Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Cholvarok
Cholvarok Zatvoriť

Túra Naša prvá návšteva Brýzgaliek

Určite mnohí z vás poznajú kysucký skanzen vo Vychylovke, kde sa dajú nájsť pôvodné stavby, ktoré sem boli premiestnené za účelom ich zachovania pre budúce generácie. Nad Bystrickou dolinou sa nachádza miesto, kde nájdete pôvodné drevené cholvarky priamo uprostred prírody.

Vzdialenosť
10 km
Prevýšenie
+554 m stúpanie, -554 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 22.10.2020
Pohoria
Kysucké Beskydy
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1023 m n. m. osada Brýzgalky
  • Najnižší bod: 520 m n. m. Nová Bystrica, kaplnka sv. Lazara
  • Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
Doprava
Nová Bystrica (bus, parkovanie pri kaplnke sv. Lazara)
SHOCart mapy
» č.1077 Kysucké Beskydy, Kysuc (1:50.000)

Pýtate sa, o aké miesto ide? Sú to jedinečné Brýzgalky v Kysuckých Beskydách, neďaleko poľských hraníc pri vrchu rovnakého mena. Na čistinke tu stojí sedem cholvarkov, ktoré sú živou pamiatkou na časy pastierov, keď sa tu pásol a choval dobytok a ovce. Vtedy slúžili ako pastierske obydlia, teraz najmä na rekreáciu. Ich výnimočnosť tkvie v tom, že sú v pôvodnom stave, stojace uprostred prírody, priamo na mieste, kde boli postavené. Boli sme zvedaví na toto miesto a riadiac sa heslom radšej jedenkrát vidieť ako stokrát počuť, išli sme sa sem počas októbra pozrieť. Mali sme šťastie na krásne jesenné počasie.

Trasa

Nová Bystrica – Hričovský vrch – Pod Brýzgalkou – vrch Brýzgalky – cholvarky Brýzgalky – svahy Javoriny a späť

Vyrážame z Novej Bystrice

Ako začiatočný bod túry si volíme Novú Bystricu v Bystrickej doline. Poznáme ju predovšetkým z bicyklovania po Bystrickej magistrále. Toto bude pre zmenu pešia túra. Prichádzame autom od Žiliny cez sedlo Lutiška. V Žiline bola hustá hmla, ale za Žilinou, akoby mávnutím prútika hmla zmizla a nad nami bola modrá obloha. V Lutišiach už svietilo slnko.

Auto parkujeme neďaleko cyklotrasy pri novej malebnej kaplnke sv. Lazara. Nad Bystrickou dolinou sa ešte váľajú zvyšky hmly, tak to bude zaujímavejšie. Je len otázkou času, kedy slnko nad hmlou definitívne zvíťazí. Raňajkovala som cestou v aute, a tak mám energie dosť. Vyberáme batohy a vydávame sa na objavnú túru. Pre mňa je to prvá návšteva Brýzgaliek, manžel bol pod Brýzgalkami po cyklotrase od Vychylovky cez toto leto, a tak lokalitu trocha pozná. Pri cholvarkoch ale tiež ešte nebol.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Lúky s ovečkami a Hričovský vrch

Prechádzame na druhú stranu cesty a ideme pomedzi domy. Strážnych psov je tu habadej a nebadane tadiaľto prejsť je takmer nemožné – psy brešú ako o život. Vychádzame na lúky, ktoré slúžia aj na pasenie oviec. Pred nami sa objavuje maringotka a rozbehnuté dva strážne psy. Našťastie sú pastieri nablízku a volajú ich k sebe. Psy napokon počúvajú. Vraj sa psov nemáme báť. Prechádzame okolo a dobiehame stádo ovečiek, ktoré sa vydalo na pašu. Nuž, sú to ovečky turistky. Je ich ako maku, možno aj 250. Vyzerajú trochu komicky, zospodu sú špinavé od blata po daždivých dňoch, zvrchu sú biele.

Ovce odbočujú doľava, my vychádzame ešte vyššie na Hričovský vrch. V spätnom pohľade sa pozeráme na Bystrickú dolinu a smerom k Novej Bystrici. Hmla je preč a zohrieva nás slnko aj stúpanie. To je fajn, ráno boli iba 3 stupne nad nulou a rukavice by sa nám veru hodili. Po krátkom úseku lesom vychádzame na lúku. Vpravo na obzore je Javorina, vrch Brýzgalky ešte splýva s bližšími kopcami. Zľava prichádzajú na lúku známe ovce. Pod ihličnatým lesom vo svahu pred nami sa ukazuje vkusná chalupa s prístreškom. Podľa mapy zisťujeme, že chodník vystupuje lesom dohora popri chate. Vychádzame k chate, odtiaľto sa vynímajú kopčeky Malej Fatry - Veľký Rozsutec a Stoh. Poloha slnka nie je ideálna, skôr by bolo lepšie tadiaľto ísť skoro ráno alebo neskôr popoludní, ale to už musíme ísť pre deti do školy.

