľudí. Rozvoniava tu kapustnica, dnes však musí bojovať o svoje miesto na vzduchu s opaľovacími krémami. Niet sa čo čudovať, slnko visí takmer kolmo na oblohe. Pozitívom tohto faktu je, že sa všetko ukazuje vo svojich najintenzívnejších farbách. Kontrast okolitej zelene s azúrovou oblohou a bielymi oblakmi či zostávajúcimi snehovými poliami vysoko v skalných žľaboch nemôže byť väčší. Stále a dookola sa presviedčam, že sivej tatranskej žule veľmi pristane životom prekypujúca zeleň pod modrou oblohou.

Napriek množstvu ľudí sa mi podarí usalašiť sa v polotieni kosodreviny blízko pri hladine plesa a dopriať si dostatočnú obedňajšiu pauzu, počas ktorej si naplno vychutnávam okolitú scenériu. Od Kozieho a Jahnňacieho štítu nad chatou, cez majestátnu Jastrabiu vežu, ktorú z Veľkej Svišťovky vôbec nebolo vidieť – splývala s vyššou Belasou vežou, teraz jej to aj s úrokmi vracia – cez Kolový a Čierny štít, Baranie rohy, Baranie sedlo až po dvojicu Pyšných štítov. Tam sa pohľad dostáva proti slnku. Pohľad je to dych berúci, až mi príde ľúto, že som na tú krásu sám, pretože pri predchádzajúcej návšteve sme videli iba pleso, štíty ostali skryté v oblakoch. Ale tak už to v Tatrách býva. A to vynechávam to najmajestátnejšie, neskutočne vysoké kolmé steny oboch "Kežmarákov", ktoré, ležiac na juh od plesa, sú teraz v tieni a ich vrcholky priamo proti poludňajšiemu slnku. Nepozerateľné a nefotiteľné. Belianske Tatry na druhej strane Doliny Kežmarskej Bielej vody, ponad celú Dolinu Zeleného plesa, jej odbočky, sú vlastne absolútne nevýrazné a úplne sa strácajú. Dosť podobne je na tom aj nevýrazná Veľká Svišťovka, odkiaľ som sa na Zelené pleso pozeral ani nie pred hodinou a pol.

Od plesa odchádzam až vtedy, keď nemám žiadnu časovú rezervu do odchodu autobusu, tak sa mi tu páči. Ešte pred tým však absolvujem obligátny okruh okolo plesa po vyšliapanom chodníčku. Dá sa tak vidieť pleso v rôznych kompozíciách, najkrajšie sú však z okolia chaty a prístupového chodníka. Pri odchode smerom k Šalviovému prameňu som ušetrený neustáleho otáčania sa za poslednými pohľadmi, keďže sú proti popoludňajšiemu slnku. Kým ide chodník kosodrevinou popri Zelenom potoku, párkrát sa ešte ukáže časť východného hrebeňa Belianskych Tatier. Lepšie je ale dívať sa pod nohy, pretože chodník je vykladaný pohyblivými okruhliakmi a kráčanie po ňom nie je teda nič moc. Keď už mám kameňov naozaj plné zuby, príde ako na zavolanie hladký úsek, navyše v tieni lesa, čo je naozaj na nezaplatenie. Kdesi pod Šalviovým prameňom sú na okraji cesty zložené desiatky sudov s najrôznejšími pivami a kofolami, avšak žiadny barman s pípou naokolo, takže mašírujem ďalej až do cieľa.

Zhodnotenie

Veľká Svišťovka je určite tatranskou klasikou. Množstvo ľudí využije lanovku na Skalnaté pleso, ako som si na vrchole ostatne vypočul z poznámok turistov, ktorí tam prichádzali. Bez lanovky by tento úsek Tatranskej magistrály rozhodne nebol taký frekventovaný. Nádherné výhľady bez väčšej námahy, o tom je Veľká Svišťovka. Zostup k Zelenému plesu nie je nijako mimoriadne náročný, aj keď nie je ľahký. Videl som tam zopár starších turistov či malé deti, ktorí mali v niektorých miestach naozaj čo robiť sami so sebou. Viem, že bez lanovky by tu neboli. Vyviesť sa hore s tým, že nejako to už zídeme, nemusí byť rozumná stratégia. No a oáza Zeleného plesa, navyše vybavená chatou, je magnetom sama o sebe. Je to prudko fotogenická vysokohorská túra, prístupná pomerne veľkej časti turistickej verejnosti.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek