Vláda SR na svojom rokovaní v stredu 19. augusta schválila dve nové rezervácie na východnom Slovensku. Vihorlatský prales a Rydošová majú prispieť k adekvátnej ochrane Karpatských bukových pralesov a zachovaných starých lesov. Ich hranice začnú platiť 15. septembra 2020.

UNESCO pralesy sme dlho chránili len na papieri

Hoci boli slovenské bukové pralesy do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO zapísané v roku 2007, reálne sa chránila iba malá časť z nich. Definitívne hranice vymedzila vláda v októbri 2019.

Slovenská lokalita UNESCO pralesov pozostáva zo šiestich častí, tzv komponentov: Havešová, Rožok, Stužica - Bukovské vrchy, Udava, Vihorlat a Kyjovský prales. Iba niektoré časti jednotlivých komponentov boli doteraz súčasťou rezervácií s najprísnejším stupňom ochrany.

Preto vláda postupne vyhlási niekoľko nových rezervácií, ktoré by mali primeranú ochranu zabezpečiť. Prvými z týchto rezervácií sú Vihorlatský prales a Rydošová v komponentoch Vihorlat a Udava.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Niektoré existujúce maloplošné rezervácie sa zrušia

Vihorlatský prales leží v CHKO Vihorlat. Ide o jednu z najväčších prírodných rezervácií na Slovensku. Prekrýva už dnes existujúce chránené územia Vihorlat, Morské oko, Motrogon, Postávka, Jedlinka, Baba pod Vihorlatom, Pod Tŕstím, Sninský kameň a Malé Morské oko. Tieto maloplošné chránené územia budú následne zrušené.

Kým doterajšia výmera týchto území s 5. stupňom ochrany bola cca 320 hektárov, teraz bude v bezzásahovej A zóne vyše 1500 hektárov. Ďalších 600 hektárov bude v B zóne, nárazníkovej zóne so 4. stupňom ochrany. Tu nebude možné umiestňovať stavby a zariadenia okrem tabúľ označujúcich rezerváciu a jej ochranné pásmo, stanovíšť náučného chodníka či sanitárnych zariadení a odpočívadiel pre turistov.

Stromy sa tu budú môcť vyrúbať v ojedinelých prípadoch iba jednotlivým výberom po odsúhlasení Štátnou ochranou prírody. Ochranné pásmo bude mať výmeru 246 hektárov a bude v ňom platiť tretí stupeň ochrany.

Prírodná rezervácia Rydošová má posilniť ochranu komponentu Udava. Z väčšej časti leží v CHKO Východné Karpaty, menšia časť leží v NP Poloniny. Nadväzuje na existujúcu prírodnú rezerváciu Udava. Rozloha prírodnej rezervácie Rydošová je 88 hektárov, z toho bezzásahová A zóna je 56 hektárov.

O prvý zápis sa pokúsili profesori Lesníckej fakulty TU Viliam Pichler a Milan Saniga

Za prvý pokusom o zápis našich bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva stál Viliam Pichler, dekan Lesníckej fakulty Technickej Univerzity vo Zvolene, spolu s kolegom Milanom Sanigom. V roku 2002 spracovali nominačný projekt, v ktorom sa nachádzali existujúce národné prírodné rezervácie. No keďže šlo o malé územia, ktoré navzájom neboli prepojené, Slovensko po diplomatických signáloch zo strany UNESCO tento projekt stiahlo.

Druhý pokus bol úspešný. Ďalším riešiteľom nominačného projektu bol aj predseda Slovenskej ekologickej spoločnosti Ivan Vološčuk. Slovensko vytvorilo spoločný projekt s Ukrajinou. Navrhlo do Zoznamu zaradiť územie s rozlohou 5700 hektárov, ukrajinská strana 20 000 hektárov. Existujúce prírodné rezervácie sa mali prepojiť bezzásahovými lokalitami, v ktorých sa tiež nachádzali veľmi hodnotné lesy.

V roku 2007 bola spoločná​ ​slovensko-ukrajinská​ ​lokalita​ ​Karpatské​ ​bukové​ pralesy zapísaná do zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.

Pralesy sme reálne nechránili, VLK požadoval zaradenie do Zoznamu ohrozených lokalít UNESCO

Tieto územia sme však reálne nechránili. Lesoochranárske zoskupenie VLK upozorňovalo, že v piatom, bezzásahovom stupni ochrany leží len 2 490 hektárov z navrhovanej jadrovej zóny. Na zvyšnom území sa naďalej ťažilo a poľovalo. Jadrová zóna mala byť doplnená o nové prírodné rezervácie, ktoré Štátna ochrana prírody prostredníctvom správ NP Poloniny a CHKO Vihorlat vypracovala v roku 2011.

Išlo o rezervácie Borsukov vrch, Pramenisko Cirochy a Černiny v NP Poloniny a Vihorlatské pralesy a Nežabec v CHKO Vihorlat. K ich vyhláseniu však neprišlo, s výnimkou rezervácie Borsukov vrch v značne okresanej veľkosti. Plánovaná nárazníková zóna vôbec neexistovala.

LZ VLK požiadalo v roku 2012 UNESCO o zaradenie do Zoznamu ohrozených lokalít UNESCO, čo mal byť prvý krok nutný k tomu, aby lokalita mohla byť zrušená.

Štátna ochrana prírody pripravila v roku 2016 návrh úpravy hraníc Karpatských bukových pralesov. Reagovala tak na opakované výhrady Výboru UNESCO voči Slovenskej republike za to, že dlhodobo nerieši ochranu týchto pralesov. "Rozlohy plánovaných rezervácií však boli značne zredukované, rezervácie nespĺňali vedecké kritériá," hovorí Tomáš Vida z Nadácie Aevis. Tá sa začala celou problematikou zaoberať po tom, čo ich oslovila Stála delegácia SR pri UNESCO v Paríži.

Dôležitým partnerom pre UNESCO bola Nadácia Aevis

Ďalšie roky komunikovala nadácia Aevis s UNESCO aj s IUCN o aktuálnom stave na Slovensku, zároveň spolupracovali s ministerstvom zahraničných vecí. To vnímalo hrozbu medzinárodného škandálu a hľadalo diplomatické riešenia, keďže svojím nekonaním sme ohrozovali aj ďalších jedenásť krajín, ktoré sa nachádzajú v tzv. lokalite Karpatských pralesov a starých bukových lesov. Ďalšie aktivity smerom k UNESCO a aj medializáciu problému na Slovensku kontinuálne vyvíjalo LZ VLK.

V septembri 2019 predstavilo ministerstvo životného prostredia nové hranice Karpatských bukových pralesov na Slovensku. V nich by sa mali nachádzať aj všetky lokality s pralesmi, ktoré vymapovalo občianske združenie Prales.

WC či parkovisko sa pri Morskom oku zrejme stavať budú

Návrh obsahoval aj zníženie stupňa ochrany v Národnej prírodnej rezervácii Morské oko z 5. na 4. stupeň ochrany, proti čomu vystúpilo LZ VLK. Z najprísnejšej ochrany vtedy vypadla aj časť pralesa. Dôvodom na zníženie ochrany malo byť nevytváranie administratívnych bariér v prípade, ak treba odstrániť spadnutý strom alebo postaviť náučnú tabuľu v lokalite, kam za deň príde aj 800 návštevníkov.

LZ VLK sa však obávalo, že sa tým otvoria dvere k výstavbe chát, ciest, poľovaniu či rúbaniu stromov. Hromadnú pripomienku za ponechanie územia v 5. stupni ochrany podpísalo 70 000 ľudí. Envirorezort sľúbil, že 5. stupeň ochrany ponechá. Štátny tajomník Juraj Smatana však pripustil, že aspoň WC, údržba ciest či záchytné parkovisko sa tu budú realizovať. Tieto lokality nakoniec majú 4. stupeň ochrany.

V pripomienkovaní je ďalšia rezervácia Veľký Bukovec

Ďalšia z pripravovaných rezervácií s názvom Veľký Bukovec je v rovine zámeru na Okresnom úrade v Prešove, vo fáze riešenia pripomienok. Leží na území Národného parku Poloniny. Má byť súčasťou komponentu Stužica-Bukovské vrchy. Jej výmera by mala byť vyše 900 hektárov, z toho 270 hektárov by malo ležať v najprísnejšie chránenej A zóne.

V pláne sú aj dve ďalšie rezervácie v komponentoch Havešová a Rožok, mali by vytvoriť najmä ochranné pásmo rezervácií, ktoré tu už existujú.

Jedinečnosť našich bukových pralesov je v nepretržitom procese ich prirodzeného vývoja. Jeho zachovanie je aj hlavným dôvodom pre ich ochranu. Okrem toho sa chránia jednotlivé biotopy a druhy rastlín a zvierat, vzácne aj v európskom meradle.

Medzi biotopy patria rôzne typy lesov, napríklad bukové, bukovo-javorové horské lesy, no aj rašeliniská. Zo zvierat je to napríklad chrobák fúzač alpský či žaba kunka žltobruchá, no aj netopiere, vlky, rysy či medvede. Z chránených druhov rastlín tu okrem iných nájdeme orchidey či paprade.