Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Deň po otvorení
Deň po otvorení Zatvoriť

Extra Rozhľadňa na Devínskej Kobyle

Vrch Devínska Kobyla, ako najvyšší kopec Bratislavy, sa v týchto dňoch dočkal oficiálnej rozhľadne. Verejnosť bola už niekoľkokrát v minulosti informovaná o tomto stavebnom zámere. Po niekoľkoročných prípravách a pomerne rýchlej realizácii môžeme od júla z jej výšky pozorovať okolitú krajinu.

Doprava
Bratislava (vlak, bus, MHD), Devínska Nová Ves (vlak, bus, MHD), Devín (bus, MHD), Karlova Ves (bus, MHD), Dúbravka (bus, MHD)
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)
Poloha
Malé Karpaty: vrchol Devínskej Kobyly
Nadmorská výška
514 m n. m.
GPS súradnice
šírka: 48.18939 ° SŠ
dĺžka: 16.99551 ° VD
» Mapa
Prevádzka
celoročná (okrem nepriaznivého počasia)

Parametre

Konštrukcia je 21,26 m vysoká, približne ako sedemposchodová budova so 112 schodmi. Jej oceľová konštrukcia váži 35 ton a žiari bielou farbou. Financovaná je z rozpočtu Mestskej časti Devínska Nová Ves. Architektonický návrh pochádza z dielne Architekti Šebo Lichý. Ako uvádzajú, ich zámer bol inšpirovaný miestnou faunou, konkrétne modlivkou zelenou. Stavbu realizovala firma INGSTEEL, ktorá v minulosti stavala aj Cyklomost Slobody cez rieku Moravu.

Stavba začala výkopovými prácami v apríli tohto roka. Následne sa pokračovalo základovou doskou, na ktorú sa primontovala železná konštrukcia. Od júna bolo rozhľadňu badať nad vrcholmi stromov, potom nasledovala kolaudácia. Medzičasom sa vyskytlo niekoľko neukáznených vniknutí na stavenisko a krádež dohľadovej kamery. Vstup je bezplatný, avšak s obmedzenou kapacitou 30 návštevníkov. V čase nepriaznivého počasia, napr. námraza, bude pohyb po rozhľadni zakázaný.

Umiestnenie veže

Je situovaná na samotnom vrchole Devínskej Kobyly, kde od 80. rokov 20. storočia bola vojenská základňa raketovej protivzdušnej obrany mesta Bratislava. Schátrané objekty sú dodnes vojenským majetkom. Pri výstavbe rozhľadne musela ustúpiť provizórna vojenská pozorovateľňa zvarená z tubusov obalov rakiet. Doteraz oficiálne toto miesto nebolo prístupné. Červená turistická značka, ako súčasť Cesty hrdinov SNP, areál obchádzala a turistický vrchol bol pri bývalej útulni, ktorej základy sú viditeľné dodnes. V súčasnosti musíme od neho pokračovať chodníkom po hrebienku na východ a dierou v plote sa dostaneme do priestoru základne. Je prísľub, že Klub slovenských turistov bude spomínanú značku viesť okolo rozhľadne.

Prístup

Devínska Nová Ves

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Pôjdeme zelenou značkou z Námestia 6. apríla okolo kultúrneho domu a kostola Ducha svätého cez sídlisko do lesa pod Lipové. Nad starým kameňolomom si môžeme všimnúť hraničné pätníky s písmenami S a D z čias Slovenského štátu, keď masívom Devínskej Kobyly prechádzala hranica s Nemeckom. Neprestávajúc sledovať zelenú prídeme až na vrchol.

Druhá, príťažlivejšia alternatíva je sa vydať modrou pod bývalú pieskovňu Sandberg. Známu paleontologickú lokalitu a hniezdisko včelárika. Žltou vystúpame lesom na samotný vrchol “pieskového kopca”. Nápadná náhorná plošina s valmi okolo okraja nepredstavuje nič iné ako slovanské hradisko. Tak isto ďalšie je badateľné na kopčeku Skala s GSM stožiarom pod nami. Pohyb po planine mimo značenia je zakázaný, keďže sme v PR Devínska Kobyla. Aby sme sa dostali k výhľadom pokračujeme ešte kúsok ďalej žltou. Predĺženie nás odmenilo pohľadmi na rovinu Moravského poľa (Marchfeld), Moravu a Dunaj či hrad Devín, Hainburské vrchy a za dobrej dohľadnosti vidíme až Schneeberg a Raxalpe. V jarných mesiacoch sa tu môžeme kochať hlaváčikmi jarnými, poniklecami alebo pomaly sa prebúdzajúcimi májkami fialovými. Napokon sa vraciame späť a na rázcestí Rovnica pokračujeme zelenou značkou na vrchol.

Devín

Začíname priamo pod hradným bralom. Nasledovaním červenej postupne stúpame k vrcholu. Ešte než začneme výšlap, ponúka sa prechádzka po nábreží. V čase 2. svetovej vojny obec patrila Nemcom, ktorí postavením budovy s divadlom priamo nad sútokom Moravy s Dunajom poškodili pôvodné hradby hradu. Stavba tu stojí opustená dodnes. Ak by sme končili prechádzku v Devíne, môžeme navštíviť a ochutnať tunajšie ríbezľové víno vo vinárstvach, ktoré sú súčasťou Malokarpatskej vínnej cesty.

Karlova Ves

Červenou z časti Kútiky a cez Švábsky les sa pokračuje až na vrchol. Alebo z Dlhých Dielov modrou popod Kráľov vrch. Tu odporúčam odskočiť si na dolný koniec lúky ku kavernám z 1. svetovej vojny. Ďalej ideme cez Jezuitské lesy a Švábsky vrch k rázcestiu Dúbravská hlavica a ďalej na samotný vrchol.

Dúbravka

Spred kultúrneho domu nasledujeme žltú. Pod Dúbravskou hlavicou navrhujem navštíviť jej vrchol, kde sa skrýva tiež kaverna. Vrátime sa späť a pri rázcestí Dúbravská hlavica pokračujeme červenou na miesto rozhľadne.

Poznámka: od rázcestia Dúbravská hlavica sa dá využiť na prístup aj bývalá vojenská asfaltová cesta, ktorá končí pri hlavnom vstupe do areálu.

Čo nám ponúka plný 360° výhľad

Z výhľadových plošín sa najskôr odkrývajú pohľady na vojenský areál. S ďalším a ďalším poschodím vidíme čoraz viac z okolia zeleného bratislavského ostrova. Z najvyššieho miesta t. j. takmer z 20 m nad zemou, uzrieme okolie Devínskej brány s hradom Devín a Hainburskými vrchmi. V diaľavách narazíme pohľadom na alpské vrchy Schneeberg a Rax, ktoré sa opticky týčia nad Moravským poľom (Marchfeld). Pod nami je Národný park Dunajské luhy (NP Donau-Auen). Sledujúc Dunaj prichádzame na konci hrebeňa Hundsheimer Bergu k staršej sestre našej rozhľadne. A to k drevenej Königswarte nad zvyškami hradu Pottenburg.

Za dobrej viditeľnosti sa na horizonte zrkadlia hladiny Neziderského jazera (Neusiedler See) a Hrušovskej zdrže za Petržalkou. V časoch vynikajúcej dohľadnosti máme sľúbené dovidieť až k Zoboru nad Nitrou. Pod nami sledujeme ako zástavba pomaly odhrýza z devínskych vinohradov. Mestské časti Karlova Ves, Dúbravka, Lamač a čiastočne Kramáre sú ako na dlani. Tu pozorujeme ako Lamačská brána oddeľuje Devínsku Kobylu od masívu Kamzíka.

Dostávame sa k hrebeňu Malých Karpát. Orientačnými bodmi sú hradná zrúcanina Pajštúnu a nezameniteľná silueta nepísanej kráľovnej tunajších Karpát - Vysokej. Pod úpätím rozoznávame dedinky Záhoria - Záhorskú Bystricu, Marianku, Stupavu. Ďalej pod nami nasleduje nová výstavba v lokalite Bory. Za ňou rovina Záhoria a v priaznivom počasí aj Pavlovské vrchy (CHKO Pálava) pri Mikulove. Pootočíme sa o pár stupňov a máme tu takmer celú Devínsku Novú Ves s cyklomostom a Moravou. Za ním je železničný most tzv. Marcheggské mosty. Ďalej je Devínske alúvium Moravy s jeho záplavovými lúkami a lužným lesom. Na druhom brehu vidíme zámok Schloss Hof a starobylé mesto Marchegg, nateraz raj bocianov. Pri čistom vzduchu by sme dovideli až do Viedne s kopcami Weinviertler Hügellandu.

Malý pohľad do dejín alebo čo sa prehnalo okolím

Ak do panorámy premietneme, čo to neformálne z histórie, zrazu pred nami ožíva napríklad keltské hradisko na kopci Braunsberg, taktiež hradiská ako Devín či spomínané nad Devínskou Novou Vsou. Na druhej strane nad Mariankou je Velatické hradisko. Za terajším Hainburgom sa rozprestieralo rímske mesto Carnuntum. Bol tu legionársky tábor v Rusovciach či v Stupave. Priamo pod úpätím Devínskej Kobyly respektíve Dúbravskej Hlavice sa našli pozostatky rímskych kúpeľov (Villa rustica). Pamätník za Devínskou Novou Vsou nám pripomína slovansko-avarské pohrebisko z obdobia Samovej ríše.

Keď sa v dejepise tohto takmer trojhraničného územia posunieme ďalej, tak sme napríklad svedkami ako český kráľ Přemysl Otakara II. v bitke pri Kressenbrunne (v súčasnosti Groißenbrunn) poráža uhorského kráľa Bela IV. (r. 1260) a zakladá mesto Marchegg. V roku 1278 sa neďaleko pri dedine Dürnkrut odohráva údajne jedna z najväčších rytierskych bitiek všetkých čias, a to tzv. Bitka na Moravskom poli, kde Přemysl Otakara II. je porazený Rudolfom I. Habsburským. Obe tieto udalosti majú svoje pamätníky v uvedených obciach.

O pár storočí neskôr sa tadiaľto prehnali napoleonské vojská a zničili Devín a Pajštún. Neďaleká Königswarte slúžila za čias Habsburgovcov ako pozorovateľňa zhromaždených vojsk alebo utekajúcich nepriateľov.

Keď sa prenesieme do roku 1848 vidíme ako po tzv. Marcheggských mostoch prichádza prvý parný rušeň z Viedne do Bratislavy. Na konci Prusko-rakúskej vojny v roku 1866 prebiehala Bitka pri Lamači. Svedectvom sú pomníky v Dúbravskom a Lamačskom chotári i pod Kamzíkom.

Tesne pred a počas 1. svetovej vojny sa v okolí Kamzíka, Lamača, Dlhých Dielov a na Dúbravskej Hlavici stavali delostrelecké úkryty - kaverny. Koncom roka 1918 v okolí Devínskej Kobyly prebiehajú boje československých legionárov s maďarským vojskom a neďaleká Bratislava je oslobodená až začiatkom roka 1919.

V predvojnovom období sa v blízkosti rieky Morava buduje ľahké opevnenie tzv. Ropíky a na petržalskej strane ťažké opevnenie. Ďalších nemých svedkov môžeme nájsť v podobe hraničných pätníkov vytyčujúcich slovensko-nemeckú hranicu z čias 2. svetovej vojny. Nájdeme ich v okolí Sandbergu, pod Švábskym vrchom či v doline Mokrého jarku. Pamätná tabuľa na budove bývalého kina v Devínskej Novej Vsi pripomína tunajšiu tragédiu, kedy počas bombardovania železničného uzla zomrelo 14 obyvateľov. Pri Zohore nájdeme pomník dvom americkým pilotom, ktorí prišli o život pri havárií amerického lietadla B-24 počas návratu z náletu Viedne. Smerom na Devínske Jazero je svedkom konca 2. svetovej vojny pamätník nešťastnej udalosti, kedy bolo zastrelených 42 nemeckých vojnových zajatcov.

V neposlednom rade sme tu mali železnú oponu, ktorej imitácia a menoslov obetí je umiestnený pri Cyklomoste Slobody.

Možno som niečo z mozaiky dejín opomenul, ale zo spomenutého vidieť, že územie má strategickú polohu s pohnutou históriou. Pri pohľade zhora si môžeme predstavovať rôznorodé dejinné epochy.

Samozrejme, nezabúdajme, že v pradávnych geologických časoch tu bolo more, čoho je dôkazom morský piesok Sandbergu a skameneliny v Štokeravskej vápenke, lastúry v Bielych skalách. Nebyť pokynu Márie Terézie na vysádzanie borovíc, tak by sme možno na roviny Záhoria teraz pozerali ako na polopúšť naviatych riečnych pieskov.

Ako na každú vec v prírode, ktorá vznikla dielom človeka, aj na rozhľadňu sú rôzne názory a pohľady. Tak či onak, dúfajme, že bude prínosom pre turistov a samotná príroda nebude veľmi trpieť, o čo sa svojím správaním musíme pričiniť hlavne my, návštevníci. V neposlednom rade snáď bude postavenie rozhľadne impulzom pre obnovu celého areálu ako jeho prírodného charakteru, tak aj ako mementa studenej vojny a železnej opony. Hádam sa niekedy dočkáme náučného chodníka, ktorý by priblížil nedávnu aj hlbšiu históriu trojhraničného územia.

Súvisiace odkazy

Fotogaléria k článku

Najnovšie