Trasa

Kostoľany pod Tribečom – Veľký Lysec – Ploská – Veľký Tribeč – Javorový vrch – horáreň Kľačany – hrad Jelenec (Gýmeš) – Kostoľany pod Tribečom

Dopravujem sa do obce Kostoľany pod Tribečom a z parkoviska pod hradom Jelenec (Gýmeš) vyrážam po žltej značke na vrch Veľký Lysec (547 m). Cez obec prechádzam k miestnemu kostolíku zasvätenému svätému Jurajovi, ktorý patrí medzi najstaršie na Slovensku. Dokonca sa tu zachovali najstaršie pôvodné fresky na Slovensku. Kostolík však nie je voľne prístupný a návštevu si treba dopredu dohodnúť.

Značka tu opúšťa obec a cez miestne vinice ma privádza k lesu. Pomerne krátkym výstupom sa dostávam do sedla pod Veľkým Lyscom, kde odbočím vpravo a stúpam ďalej k vrcholu. Po chvíľke som pod mohutnými kremencovými skalami, ktoré zdobia severozápadnú stranu vrchu Veľký Lysec. Ešte pred rokom na tomto mieste stála útulňa pod Lyscom. Tá však za záhadných okolností zhorela. Z turistického hľadiska mala síce dosť blbú polohu, ale pre ľudí, čo sem chodia liezť na skaly, bola určite dôležitá.

Krátkym, ale strmým výstupom vyjdem hore na kremencové skaly, z ktorých je pekný výhľad do širokého okolia. Chvíľu tu pobudnem a vychutnám si výhľady na Vtáčnik, Pohronský Inovec a hlavný hrebeň pohoria Tribeč. Dnes je naozaj pekne, akurát viditeľnosť by mohla byť trochu lepšia. Z kremencových brál sa vraciam späť do sedla pod Veľkým Lyscom. Schádzam zo značky a len tak lesom po hrebeni prechádzam na susedný vrch Ploská (577 m). Na niektorých miestach je tu hrebeň dosť zarastený, ale mám tu svoj chodníček, ktorým chodievam. Treba sa držať ľavej strany hrebeňa, pretože pravá je dosť zarastená. Prichádzam na vrchol Ploskej, ale ani sa tu nezastavujem a hneď idem k výhľadu, ktorý je trochu nižšie od vrcholu. Z kremencových skál je pekný výhľad na neďaleký Veľký Tribeč (830 m). Svojou výškou síce netrhá rekordy, ale susedstvo s nízkym predhorím a nížinami z neho robí celkom mohutnú horu. Teda aspoň z tohto pohľadu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po hrebeni klesám z Ploskej na Ostrý vrch (407 m), kde odbočím vpravo a prudko klesám do doliny. Chcem sa dostať na asfaltovú cestu, po ktorej by som rád prešiel až nad obec Zlatno. Trochu som však poblúdil a dostal som sa k nejakému jazeru. Vôbec som netušil, že tu je a to tadiaľto idem minimálne desiaty krát. Zaujímavé, človek vždy objaví niečo nové aj na miestach, kde by to už nečakal. Už viem, že nie som tam, kde by som mal byť, ale na cestu nakoniec aj tak trafím. Vyšiel som však o 2-3 km bližšie ako som chcel. Preto sa rozhodujem nepokračovať po ceste, ale krížom cez les vybehnem hneď na Veľký Tribeč.

Pomerne vysokou trávou sa predieram lesom k ceste, ktorá ma dovedie na červenú značku. Cestou vyplaším jednu čriedu muflónov a danielov. Keď prídem na červenú značku začnem po nej pomerne strmo stúpať k vrcholu Veľkého Tribeča. Asi v polovici výstupu sa z pomerne rozsiahlej rúbane otvára pekný výhľad na južnú časť pohoria Tribeč. Obzoru dominuje najmä vrch Dúň, na ktorom stojí hrad Jelenec (Gýmeš) a v diaľke vidieť Zobor a Žibricu. Urobím pár fotiek a potom pokračujem k vrcholu. Prechádzam cez nenápadný val starého hradiska a ani sa nenazdám a som na vrcholovej lúčke. Je škoda, že sa rozhľadne stavajú na dosť nezmyselných miestach, a tu, kde by sa fakt hodila, žiadna nie je. Z Veľkého Tribeča by bol naozaj pekný výhľad. Ale zase na druhej strane stavba by sem pritiahla veľa ľudí a takto je tu aspoň pokoj.

Z vrcholu klesám po hrebeni do sedla pod Veľkým Tribečom. Opäť prechádzam cez val hradiska, ktorý je na tejto strane oveľa zreteľnejší. Kúsok pod sedlom je Pustovníkova studnička a ruiny pustovníkovej chatrče, ale momentálne na toto miesto nejdem. Po modrej značke stúpam na susedný Malý Tribeč (769 m). Výstup je len krátky a na vrchole nie je nič zaujímavé. Chodník po hrebeni je však veľmi príjemný, len s malým klesaním a stúpaním až na Medvedí vrch (719 m). Keď som sa pred pár rokmi začal túlať lesmi pohoria Tribeč, tak tu bolo pomerne málo rúbaní. Teda okrem oblasti okolo Javorového vrchu, kde sa činil vietor. V poslednom čase sa však aj tu začalo rúbať, tak ako takmer v každom slovenskom pohorí. Jedinou malou výhodou je to, že sa otvárajú nové výhľady z hrebeňa, ale to je tak asi všetko. Z rúbaní v okolí Medvedieho vrchu sú celkom pekné výhľady na neďaleké mesto Topoľčany a za ním vidieť takmer celý hrebeň pohoria Považský Inovec.

Od Medvedieho vrchu idem po zelenej značke smerom na Javorový vrch. Striedavo klesám a stúpam cez viacero kót, až sa dostávam k pomerne dosť veľkému odlesnenému územiu v okolí Javorového vrchu. Rúbaň siaha od bezmenného sedla až takmer na vrchol. Pred rokom to tu ešte aj vyhorelo, a tak nie je na krajinu naokolo najkrajší pohľad. Všetko však vynahrádzajú výhľady na celú južnú časť pohoria až po Zobor. Tento výhľad z rúbane pod Javorovým vrchom je jeden z najkrajších v celom pohorí. Z rúbane vstúpim do lesa a po chvíľke vystúpim na vrchol. Pred pár týždňami tu vyvalilo strom, na ktorom bola umiestená vrcholová kniha. Ako vidím je premiestnená na inom strome. Na vrchole opäť mením farbu značky. Tentokrát po žltej značke začínam klesať k obci Zlatno.

Cestou sa z rúbaní otvárajú pekné výhľady na susedné pohorie Pohronský Inovec a okolie mesta Zlaté Moravce. Neskôr v doline potoka Stránka je to len pochod po asfaltke dolu kopcom. Pri odbočke na Čierny hrad rozmýšľam či zbehnem aj tam. Nakoniec si však poviem, že dnes radšej vybehnem ešte na hrad Jelenec (Gýmeš). Klesám teda ďalej a na križovatke ciest nad obcou Zlatno odbočím vpravo. Nemusím tak zachádzať do obce a len pokračujem po asfaltke, ktorej sa ešte dlho nezbavím. Po pár kilometroch sa na cestu pripojí červená značka Ponitrianskej magistrály. Tá však pri horárni Kľačany odbočí na Veľký Tribeč a idem stále po ceste podhorím. Asfaltka je fakt ako stvorená na bicykel. Veľmi príjemný terén a pekné výhľady na okolité vrchy. Síce tadiaľto chodievam len pešo, ale aj tak sa mi cestička celkom páči.

Po dlhom krútení sa cestou cez les a lúky sa dostávam do Babovej doliny. Tu opúšťam asfaltku a po červenej značke prechádzam k horárni Jedliny, a potom ďalej k obci Kostoľany pod Tribečom. Už mám okruh takmer uzavretý, ale času mám ešte dosť. Zbehnem teda ešte na hrad Jelenec (Gýmeš). Poza budovy miestneho družstva prebehnem cez lúku do lesa. Urobím si tak malú skratku. Lesom prechádzam ku gaštanici, a potom priamo cez ňu na hrad. Je škoda, že gaštany boli v posledných rokoch dosť zdecimované chorobou. Pred pár rokmi ešte žili aj staré, takmer tristoročné exempláre. Tie vraj vysadili ešte Forgáčovci. Dnes tu však stoja iba suché kmene. Jeden obrovský gaštan spadol rovno na chodník a dosť zle sa prelieza. Snáď sa podarí zachrániť aspoň gaštanicu ako celok, keď už nie staré stromy.

Akurát keď som prišiel hore na hrad, tak odtiaľto odišla posledná skupinka turistov. Je takmer večer a vzduch sa neuveriteľne vyčistil. Teraz sú výhľady do okolia naozaj parádne. Pobehám teda celý hradný areál a navštívim všetky výhľady, ktoré poznám. Zbehnem si odfotiť pivnicu, ktorú som objavil ešte v zime, a pomaly opúšťam môj obľúbený hrad. Spokojný s dnešným dňom klesám po žltej značke do Kostolian pod Tribečom, kde uzatváram dnešný okruh.

Záver

Tribeč opäť nesklamal, a aj keď som tu bol veľakrát, vždy sa nájde niečo nové. Tentokrát som objavil jazierko, o ktorom som ani netušil. Poblúdiť sa mi síce podarilo pod Ploskou, ale stratiť opäť nie. Preto to môžem skúsiť nabudúce opäť, ale jediné, čo sa mi darí v pohorí strácať, je pojem o čase a zlé myšlienky. Aj tie možno požiera trhlina, ale asi skôr pekná krajina.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek