Na Veľkej Knole
Túra

Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár

24. 09. 2020
Dvojicu vrchov z nadpisu spájajú dve veci. Prvou je, že oba majú svoje najlepšie výhľadové roky dávno za sebou. Okolitý porast vyrástol a zredukoval výhľady len na fragmenty obzoru. Druhou je sedlo Grajnár, ležiace medzi nimi. Zvolili sme si ho za východiskový bod nášho letného rodinného výletu pred pár rokmi. Dá sa z neho celkom ľahko vystúpiť na Veľkú Knolu a keďže sa decká zdali fit, po návrate sme pridali aj Pálenicu na opačnej strane. No a koncom predminulej zimy, len aby som nezhrdzavel, prebehol som si tento úsek aj po snehu.

Trasa

Sedlo Grajnár – Malá Knola – Veľká Knola – sedlo Grajnár – Pod Javorom – Pálenica – sedlo Grajnár

Veľká Knola a Pálenica ležia v severozápadnej časti Volovských vrchov, v podcelku Knola. Vytvárajú samostatný izolovaný hrebeň v smere východ-západ, so sedlom Grajnár uprostred. Ich južné svahy spadajú strmo do údolia Hnilca, zo severu terén postupne klesá cez kopce a doliny do Hornádskej kotliny, teda do Spiša, v podstate priamo do Spišskej Novej Vsi. Z nej vedie cesta až do sedla Grajnár s veľkou plochou vhodnou na parkovanie, dnes pekne zľadovatenou.

Veľká Knola

Prvým cieľom je Veľká Knola, ležiaca na severozápad od sedla. Kto by sa nevedel rýchlo zorientovať, je to odlesnená strana. Skutočne, miera odlesnenia svahov sa tu nenechá zahanbiť ani najvyrúbanejšími miestami vo Volovských vrchoch, a že ich teda je. Na Veľkú Knolu vedie spočiatku veľmi pozvoľne stúpajúca zvážnica. Prvý znateľnejší výstup začína pod Malou Knolou, čo je predstupeň hlavného cieľa. Značená zvážnica stúpa zboku traverzom a cez torzo lesa, čo tu ostal. Na výstup využívam odbočku, mieriacu najkratšou cestou kolmo hore. Odmenou sú mi prvé pekné výhľady do krajiny, čo konkrétne znamená na okolité Volovské vrchy a Hornádsku kotlinu s drobunkým Spišským hradom, olemovanú Braniskom v celej svojej kráse. Na vyrúbanej Malej Knole sa zvážnica stráca a začínam strácať pôdu pod nohami. Doslovne, nakoľko februárová, opakovane odmäknutá a zamrznutá vrstva snehu sa po každom druhom-treťom kroku podo mnou náhle preborí, čo je veľmi frustrujúce. Kým sa mi podarí dostať sa z rúbaniska späť na značku, užijem si svoje.

Pomerne rovný chrbát Malej Knoly končí pri rovnomennom rázcestníku a začína strmý výstup vyrúbanými svahmi Veľkej Knoly. Pozitívnou stránkou sú stále viac sa otvárajúce výhľady. Strmší výstup končí dosiahnutím okraja vrcholovej časti, k samotnému vrcholu však treba ísť ešte vyše pol kilometra. Vedie tam pohodlný chodníček, schovaný v hustom lese, nakoľko celá vrcholová časť Veľkej Knoly je chránený areál. Chodníčkom sa rýchlo dostávam na vrcholovú lúku, ohradenú dookola smrekmi. Na jej opačnom konci sa ponad ne týči blízka Kráľova hoľa a to je tak zhruba všetko, čo vrchol Veľkej Knoly dnes poskytuje. Konštatovanie sa však týka samozrejme len výhľadov, pretože pokoj a odľahlosť miesta stoja za to samé o sebe.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Najvyšší bod označený tyčou sa nachádza na okraji lúky pár metrov odo mňa. Od neho vedie po južnom okraji lúky chodníček do jej strednej časti, kde sa nachádza pár vrcholových skaliek. Z týchto miest bolo kedysi pekne vidieť Tatry, dnes nepomôže ani vyliezť na skalku. Okolitá smrečina jednoducho podrástla a jej vrcholky výrazne obmedzujú pohľad na tatranské končiare. Zopár výcvakov však urobím a vraciam sa späť. Pri opätovnom vynorení z vrcholového lesa sa ešte raz porozhliadam po okolitej krajine, z tejto výšky je to dnes naposledy. Zvlášť pohľad na druhú stranu údolia Hnilca, kde dominujú naozaj mohutné volovské 1200-vky Babiná a Hoľa, je impozantný. Zostup do sedla Grajnár je rýchly a začína druhá časť dnešného putovania.

Pálenica

Od prvých metrov je to úplne iný zážitok. Žiadne rúbane, ale krásna prechádzka zimným lesom. Široká lesná cesta obchádza okolité kopce, je preto bez výraznejších prevýšení. Z tohto dôvodu je to ideálny terén na bežky. V celom úseku je prejdená nejakým pluhom s perfektnou bežkárskou stopou. Pluh spevnil trasu v celej šírke aj mimo bežkárskej stopy, kráča sa teda pohodlne. Prvá čistinka s odpočívadlom Pod Javorom je po obídení prvého kopca (Nad Javorom, niekde Zelený vrch), druhá, rozľahlejšia lúka je v priehybe Zelená hora pod kopcom Holičky. Tu sa doteraz južný smer mení na východný a nasleduje Ferdinandka, prvý kopec, ktorým vedie značka priamo cez vrch. Prevýšenie asi 50 m, takže v pohode aj pre bežky.

Po zídení zo zalesnenej Ferdinandky prichádza záverečný, najkrajší úsek cesty. Najprv malebné menšie lúky vyzdobené osamotenými ihličnanmi, ktoré vzápätí vystrieda nádherná rozľahlá poľana, na konci ktorej sa dvíha Pálenica, dnešný druhý cieľ. Prejsť takú lúku chvíľu trvá a už v jej polovici si pozorný človek, teda ten, čo sa veľa obzerá, všimne cez plece Tatry. Najkrajšie pohľady sú na opačnom konci poľany, kde sa začína dvíhať Pálenica. Treba upresniť, že ich nevidieť celé, keďže krivánsky koniec zakrýva Muráň. Ten volovský, severný sused Veľkej Knoly.

Dostať sa na vrchol zalesnenej Pálenice znamená prekonať zhruba 100 výškových metrov. Chodník vedie na lúku pod vrcholom, na ktorej stojí rázcestník. Samotný vrchol je trochu bokom a tvorí ho niekoľko metrov vysoká halda žulových balvanov, akoby ich sem navozili obrovskými nákladiakmi priamo z Tatier. Zopár kopcov v širšom okolí som už obehal, ale toto je unikát. Posledných pár krokov na vrchol Pálenice sa v ničom nelíši od posledných metrov mnohých vysokotatranských vrchov. Ako k tomu Pálenica prišla, to netuším, v každom prípade stojím na najvyššom balvane a zisťujem, že rozhľad - teda tatranský, nie je. Všade okolo sú rôzne skupinky stromov, ktoré zakrývajú väčšinu obzoru. Nejaké medzierky našťastie ostali, a tak si trochu príde na svoje aj fotoaparát, len treba viac zoomovať.

V prvom rade, asi ako kompenzácia za vyloženú námahu, sa konečne ukáže západný okraj Tatier s Kriváňom na čele. No pre zmenu nevidieť zvyšok. V inej medzere vidím Kráľovu hoľu a o kúsok vedľa časť hlavného hrebeňa Volovských vrchov v oblasti Hoľa - Čertova hoľa. Vidieť aj dvojičky Babiná - Smečinka či Veľká Knola - Muráň. Všetky volovské scenérie sú poobede a k večeru proti slnku, oveľa lepšie by sa ukázali ráno. Podobne ako na Veľkej Knole, ani pálenické výhľady ma neprinútia stráviť na vrchole dlhé chvíle. Radšej sa vraciam na okraj poľany, kde má človek predsa len otvorenejšiu krajinu pred sebou, navyše prizdobenú Tatrami. Pekné miesto na oddych, vybavujem si, že aj s deťmi v lete sme si piknik urobili práve tu. Zimný pokoj poľany pod Pálenicou je balzamom na nervy a odchádzam, až keď musím. Návrat do sedla Grajnár je komfortne pred západom slnka, zmieniť by som mal ešte roztomilú dvojicu studničiek neďaleko sedla, Janka a Danka sa tuším volali.

Zhodnotenie

Veľká Knola aj Pálenica zo sedla Grajnár sú vďačné ciele nenáročných prechádzok v horskom prostredí v ktoromkoľvek ročnom období. Odlišné svojim charakterom majú tieto volovské hory spoločné to, že na nich nebude tlačenica. Veľká Knola ponúka široké rozhľady takmer počas celého výstupu, avšak za cenu vyrúbaného lesa. Výlet na Pálenicu síce neposkytne výhľady do diaľky, no pre zmenu ponúka malebnú prírodu v blízkom okolí, čo je vo Volovských vrchoch už vzácna kategória. V neposlednom rade ponúkajú obidva vrchy dostatok turistických trás na naplánovanie túr najrozličnejších dĺžok a obtiažností.

