Olševa

Prešiel som cez Pavličevo sedlo a vyhliadkovou trasou som prišiel do sedla Spodnje Sleme (1254 m). V ňom začína chodník na Olševu. Spočiatku sa ide zvážnicami, ktoré sú dosť rozbahnené. Sú tu polomy, a tak lesníci ťažia drevo. Vyššie som však odbočil na chodník a ocitol som sa nad pásmom lesa. Otvorili sa mi výhľady. Raduha bola v oblakoch, podobne ako ostatné vysoké kopce. Dobre bolo vidno iba nižšie pahorky na rakúskej strane, ktoré hyzdili holoruby. Musela tu byť poriadna veterná smršť.

Leto pomaly končí, takže kvetín veľa nevidno. Zaujala ma žltá očianka a starček s kôprovitými listami. Olševa je hrebeň, ktorého najvyšším vrcholom je Govca (1929 m). Bohužiaľ, Ovca bola v oblakoch. Odfotil som si vrchol a v podstate rovnakou trasou som sa vrátil späť do sedla.

Raduha

Ďalší deň som sa vybral na Raduhu. Aj na ňu sa ide spočiatku po zvážnici, no od Bukovca, čo by malo byť najvyššie položené gazdovstvo v Slovinsku, možno ísť po chodníčku.

Minul som Koču v Grohatu. Na tejto chate som chcel nocovať, ale chatár nezdvíhal telefón. Ani doobeda, ani poobede. Kúsok nad chatou začalo pršať. Husto padali drobné kvapky. Napriek mrholeniu som na rázcestí zahol na “Zelo zahtevnu pot” a na chodníku sa zjavili skaly. Preliezal som ich veľmi opatrne, lebo vápenec je za mokra poriadne šmykľavý.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Prišiel som k ferate. Má náročnosť A/B až B a istená je nejakými kolíkmi a lanom prevlečeným cez oká skôb. Kým som ju liezol, nepršalo. Ale keď som ju mal za sebou, opäť začalo mrholiť. Hrozné počasie. Už som bol takmer durch mokrý a začínala mi byť zima. Vybehol som na vrchol Raduhy (2062 m), na ktorej trochu fúkalo, práskol som dokumentačné fotky a so sklopenými ušami som trielil dole.

Durce

Zišiel som pod oblaky a zistil som, že pršalo iba v nich. Z dolín stúpali hmly a ja som stále utekal, lebo mi bola zima. Prebehol som planinu Arta a prišiel som ku Koči na Loke. Podľa výstrahy pri vchode som si nasadil náhubok, ale bol som tam jediným hosťom. Aby som sa zahrial, objednal som si guláš. Nebol najlacnejší, no z chaty som odchádzal oddýchnutý a zahriaty.

Chodníkom pomedzi kosodrevinu som vyšiel na hrebeň Raduhy. Volá sa to tu Durce, čo by mali byť vráta, asi skalné, avšak žiadne som tam nevidel. Naviac, značku pretrasovali, takže už nejde popod mohutnú skalnú stenu, ale bočným hrebienkom.

Sveti Jakob

O štvrtej som sa vrátil k autu. Do večera bolo ďaleko, tak som si povedal, že pôjdem do doliny. Hore skoro nič nekvitne, možno bude niečo kvitnúť dole. Naviac, neďaleko sedla je v mape zaznačená atrakcia, Sveti Jakob.

V mape mám v tejto oblasti veľa chodníkov, ktoré v teréne neexistujú. Ani cesta k Svetemu Jakobovi nebola nikdy vyznačená. Zablúdiť sa však nedá, lebo sa ide iba po lesných cestách. Sveti Jakob je pomerne veľký gotický kostol, stojaci na akomsi ostrohu. Kúsok vedľa je starý dom a jedno gazdovstvo. Vyzerá to zvláštne. Nezdá sa, že by tu bola v minulosti dedina a na pútnický kostol je Sveti Jakob naozaj veľký.

Za Svetim Jakobom som trochu blúdil, pretože krížom cez imaginárny chodník (o ktorom vie iba moja mapa) natiahol ktosi plot. Nakoniec som v lese našiel zvážnicu, ktorou som sa vybral. Kvitli pri nej biele a fialové konopnice.

Kúsok som išiel po asfaltke a zahol som na lesnú cestu. Podľa mapy som šiel po značke, ale nikdy tu žiadna nebola. Lesná cesta vyústila na lúky a stratila sa. Prišiel som na nádhernú samotu. Tak ako pri Svetom Jakobovi, aj tu nechali stáť starú drevenicu a vedľa nej si gazda postavil nový moderný dom. Prehodil som s ním zopár slov, ale keď ma volal na štamperlík, radšej som sa rozlúčil a vrátil som sa do sedla.

Snežna jama

Tretí deň som si chcel pozrieť jaskyňu Snežna jama, ktorú som včera v mrholení vynechal. Keďže v doline Solčavy nie je v okolí značky parkovisko, nechal som auto na veľkom parkovisku v Robanovom kote. A vyrazil som na prechádzku.

V doline Solčavy je nádherný starý mlyn, hoci aj okolité domy sú pekné. Prešiel som cez potok a začal som stúpať. Chodník je vyznačený a vychodený dobre. Nižšie míňa usadlosť a vyššie prekonáva skalné galérie. Táto časť sa mi páčila najviac. Je tu nejaké istenie a z ostrohov sú krásne výhľady na protiľahlé kopce Kamnických Álp. Vyššie sa však ide cez zopár pomaly zarastajúcich rúbaní.

Jaskyňa Snežna jama ma sklamala. Nie je voľne prístupná a prehliadky sú iba v soboty a nedele. Keďže bol pracovný deň, dnu som sa nedostal. Pozrel som si iba jamu, akúsi skalnú rozsadlinu, v ktorej sa nachádza vchod.

Od Snežnej jamy som vybehol na planinu Arta. Včera v daždi tu nič nekvitlo, zato dnes bola na lúke jedna kvetina vedľa druhej. Krásne miesto. Späť som sa vrátil rovnakou trasou, akou som išiel hore.

Záver

Ľudia sa čudujú, že chodím do cudziny teraz, keď máme koronu. Reku, či sa nebojím, že sa vonku nakazím. Chodím však iba do bohatších krajín ako je Slovensko. Do krajín, v ktorých sa testuje oveľa viac ako u nás, keď to prepočítame na počet obyvateľov. Preto majú, celkom logicky, aj vyššie percento pozitívnych testov. Lenže aj v týchto krajinách sa pohybujem v oblastiach, kde je riedke osídlenie a s miestnymi mám iba minimum kontaktov. Takže mám oveľa vyššiu pravdepodobnosť, že sa nakazím v práci v Bratislave (prípadne cestou do nej), ako na turistike v cudzine.