Tatry sú plné, mám pocit, že každý z krajín trojlístka najpočetnejších návštevníkov sa chce narýchlo nadýchnuť, uvoľniť pred očakávanou druhou, treťou vlnou korony. Ak sa vyberieme mimo vysokohorských chát či novodobých lunaparkov, návštevnosť klesá na bežnú záťaž a určite tomu momentálne dopomáhajú aj poobedné búrky. No srdce túžiace po absolútnom kľude nás vedie do podtatranskej dedinky Šuňava. Itinerár je dopredu jasný. Pohľadáme náučný chodník a prameň Hornádu. Budeme sa pohybovať na lúkach pod Kozími chrbtami a Kráľovou hoľou, v miestach odkiaľ pramene tečú do Baltského a Čierneho mora. Ale dosť teórie, poďme von do prírody.

Trasa

Šuňava - Nižná Šuňava - biofarma Šuňava - Šuňavské jazero (rybník) - Žabienec (Žabince) - poľana Makoviská - prameň Hornádu - Barno - Krahulec - Stavec - Zadné lúky - Vyšná Šuňava

Z autobusu vystupujeme v časti Nižná Šuňava, neďaleko kostola. Je tu prvý infopanel s číslom 2. Ale my sa dozvedáme, že sme na prvej a druhej zastávke. Ako to? Preskočili sme prvú tabuľu? Prečo číslo 2? Padajú na moju hlavu otázky. No jednoducho, pretože Šuňavčania majú dva náučné chodníky a my sme na druhom. Vysvetľujem rodinke, že prvý začína vo Vyšnej Šuňave v parku Strecha dvoch morí, je kratší a naň sa napojíme neskôr na konci. Z tabule čítame opis obce a jej obyvateľov. Predstavuje trasu chodníka a prvú zastávku - Kostol všetkých svätých.

Pokračujeme po ulici, pritom obdivujeme zachovalú miestnu architektúru, prechádzame okolo obchodu s potravinami. Za družstvom a pílou vychádzame von z obce. Na prašnej ceste, na rozmedzí lesa a lúk sa otáčame a kocháme. Šuňava sa zmenšuje a na horizonte sa v letnom opare týčia Tatry so štítmi z okolia Kriváňa. Onedlho, na okraji veľkej poľany, stojíme pri ďalšej tabuli s opisom druhej a tretej zastávky. Dozvedáme sa, že sa tu každoročne usporadúva Country víkend. Vysvetľujeme si pôvod mena lokality Žabienec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ideme ďalej. Na okraji lesa vidíme žltučké kuriatka. Tak predsa sa potvrdilo, že šuňavský chotár je hubársky kraj. Vchádzame na veľkú, dá sa povedať horskú lúku, kráčame jej stredom. Tatry sa pomaly skrývajú za hrebeňom Kozích chrbtov. Pred nami ako keby z lúky vystupuje Kráľová hoľa. Neskôr sa poľná cesta stáča k hore. Výstražná tabuľa upozorňuje na včely a vzápätí prechádzame okolo množstva včelích úľov. Vo vzduchu počuť hukot a vidieť hmyzí zhon. Dodnes nerozumiem, ako sa im podarilo do nás nenaraziť. Celé včelstvo je za elektrickým ohradníkom. Žeby proti “mackom” maškrtníkom? Napokon klesáme na ľavý koniec poľany, kde v diaľke vidíme infopanel a prameň.

Syn sa čvachce v žľaboch pre napájanie dobytka a čítame, že sme prechádzali časťou Makoviská a ako názov napovedá, pochádza od pestovania maku. Prameň je jedným z prítokov potoka Lopušná a ďalej Popradu, čiže ak by sme poslali malú loďku a nikde by sa nezasekla, o nejaký čas by vplávala do Baltského mora.

Stúpame hore. Kveteny je neúrekom, tu ešte nezvíťazil bodliak ako na pasienkoch pod Prednou hoľou nad Vernárom. Chodníček je posiaty mladými prášnicami (ľud. prašivkami). Prichádzame na samotný horný ľavý koniec lúky. Teraz by sme niekde mali nájsť Studničku pod bukom. Vchádzame do lesa a poďho hľadať buk. Klesáme dole na zvážnicu a naozaj, popri smrekoch sa sem-tam poriedko vyskytuje aj buk. Podľa TuristickaMapa.sk tu zurčí Hornád. No nič, náš prameň nikde, tak sa vydáme proti prúdu nájsť aspoň pramenisko Hornádu. A vtom vpravo priteká potôčik. Nachádzame Studničku pod bukom, jej voda vteká do Hornádu a napokon skončí v Čiernom mori.

Pri sklade dreva prechádzame na úzky premočený chodník, ide sa prudko nahor. Keď už by sme mali byť na mieste, objavuje sa tabuľka KST ukazujúca smer vľavo k prameňu Hornádu. Skôr to tu pripomína pramenisko - niekoľko zbiehajúcich sa pramienkov.

Vraciame sa späť. Pri skládke dreva dopĺňame energiu. Napokon sa poberáme do kopca, aby sme našli poslednú tabuľu. Na konci stúpania ju máme pred sebou. Opisuje, že pri Studničke pod bukom sa stretávajú chotáre Šuňavy a Vikartoviec. My teraz stojíme v časti chotára Barno. Meno pochádza z maďarčiny barna t. j. tmavý, hnedý. Zrejme sa v mene odzrkadľuje farba hustých tmavých lesov a výskyt medveďa hnedého.

Lesom plným čučoriedok schádzame smerom na Šuňavu. Po chvíli sme z neho vonku a pozeráme na spleť ciest. Vpravo pod nami je Nižná Šuňava a chodník rovno ku kostolu. Pokračujeme priamo po akejsi bývalej modrej, ktorá sa neskôr napojí na žltú, kde bude prvý šuňavský náučný chodník. Ideme pokosenou lúkou, výhľady začínajú byť excelentné. Od Západných Tatier po Vysoké, Kozie chrbty sú samozrejmosťou. Za Kráľovou hoľou badať na oblohe zbiehajúce sa búrkové chmáry. Radar napovedá, že zatiaľ leje iba na juhu pod Nízkymi Tatrami. Uvidíme, kedy mračná preskočia hrebeň a dorazia k nám.

Po nastúpaní ku kopcu Stavec (988 m) klesáme a pripájame sa k žltej. V mieste, kde značenie ide ku kostolu Vyšnej Šuňavy, by bolo treba odbočiť vľavo do doliny Pálenica s prameňmi Pálenica a Fendekovou studničkou, ale s blížiacou sa búrkou prvý náučný chodník nechávame na inokedy a poľnou cestou schádzame na horný koniec dedinky.

Dokiaľ neprší, ideme ku kostolu. Je tu malý parčík s plastikou Strecha dvoch morí a infopanel prvého náučného chodníka. Opodiaľ je malá reštaurácia, kam sa uchýlime pred dažďom, doplníme tekutiny a energiu.

Tak ako sa rád túlam poľským Podhalím, tak aj slovenské liptovsko-spišské pomedzie ponúka pokoj, lúky plné kvetov, lesného ovocia či nádherných výhľadov.

Užitočné odkazy

• Obec Šuňava,
• História Šuňavy,
• Doštianka z Lipt. Tepličky a Doštianky z Vikartoviec
• NCH Liptovská Teplička s deťmi
• Rozvodnica na Slovensku.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek