Len niečo cez 150 metrov nad plesom sa totiž nachádza sedlo Bystrá lávka (2316 m), ktorým prechádza značený chodník do Mlynickej doliny (a naopak) a umožňuje tak prejsť atraktívny okruh dvomi dolinami zo Štrbského Plesa. Túra nie je extrémne náročná, preto ju po príslušných konzultáciách spájame s výstupom na Štrbský štít (2381 m), stojaci príhodne v závere Mlynickej doliny. Týmto sa článok zároveň stáva štvrtým pokračovaním série Tatry so sprievodcom.

Trasa

Štrbské Pleso – Pod Furkotou – Škutnastá poľana – Bystrá lávka – Štrbský štít – vodopád Skok – Štrbské Pleso

Furkotská dolina

Začíname na Štrbskom Plese ráno po východe slnka a vyrážame západným smerom. Nakrátko sa zastavíme na známom móle, odkiaľ je pekne vidieť cieľ cesty - Štrbský štít – ktorému už ranné slnko zapálilo vrchol. Celé okolie je v podstate vyľudnené, napriek tomu tu už prebieha jedno fotenie nevesty. Nejakú pol hodinku nám zaberie pohodový presun po Tatranskej magistrále k rázcestníku Pod Furkotou, kde je odbočka do Furkotskej doliny. Tu sa chodník začína dvíhať, najprv mierne, postupne stále viac. Kráčame zatieneným lesom, ranný vzduch je príjemný, no v žiadnom prípade nie je chladný. Je jasné, že nás čaká veľmi teplý letný deň. Z toho pohľadu je veľkou výhodou, že značná časť výstupu Furkotskou dolinou povedie v tieni Soliskového hrebeňa. Najstrmšia časť chodníka v úvodnom úseku vedie v miestach prechodu lesa do kosodreviny. Po ľavej strane tečie dnom doliny Furkotský potok, ktorý sa nižšie vlieva do Bieleho Váhu. Mimochodom, je prvým (resp. posledným) tatranským tokom, ktorého vody končia na juhu v Čiernom mori. Vody Mlynického potoka zo susednej Mlynickej doliny už končia na severe v Baltskom mori.

Za Furkotským potokom sú v kosodrevine schované dve Furkotské plesá, vidieť sa dajú len z väčších výšok okolitých vrchov, napríklad z Predného Soliska. Kúsok nad miestom, kde sa chodník stretá s Furkotským potokom, prichádzame k rázcestníku s pre mňa nezapamätateľným menom – Škutnastá poľana. Odtiaľ je možné dostať sa kratším traverzom ku Chate pod Soliskom. Je to celkom malebné miesto, menšia lúčka obkolesená kosodrevinou, kde sa potok na chvíľu rozleje do šírky, tak si tu na chvíľu dávame oddych. Dole cez ústie doliny je odtiaľ vidieť Nízke Tatry, opačným smerom sa v plnej kráse ukazuje vysokohorská tvár Furkotskej doliny, reprezentovaná Sedielkovou kopou a najmä kolmými skalnými stenami Kozieho chrbta, ako sa nazýva časť hrebeňa Ostrej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kúsok za Škutnastou poľanou prichádzame na prvú výraznú terasu Furkotskej doliny. Zhruba v nadmorskej výške 1850 m sa tu terén na chvíľu vyrovnáva a dolina dosahuje svoju maximálnu šírku. Po bokoch ju lemujú trávnato-skalnatá Sedielková kopa a oblé svahy Predného Soliska. Bokom od chodníka sú schované malé Sedielkové plieska. Doteraz súvislá kosodrevina sa tu rozpadá na jednotlivé ostrovčeky s trávnatými lúkami medzi nimi. Pekné miesto. Na konci terasy sa terén opäť začína dvíhať, na pomerne krátkom úseku sa stratia posledné plochy vegetácie. Chodník nás postupne privádza na druhú terasu. Jej charakter je už úplne iný, omnoho drsnejší. Vo výške 2056 m tu leží Nižné Wahlenbergovo pleso a okrem neho len hŕby balvanov. Nedobytné kolmé steny Kozieho chrbta či žľabmi a rebrami rozbrázdený Soliskový hrebeň len dotvárajú celkový nehostinný, no úchvatný obraz. Kúsok ďalej, ani nie 100 výškových metrov vyššie, sa v samom závere Furkotskej doliny nachádza tretia terasa s Vyšným Wahlenbergovým plesom (2151 m). Je viditeľne rozľahlejšie a v podstate vypĺňa celé dno zužujúceho sa dolinného kotla. Obkolesené je najvyššími štítmi, zo západnej strany sa nad ním vypína Ostrá, z východnej Veľké Solisko a zo severu Furkotský štít. Drsná krása, to je dojem, aký vyvolávajú tieto miesta.

Bystrá lávka

Na jednej rozľahlejšej skale nad plesom, kúsok od chodníka si dávame horalkovú pauzu. Panuje tu absolútny kľud, ktorý po chvíli prerušia prví dvaja turisti, schádzajúci zo sedla Bystrá lávka. Ak nerátam jedného kamzíka, sú to prvé živé tvory, ktoré dnes stretávame. Po nich sa tu rozhostí opäť ticho. Posilnení sa vyberáme ďalej, čaká nás záverečný strmý výstup do skalnej štrbiny zvanej Bystrá lávka. Nie je dlhý, zhruba polhodinový, ide sa však aj cez pomerne nepríjemnú suť. V sedle si vychutnám dnes prvé naozajstné výhľady. Pekný pohľad z výšky je na plesá Furkotskej doliny a ponad Furkotské sedlo (medzi Ostrou a Furkotským štítom) sa mi ukazuje Kriváň a Západné Tatry. Stačí sa otočiť a naskytajú sa prvé pohľady do Mlynickej doliny a na štíty za ňou. Najbližší a najmohutnejší je práve Štrbský štít. Cítim sa úplne fit, takže mierime naň. Najprv sa potrebujeme spustiť dole do záveru Mlynickej doliny, medzi Capie a Okrúhle pleso, pričom si kvôli fotke neodpustím pomerne výraznú zachádzku ku každému z nich. Potom nasleduje samotný 300-metrový výstup na Štrbský štít. Riadne strmý a na nemilosrdnom poludňajšom slnku aj riadne nepríjemný. Hodinová námaha však stála za to, výhľady zhora na všetky svetové strany sú nádherné.

Štrbský štít

Tak najprv južný, ten najmenej nádherný, keďže je teraz priamo proti slnku. Pohľad dole do Mlynickej doliny až k Štrbskému plesu je parádny. Veľakrát som videl Štrbský štít od Štrbského Plesa, konečne to vidím aj opačne a je to úplne iná káva. Západným smerom ponad záver Mlynickej doliny sú miesta, odkiaľ som prišiel, teda sedlo Bystrá lávka, Furkotský štít, výrazný Hrubý vrch a samozrejme, vzadu Kriváň. Severnejšie, ponad Štrbské sedlo, spájajúce Štrbský štít s Hrubým vrchom, ako aj ponad Hlinskú a Kôprovú dolinu je krásny pohľad na Západné a poľské Tatry. Za výhľadmi na opačnú stranu obzoru sa oplatí prejsť pár metrov po vrcholových balvanoch na východný okraj štítu. Tu, ponad Mlynické sedlo, spájajúce Štrbský štít s neďalekou Hlinskou vežou, rozoznávam časť záveru Mengusovskej doliny s časťou Veľkého Hincovho plesa. A hlavne hradbu hlavného hrebeňa Vysokých Tatier, od Čubriny cez Mengusovské štíty a Rysy až po Vysokú. Vedľa nej tróni Gerlachovský štít, partnerku mu robí Končistá. Kruhový výhľad uzatvára na juhovýchode blízky hrebeň Bášt, tiahnuci sa od Hlinskej veže cez najvyšší bod, ktorým je Satan. Vidieť je obidva vrcholy Satana, no odtiaľ sa výrazne javí ako jediný severný.

Nasleduje zaslúžený oddych spojený s obedom a kochaním sa nádhernými, neopozeranými tatranskými scenériami. Pribúdajúce oblaky poskytujú prerušovanú úľavu od augustového slnka, príjemne teplo je totiž aj v tejto výške. Po výdatnom oddychu sa zberáme na zostup. K dispozícii máme dve alternatívy. Prvou, o čosi ťažšou, je zostup na druhú stranu k Vyšnému Koziemu plesu, druhou je návrat k Capiemu plesu. Rozhodujem sa pre Capie pleso, predsa len Kozie je iba mláka. Takže rovnakou cestou, ktorú sme využili na výstup, schádzame dole k Capiemu plesu, kde po nepríjemných balvanoch dokončujeme okruh okolo neho a na južnom okraji plesa sa pripájame na žltú značku.

Mlynická dolina

Tu by som mohol aj končiť, keďže návrat k Štrbskému plesu vedie Mlynickou dolinou, ktorej som už dávnejšie venoval samostatný článok. Bola to však naša prvá rodinná tatranská túra a došli sme vtedy len po terasu Nižného Kozieho plesa. Mám teraz ideálnu príležitosť rest zmazať, preto doplním ešte zopár viet k popisu hornej časti Mlynickej doliny. Záver Mlynickej doliny je rozdelený na dve vetvy Štrbským štítom, o čom som sa práve presvedčil pekne z vtáčej perspektívy. Západná vetva, ktorou vedie značený chodník na Bystrú lávku, je širšia, z jednej strany ohraničená spomínaným Štrbským štítom, z druhej strany ju ohraničuje Furkotský štít a Hrubý vrch. V severnej stene doliny sa nachádza Štrbské sedlo. Nachádza sa tu najväčšie pleso Mlynickej doliny, Capie pleso (2075 m), v tesnej blízkosti jeho južných brehov prechádza turistický chodník. V samom závere doliny mimo chodníka leží ešte Okrúhle pleso (2105 m), vidieť ho môžeme zo stúpania na Bystrú lávku.

Menšia, východná zadná vetva Mlynickej doliny je vymedzená Mlynickým sedlom a Hlinskou vežou, nachádza sa tu najvyššie položené pleso Mlynickej doliny, Vyšné Kozie pleso (2107 m). Vzhľad oboch vetiev je veľmi podobný záveru Furkotskej doliny, teda žulové balvany všade naokolo. Zostupom cez skalný prah sa z poslednej terasy Mlynickej doliny dostávame do predposlednej, kde sa okrem Nižného a Malého Kozieho plesa nachádzajú aj Volie plieska blízko značeného chodníka. Nehostinný charakter terasy tu začínajú zmierňovať súvislejšie trávnaté plochy. Po oboch stranách úvalu sa tu vypínajú najvyššie štíty lemujúcich hrebeňov, teda Veľké Solisko a Satan. Odtiaľ pokračujeme v zostupe Mlynickou dolinou okolo Plesa nad Skokom, popri vodopáde Skok až na Štrbské Pleso.

Zhodnotenie

Podobne ako článok, aj túra je z kategórie dva v jednom - známy okruh cez Bystrú lávku v spojení s výstupom na málo známy Štrbský štít. Menej známy tatranský štít však raz v roku pripomína Rysy na vrchole sezóny. To keď turisti z obce Štrba každoročne organizujú hromadný výstup. Ináč tu panuje pokoj a kľud. Názov štít si Štrbský štít naozaj zaslúži, nie je to len nejaká najvyššia skala v hrebeni. Poskytuje nádherné kruhové výhľady na Tatry, snáď s jedinou výnimkou západného obzoru, kde blízky a vyšší hrebeň Furkotský štít - Hrubý vrch zakrýva dosť veľa. Zároveň som si dnes po prvýkrát prešiel a spoznal ďalšiu dolinu Tatier. V samostatnej tatranskej lige bude asi z menej atraktívnych a nebyť možnosti prechodu cez Bystrú lávku, bola by Furkotská dolina asi aj jedna z najmenej navštevovaných. O krásne vysokohorské scenérie však ani tu núdza rozhodne nie je.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek