Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

V jaskyni Zlá diera
V jaskyni Zlá diera Zatvoriť

Túra Lačnovský kaňon, Zlá diera a Vrátnica

Leto so svojimi horúcimi a slnečnými dňami prináša aj tmavé mračná a intenzívne búrky. Vo väčšine prípadov až v poobedňajšom alebo podvečernom čase, a tak je dostatok času na peknú turistiku. Využívam preto možnosť návštevy jedného pekného kaňonu v pohorí Braniska. Ak sa k tomu pridá ešte jedna jaskyňa a neskôr pekné skalné okno, tak je o zážitky postarané. Búrka nakoniec nebola, takže letná nedeľa dopadla nadmieru k mojej spokojnosti.

Vzdialenosť
16 km
Prevýšenie
+604 m stúpanie, -648 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
leto – 28.07.2019
Pohoria
Branisko
Trasa
Voda
studnička Monička v Lačnovskom kaňone, prameň pred horárňou
Doprava
Prešov (vlak, bus) - Lipovce (bus, parkovanie pri škole)
SHOCart mapy
» č.1112 Prešov a okolie (1:50.000)

Trasa

Lipovce, škola – Lačnovský kaňon – Lačnov – jaskyňa Zlá diera (Zla džura) – Lačnovský kaňon – Vrátnica – Kopytovská dolina – Lipovce, škola

Ráno som na mieste odchodu medzi prvými, veď cesta do Hanušoviec nad Topľou je dosť dlhá, a tak sa predstih hodí. Teším sa na dnešný deň a na veľmi pekný kaňon, ktorým Lačnov bez pochýb je. Už som v ňom v minulosti bol, ale dnes to bude trocha iná trasa ako predtým.

Cesta v autobuse ubehla rýchlo a už sme vystupovali pri smerovníku pri základnej škole v dedine Lipovce. Vystupujeme a po chvíľke kráčame do kaňonu, ktorý je vzdialený štvrť hodinku cesty po červenej a modrej značke, kým dorazíme k ústiu. Odtiaľ nás bude sprevádzať červená trasa.

Kým dorazíme k smerovníku, tak vedľa chodníka zaznamenávam jeden železný kríž s nápisom: „Pane neopúšťaj nás!“ Stojím pri smerovníku a čítam si, že ak by sme išli rovno po modrej, tak by sme došli do priesmyku Branisko cez Kopytovskú dolinu a sedlo pod vrchom Smrekovica. Kopytovskú dolinu dnes budeme z časti prechádzať pri návrate do obce Lipovec.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Obchádzame závoru a sme na lúke, kde na jej konci sa črtá nejaká menšia skalka. Pred ňou je kostra prístrešku, stánku na ktorú by sa dala dať plachta. Vpravo od skalky v podobe hlavy je menšie jazierko, posedenie s prístreškom a informačná tabuľa o Kamennej Babe. Ide o územie európskeho významu, do ktorého spadá aj časť Braniska a Bachurne. Cez koruny a kmene stromov je vidieť skalnú časť len niekoľko desiatok metrov od prístreška pri jazierku.

Národná prírodná rezervácia Kamenná Baba bola vyhlásená v roku 1964 a patrí do nej roklina Lačnovského potoka v dĺžke 2 km s jeho vodopádmi a krasovými útvarmi. Opúšťam čarovné miesto a pokračujem ďalej vedľa potoka do užšej časti doliny. Na skalné časti je vidieť slabšie, ale sú bližšie k chodníku. Prichádzam k chatkám a z lúky je v diaľke vidieť najznámejší skalný útvar - Mojžišov stĺp. V širšej časti doliny ešte minieme niekoľko chatiek a kráčame len v úzkej časti rokliny vedľa potoka alebo nad jeho brehom.

Niekde sú aj menšie vodopády a pereje, len vody je málo. Dorazil som k smerovníku, kde odbočuje žltá značka smerom do Kopytovskej doliny, kam by sme ešte dnes mali ísť, ale najprv musíme prejsť Lačnovským kaňonom do osady Lačnov, a to máme pred sebou ešte polovicu najkrajšej časti nádhernej prírodnej scenérie. Dorazili sme na koniec, kde je posedenie a informačná tabuľa o NPR Kamenná Baba, a preskakujem potok a sme na lúčke s kôpkami pokoseného a uskladneného sena. Je vidieť aj vrchol veže kostola. Prechádzame lúkou a stúpame pomedzi borovice nahor, aby sme sa dostali k posedeniu vedľa smerovníka v osade Lačnov.

Lačnov

Leží pod stretom troch horstiev: Branisko, Šarišská vrchovina a Bachureň. Prvá zmienka je z roku 1389 a spomína sa pod panstvom Sviňa. Viac sa o histórii dozviete na www.lacnov.sk. Leží v nadmorskej výške 765 metrov a od roku 1996 je zaradená do pamiatkovej zóny ľudovej kultúry šarišského regiónu. V osade, kde stál drevený kostol, stojí dnes gréckokatolícky murovaný chrám z roku 1907. Niekoľko drevených a aj murovaných stavieb dotvára rázovitosť okolia. V blízkosti Lačnova je jaskyňa Zlá diera, ktorú máme dnes v pláne navštíviť.

Smerom dole do dediny Lipovce na ceste je ešte jedna zaujímavosť. Ide o optický klam, kde to vyzerá, že sa predmety ako napr. fľaša s vodou, lopta alebo odbrzdené auto pohybujú do kopca. Akoby tu nepôsobila zemská gravitácia. Všetko to spôsobuje okolitá príroda a jej postavenie.

Zanechávame osadu a schádzame dole po ceste k dedine Lipovce. Minieme na okraji osady dve nové obydlia. Prejdeme okolo dreveného kríža ukrytého pod starou lipou a odbočujeme vľavo na lúku, ktorou mierne stúpame k smerovníku a tabuli pri vstupe do lesa. Cestou po lúke máme pekné výhľady na dedinu Lipovce a miesta, kade sme išli hore k osade v Lačnovskom kaňone. K jaskyni Zlá diera nás odtiaľ čakala ešte štvrť hodinka cesty po peknom upravenom lesnom chodníku, ktorý nás doviedol nad jaskyňu.

Jaskyňa Zlá diera (Zla džura)

Je jedinou sprístupnenou jaskyňou v prešovskom okrese, medzi Lipovcami a Lačnovom so vstupnou bránou a parkoviskom pri spomínanej anomálii "kotúľania sa predmetov dohora". Jaskyňa vznikla v kryhe vápencov a dolomitov, zasahujúcich z pohoria Braniska do pieskovcového pohoria Bachurne. Vstup do jej podzemia je o to zaujímavejší, že tam nie zavedené osvetlenie. Každý pred vstupom vyfasuje prilbu, čelovku, prípadne lampáš – karbidku. Prehliadka trvá zhruba 40 minút s výkladom sprievodcu.

Možno svojou výzdobou nie je tak atraktívna do vnútornej krásy ako niektoré naše známe jaskyne, ale spoznať jej zákutia stojí za to. Je otvorená v mesiacoch apríl až november, ale je potreba zavolať a dohodnúť vstup (mesiacov máj až august sa to netýka). Okolie jaskyne poskytuje miesta na oddych a spestrenie pobytu ihriskami a preliezkami pre deti. V blízkosti je aj prameň. Takže aj nám trocha oddychu v peknom prostredí padlo po návšteve vhod, kým sme sa vydali k spiatočnej ceste od jaskyne.

Spiatočná cesta viedla po ľavej strane s menším skalným útvarom s vyhliadkou, ktorý som si všimol po ceste k jaskyni, ale rozhodol som sa, že si ho prezriem pri návrate. Pokračujem až na okraj lesa k lúke a lúkou dole k drevenej vstupnej bráne pri parkovisku vedľa cesty. Spoločne fotky s priateľmi a hľadáme cestu na druhej strane prejdením lúkou a vchádzame do lesa malou dolinou, ktorú vytvárajú jarné dažde a topiace sa snehy. Jej pravou stranou sa dostaneme dole do Lačnovského kaňonu vedľa skál, kde je vodopád. Prejdeme na druhú stranu potoka a odbočiac vľavo kráčame po značenom chodníku v protismere ako sme ráno išli do Lačnova. Chvíľku nám trvá, kým dorazíme k smerovníku, ktorý udá smer po žltej trase stúpajúc hore na hrebeň Červená skala, kde nás bude čakať nádherná skalná brána, okno Vrátnica.

Vrátnica

Výstup je trocha namáhavejší, ale nie tak, aby sa to s oddychom nedalo. Sme pri skalnej časti Vrátnice a obdivujeme skalné okno. V blízkosti na hrebeni v skalách je ešte jedna zaujímavosť, a to jaskyňa Komín, k tej však nejdeme, a tak odchádzame od Vrátnice a pokračujeme ešte trocha stúpajúc hore na hrebeň, a potom nás čaká zostup do Kopytovskej doliny. Je ešte dosť ďaleko a na chodníku nám bránia občas prekážky v podobe padnutých stromov, ktoré musíme prekonávať.

Konečne sme dole a vychádzame z lesa na lúčku s chatou. K nej prechádzame okolo prameňa a pokračujeme ešte trocha pomedzi stromy, aby sme sa opäť dostali k ďalšej väčšej lúke, kde je zariadenie Zlaté kopyto. Máme šťastie, že je leto, a tak je otvorené a máme možnosť si posedieť a trocha schladiť naše prehriate vnútro. Pivko, káva, kofola nám padnú vhod a je potrebné niečo zjesť, lebo je na to čas. Vhod padne menší olovrant pred poslednou časťou putovania.

Zdržali sme sa trocha dlhšie, ale je čas ísť ďalej, veď ešte máme kus cesty pred sebou, aj keď podstatne menej náročnej. Od Zlatého kopyta je len 100 m k smerovníku Kopytovská dolina, a tak sa dozvieme, že sme v 616-metrovej nadmorskej výške. Je tu okrem našej žltej ešte miestna červená značka od sedla Zákrut Kopytovskou dolinou do Šindliara k prameňu Sultán.

Spevnenou cestou sa kráča oveľa rýchlejšie, a tak ubieha aj cesta. Ani nie po kilometri sme pri smerovníku Lačná studňa, cestou bolo len niekoľko chát. Ďalší kilometer a sme na rázcestí Kopytovská dolina. Tu nám končí žltá trasa, a tak budeme pokračovať po modrej. Od priesmyku Branisko ide cez Kravcovú (1035 m) a pokračuje do dediny Lipovce. Pred nami je posledné miernejšie stúpanie lesnou cestičkou, kde prejdeme okolo prístreška s posedením a pri schádzaní dole sa objavujú chaty a bývalá horská chata Tatran (t. č. v rekonštrukcii). O chvíľku sme na spevnenej ceste a od budovy hájovne, pred ktorou je prameň, sme od miesta vstupu do Lačnovského kaňonu len na skok. Ostávajú len posledné stovky metrov od vstupu na červenú spoločne s modrou a za zákrutou je vidieť prvé domy dediny. Smerovník Lipovce-škola, len počkať pomalších a môžeme sa spokojne vrátiť domov.

Zhodnotenie

Unavení, ale plní zážitkov a dobití energiou z dnešnej očarujúcej prírodnej scenérie. Pekný letný a slnečný deň na sklonku mesiaca júl bol nabitý zážitkami z trasy, ktorú sme dnes v pohode zvládli. Prešli sme miestami, ktoré sú nádherné a zanechávajú na dlhšiu dobu rezonovať svoje čaro pri spomienkach v našich mysliach. Príroda je tu tak nádherná, že aj keď sa sem turista vráti po druhýkrát, tak sa mu to vždy vráti v nových zážitkoch a postrehoch. Veď prekrásne miesta, akými sú Lačnovský kaňon, NPR Kamenná Baba, osada Lačnov, jaskyňa Zlá diera a Kopytovská dolina, zanechajú u turistu množstvo postrehov a inšpiráciu na návrat do nich. Čaro a krása okolitej prírody je na nezaplatenie a je jednoznačne odmenou pre turistu. Aj balzamom na jeho túžiacu dušu za nevšedným darom matky prírody.

Fotogaléria k článku

Najnovšie