Od Hričovského vrchu pod Brýzgalky

Chodník je dobre značený. Hoci je tu viac ciest, na každej križovatke vieme, kadiaľ máme pokračovať. Naberáme ďalšie výškové metre. Prichádzame na ďalšiu lúčku. Na pravej strane, kde sa ukazuje pohľad na Oravskú Maguru, stojí posed. Vpredu na kraji lúky je senník. Vľavo je dominanta Kysuckej vrchoviny - Ľadonhora. Chodník odbočuje doľava – teraz ideme skôr povedľa menších bukových do žlto-hneda sfarbených stromov, ktoré striedajú zelené ihličnany. Väčším oblúkom naberáme ďalšie výškové metre a ponad nižšie stromy sa ukazujú celkom ďaleké výhľady, ktorým dominujú Paráč a Javorinka z Oravskej Magury. Na slnku sa zrkadlí vodná hladina nádrže Nová Bystrica. Nad Kysuckou vrchovinou sa ukazujú vrcholky Malej Fatry, ktoré vďaka chladným predchádzajúcim dňom skrášľuje na vrcholkoch biely sneh. Z vrchoviny je dominantnou spomínaná Ľadonhora, ktorá má z tohto uhla pekný pravidelný tvar a pripomína mi fatranský Rakytov. Vyzerá úplne inak ako napríklad z Vadičovskej doliny. Keď sa chodník vyrovnáva, podľa polohy zisťujeme, že nie sme ďaleko od miesta Pod Brýzgalkou.

Pod Brýzgalkou

Je tu smerovník - sme vo výške 900 metrov nad morom. Žltá turistická značka tu končí. Sprava prichádza cyklotrasa, poniže vidíme spustenú rampu. Trasa prechádza cez sedielko a pokračuje ďalej doľava, do osady nevychádza. O cholvarkoch za vrchom Brýzgalky hovorí náučná tabuľa. Fotografie na tabuli prezrádzajú, že okolo cholvarkov bol kedysi les. Zo sedla sa vydávame užšou a strmšou kamennou cestou, ktorá vychádza na vrch Brýzgalky. Spočiatku ide dosť strmo, ale neskôr sa stúpanie zmierňuje. Naokolo je les a je to tu celkom divoké. Za vrchom Brýzgalky dokonca pár metrov klesáme, potom ešte trošku stúpame. Vidíme Javorinu s výškou 1117 metrov, ale cholvarky sú do poslednej chvíle ukryté. Akoby tu ani neboli.

Brýzgalky

Ale predsa. Cesta sa vyrovnáva a predo mnou sa objavuje buk a aj prvý z cholvarkov. Je najzachovalejší a opravený, so svietiacou červenou strechou. Sláva, sme na mieste. Pri buku je miesto na opekanie a hneď povedľa prístrešok so stolom a lavicami, kde si skladáme batohy. Nesadáme si, sme zvedaví na chalúpky. Pripadám si tu ako v rozprávke a v nasledovných čarovných minútach nikým a ničím nerušení prechádzame postupne okolo chalúpok. Obzeráme si ich zo všetkých strán. Sú na pomerne rovnej čistinke, okolo nich rastie čučoriedie, kde tu vidím ešte bobuľku. Jedno obydlie je otvorené a vychádzajú domáci. Tak sa zdá, že tu nie sme sami. Pozdravíme sa, a vravím, že je tu veru božský kľud. Obydlia sú z drevených trámov, materiálu, ktorého tu bolo všade dostatok. A z kameňa, ploché kamene tvoria aj dlažbu pred vstupom do domčekov cez malé dvere, kde by som sa musela veru riadne zohnúť. Domčeky zakrývajú šindľové strechy. Páčia sa mi malé okienka, cez ktoré neunikalo teplo. Páči sa nám tu a sme radi, že tu nie je žiaden ruch, ale pokoj a kľud, dokonca nepočujeme ani lesné stroje či píly lesných robotníkov.

Zo severnej strany je na tráve pod zvažujúcimi sa šindľovými strechami sneh, a tak sa ním ohadzujeme. Poniže nachádzame aj nádržku, do ktorej sa zbiera voda. Elektrina tu pochopiteľne nie je, žiadne stĺpy elektrického vedenia, ktoré by ľahko prezradili polohu osady. Tá bola v minulosti využívaná na stretnutia disidentov a ľudí, ktorí neboli pohodlní komunistickému režimu. Ako sa spomína na náučnej tabuli v sedle, toto miesto navštívili mnohé známe osobnosti politického života po nežnej revolúcii. Viac sa o osade dozviete napríklad na stránke MojeKysuce.sk. Míňame ďalšie miesto na posedenie. Vraciame sa k prístrešku, kde sa slníme, ochutnávame nealko pivčo, kávu a bazový čaj z termosiek. Balada. Obdivujeme výhľady na Malú Fatru – Malý Rozsutec sa úplne schováva a ani ho poriadne nevidieť. Z Magury vidíme najvzdialenejšiu Kubínsku hoľu. Všetko sú to miesta, na ktorých sme boli. Ako slnko putuje po oblohe, viac osvetľuje vodnú nádrž, a tak vidíme aj jej ďalšie ramená a členité brehy.

Výhľady nad Brýzgalkami zo svahov Javoriny

Manžel odbieha smerom k Javorine, a potom sa vracia, aby som išla tiež. Vraj sú tam pekné výhľady. Beriem iba foťák a idem. Od posledného cholvarku vychádzame na širšiu cestu. Čoskoro sa ukazuje pohľad na rozložitú Veľkú Raču, ktorej čučoriedie naberá jesenné farby a zbadáme jej horskú chatu na poľskej strane. Vidíme chodníček na Javorinu, a tak sa vydávame po ňom, aby nám vo výhľadoch nebránili žiadne stromy. Keď sa otočíme, vidíme Oravskú Maguru, Veľký Choč, Šípsku Fatru, Krivánsku Fatru a Martinské hole. Kľak je v pomerne veľkom opare. Usmieva sa na nás aj kysucká Ľadonhora a ukázali sa aj rovnejšie Steny. Na obzore vzadu vidíme siluety Manínov a viac vpravo Moravsko-sliezske Beskydy. Parádička. Sme tu v závetrí, nefúka. Kocháme sa výhľadmi. Potom sa vraciame naspäť. Čas pokročil, treba nám zo školy vyzdvihnúť deti, a tak sa vraciame dolu, balíme v prístrešku veci do batoha. Zdravíme domácich a plní dojmov odchádzame.

Spiatočná cesta trochu inak

Schádzame inak, od prístreška vedie dolu prešliapaná cestička, ktorou sa napájame na cestu, ktorá ide v príjemnom klesaní popod vrch Brýzgalky do sedla. Vedieť o ceste ráno, tak by sme išli asi po nej. Od sedla je písaných do Novej Bystrice 60 minút chôdze. Voľným tempom schádzame dolu. Vychutnávame si slnko, ktoré naberá na sile a ideme iba v dlhých rukávoch. Už teraz si robíme plány, že sem prídeme aj s deťmi, trasa je tak akurát dĺžkou aj prevýšením a určite nie je jednotvárna. Na trase nestretávame vôbec nikoho, asi aj tým, že je pracovný deň. Ovce vidíme nad Novou Bystricou viac vľavo, čo nás inšpiruje k tomu, že nabudúce zvolíme od Hričovského vrchu asi inú zostupovú cestu. Pred vstupom do Bystrice si dávame rúška. Sme plní dojmov, ešte si fotím v popoludňajšom svetle kaplnku. Autom sa vraciame opäť cez Lutiše. Stále je krásny slnečný deň. Sme radi, že sme ho naplno využili na jesennú turistiku a podarilo sa nám objaviť ďalší pekný slovenský kút.

Záver

Dokonale ukryté Brýzgalky, o ktorých do poslednej chvíle neviete, sú historickým miestom, ktoré určite odporúčam v kysuckom regióne navštíviť. Krásu Brýzgaliek podčiarkuje fakt, že je pomerne ďaleko od akejkoľvek civilizácie. Ku cholvarkom si to musíte prešliapať buď peši po vlastných alebo na bicykli. A to sa ráta. Cyklisti môžu využiť cyklotrasu od Vychylovky alebo z Veľkého Potoka v Novej Bystrici. Zo sedla je to k domčekom iba kúsok tlačenia bicykla. Odmenou za námahu vám budú cholvarky, pekné výhľady a kľud. Pešia trasa po žltej značke, ktorú sme zvolili, nebola vôbec jednotvárna, prechádzala lúkami i lesom. Stúpanie na nej bolo pomerne rovnomerné. Je vhodná aj pre deti, ak sú zvyknuté na turistiku do kopca. Verím, že na tomto jedinečnom mieste musí byť krásne aj v zime, keď sú výhľady bez oparov. Ja si Brýzgalky dávam do zoznamu na zimné prázdniny, možno sa nám podarí sem zájsť a obzrieť si ich aj v zimnej atmosfére.

Fotogaléria k článku

Najnovšie