Fórum 3 príspevky
Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár 12/10/20 21:11 3 príspevky
Najnovšie články autora
 
Túra Smrekovica a Patria – výhľadový okruh z Chvalabohu Smrekovica je najvyšším vrchom malého pohoria Branisko, oddeľujúceho regióny Spiš a Šariš. Nachádza sa v jeho severnej časti a ako jediný vrch pohoria dosahuje nadmorskú výšku 1200 metrov (po drobnom zaokrúhlení). Sedlo Chvalabohu je najnižšie miesto v hrebeni Braniska uprostred pohoria v nadmorskej výške 750 m, známe tiež ako priesmyk Branisko. Cieľom túry je prejsť z neho okruhom cez viaceré výhľadové miesta severnej časti pohoria, vrátane dvoch najvyšších vrchov, Smrekovice a Patrie. 19/04/21 Peťo Nový Branisko
VHT Výstup na Baranie rohy z Hrebienka Každý, komu sa podaril výstup k Téryho chate a trochu sa tam porozhliadal, mohol si v závere Malej Studenej doliny všimnúť zaujímavý vrch s akoby šikmo zrezaným vrcholom. Sú to Baranie rohy a naklonenou vrcholovou plošinou je takzvané vrcholové plató, ktoré má aj meno – Barania galéria. Z okrajov galérie padajú dole zrázne, takmer kolmé steny. Názov Baranie rohy naznačuje, že v skutočnosti ide o dvojvrchol, pričom obidva vrcholy sú oddelené strmým sedielkom s názvom Barania škára. Napriek svojej impozantnej výške 2530 m je pomerne ľahko (na tatranské pomery) dostupný, preto si ho predstavíme v šiestej časti série Tatry so sprievodcom. 23/03/21 Peťo Nový Vysoké a Belianske Tatry
Túra Veľká Vápenica – zimný okruh z Heľpy Veľká Vápenica by sa dala charakterizovať ako výraznejší vrch z menej výrazných v hlavnom hrebeni Nízkych Tatier. Nachádza sa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier, priamo nad obcou Heľpa. Od susedných vrchov ju oddeľujú sedlá Priehyba na západe a Priehybka na východe. Jej hôľny vrcholový chrbát je plochý a rozľahlý, takmer kilometer dlhý, pretiahnutý v smere SZ - JV. 15/02/21 Peťo Nový Nízke Tatry
Najnovšie články na titulke
 
Túra Ráztocké lazy z Ráztoky - jarný okruh s deťmi Opatrenia stále platia, mimo okresu sa ešte nedá cestovať. Našťastie je brezniansky okres jedným z najrozsiahlejších na Slovensku. Nakukneme do mapy, aký okruh vhodný aj pre našich malých výletníkov pripadá do úvahy. Skomplikujeme to podmienkou, aby išlo o miesta, ktoré sme zatiaľ nenavštívili. Ani rodičia. A vyšla nám Ráztoka. dnes Mirka a Milan Kvietkovci Nízke Tatry
Túra Sľubica a skalné mestečko Sokolica Predpokladám, že takmer každý turista zo Šariša či Spiša dobre pozná jeden z najkrajších výhľadových bodov pohoria Branisko – Sľubicu. Avšak článok nebude len o samotnej Sľubici. Bola skôr akousi povinnou jazdou, keďže sme sa pohybovali v jej okolí, naším hlavným cieľom však bolo menej známe skalné mestečko Sokolica blízko Skalnej brány pri Rajtopíkoch. dnes Stanislav Ďurica Branisko
Túra Maroko: zo Stredného Atlasu na Saharu Saharu som najprv spoznal v knižnej podobe, a to pri čítaní Sienkiewiczovej knižky Púšťou a pralesom. Potom slovenskú v okolí Malaciek, kde som absolvoval základný vojenský výcvik. No a napokon v roku 2018 sme po výstupe na 4001 m vysoký Malý M´Goun mali ísť skúsiť štvordňové putovanie púšťou na Leviu dunu. To sme sa však museli najprv presunúť z Ait Alla v Strednom Atlase do M´Hamid El Ghislane. Keďže už druhý rok sa pre pandémiu nedá veľmi chodiť do sveta, čítam si staré zápisky a snáď aj niekoho iného budú zaujímať moje dojmy z časti Maroka. včera Miroslav Svítek Svet

 
 
 
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Veľká Knola a Pálenica zo sedla Grajnár 12/10/20 21:11 3 príspevky
Fakty
  • Pohoria
    • Slovenské rudohorie: Volovské vrchy - podcelok Knola

  • Počet dní
    • 1

  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: 1266 m n. m. – Veľká Knola

    • min: 1025 m n. m. – sedlo Grajnár

  • Prevýšenia
    • stúpanie: 603 m

    • klesanie: 603 m

  • Vzdialenosť
    • 18 km

  • Náročnosť
    • 2

  • Ročné obdobie
    • zima

  • Dátum túry
    • 2019

  • Štart trasy
    • šírka: 48.85769 ° SŠ
      dĺžka: 20.51501 ° VD
      » Mapa

  • Koniec trasy
    • šírka: 48.85769 ° SŠ
      dĺžka: 20.51501 ° VD
      » Mapa

  • Voda
    • studničky Danka a Janka

  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Spišská Nová Ves (vlak, bus) - sedlo Grajnár (bus, parkovisko)

Login prihlás sa alebo registruj
zapamätať



Vytvorením používateľského konta súhlasíte s podmienkami použitia HIKING.SK, ktorých súčasťou sú aj informácie o spracovaní osobných údajov.
Oficiálni partneri
Partneri
1.1 (0.59)