Cesta

Vstával som čosi po štvrtej, aby som prešiel cez Bratislavu pred rannými zápchami. Podarilo sa. Podľa routeplanneru mi mala cesta trvať 4 hodiny aj 15 minút, ale trvala mi o pol hodiny dlhšie. Opäť som v Steyri zablúdil.

O 9.45 h som prišiel na koniec údolia Stodertal. Za celodenné parkovanie tu pýtajú 4 eurá a za parkovanie na dva dni 7 eur. Keďže viem, aké výpalné pýtajú za parkovanie v Tatrách, 4 eurá som obetoval bez mihnutia oka.

Na parkovisku sa chystala na túru dvojica Rakúšanov. Prehodil som s nimi zopár slov a spýtal som sa ich, ktorým smerom mi odporúčajú ísť. Poradili mi ísť v smere hodinových ručičiek, lebo tak je to vraj krajšie. Teraz, po túre musím uznať, že mi poradili dobre.

Na alpské lúky

Od parkoviska som vyrážal po zvážnici. V zákrute som zišiel z cesty a chodník sa začal liepať hore serpentínami. Boli nekonečné. Z času na čas som sa zastavil, aby som odfotil nejakú kvetinu, no cítil som, že som z formy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Serpentíny skončili a prišiel som na alpskú lúku. Stáli na nej dva zruby a obďaleč, na ďalšej lúke, ďalšie. Na hornej lúke sa pásli kravy. Podľa tabuľky pri oplotku ich malo byť osemnásť kusov. Farmár písal, aby turisti kravy spočítali, a keď si všimnú niečo nezvyčajné, aby mu poslali SMS-ku. Miestni veru vedia, ako sa dá profitovať z turistiky. Naši farmári turistov využívajú maximálne tak na cvičenie strážnych psov.

Traverz ako v Dolomitoch

Za lúkami som išiel ešte chvíľu lesom a prišiel som do skál. Zjavilo sa istenie. Hrubé oceľové lano a v rokline dve skoby. Ferratový set tu nepotrebujete a aj prilbu som vláčil v batohu zbytočne. V rokline je dvojitý vodopád, ale vody v ňom veľa nebolo.

Chodník traverzuje skalnaté svahy. Všade naokolo sa ježia vápencové bralá a dolu pod chodníkom je priepasť. Táto časť prechádzky bola najkrajšia. Odfotil som si veľké skalné okno, zopár skalných veží a z ostrohov údolie Stodertal s okolitými kopcami. Spitzmauer aj Großer Priel mali vrcholce v oblakoch, ostatné kopce bolo vidno dobre.

Na jednom ostrohu som zjedol obed, na ďalšom som si oddýchol. Ľahol som si na chrbát do trávy a keď som sa prebral, došlo mi, že som spal. Slnko pieklo, nič ma nesúrilo a bolo mi fajn.

Návrat a prídavok

Nič však netrvá večne. Chodník zahol nadol a priviedol ma do lesa. Za ním som išiel chvíľu po štrkovom splaze a cestou som sa vrátil na parkovisko. Kúsok pred ním pramení riečka Steyr. Medzi kameňmi sa objavujú pramienky vody a o desať metrov nižšie je z nich rieka. Páčilo sa mi to.

K autu som prišiel skoro. Aby som zabil čas, vybral som sa dolu údolím Stodertal popri riečke. Dúfal som, že nájdem zopár zaujímavých kvetín, ale našiel som iba hruštičku okrúhlolistú a modrastú žerušnicu lúčnu. Päťprstnice, vstavačovce a kruštíky som videl aj prv.

Záver

Dolomity to nie sú, napriek tomu je Stoderer Dolomitensteig vcelku pekný okruh. Na trase sú drevenice, lúčky s výhľadmi, skalné veže, roklina, ale aj skalné okno, nejaké istenie a kopec kvetín. Chýba iba poriadny vrchol, avšak na ten som sa hotoval ďalší deň.