Túra

Javorie (Stará Huta – Pliešovce)

12. 11. 2007
Týždeň po absolvovaní túry cez Ostrôžky sa vraciame opäť do sedla Poľana nad obcou Stará Huta. Na rozhraní pohorí Javorie a Ostrôžky volíme presne opačný smer pochodu ako minulú sobotu. Naše kroky vedú na hrebeň Javorianskej hornatiny v nenápadnom pohorí Javorie. Polovica túry bude viesť po turistických chodníčkoch a zvyšok trasy rodiskom Johnyho, vedúceho dnešnej akcie, po cestách-necestách Javoria.

Trasa

Stará Huta, Poľana – Červeňákov vrch – Ďurovie vrch – Makytová – osada Blýskavica – rázcestie Polomy – chata Rimáň – Korenský vrch – Smrečiny – Priečne bralo – osada Podjavorie – osada Hroniaková – osada Lonec – brod Krupinice – laz Skalica – dolina Neresnice – Pliešovce

Magistrála

Autobus nás vykladá rovno na odbočke lesnej cesty, kde pokračuje červená značka (Rudná magistrála) z Ostrôžok. Cesta príjemne stúpa. Zvážnica sa čoskoro stráca v záplave napadaného lístia. Značkovanie spoľahlivo vedie cez vysokú bučinu. Napriek tomu treba pozorne sledovať značky, aby sme nestratili správny smer bez znateľného chodníka. Zjavné je, že tadiaľto veľa turistov nechodieva. Výstup na Červeňákov vrch nás odmeňuje pekným pohľadom na Poľanu a JV časť Zvolenskej kotliny s Detvou a Hriňovou (foto č. 1).

Intaktná krajina

Otvorené lúčiny siahajúce k hrebeňu od Starej Huty ponúkajú ďaleké výhľady na juh do Krupinskej planiny. Nad starohutskými osadami Imrišovce a Črchľa sa voľne pasú ovce a kozy (foto č. 2), ktoré musím zvečniť. Príjemná cesta ubieha rýchlo, len s minimálnymi prevýšeniami. Intaktná (neporušená) krajina pôsobí ako balzam na dušu. V dobrej nálade a nekončiacich debatách o kráse okolitej prírody prekonávame nenápadný vrchol Ďurovie vrchu (foto č. 3). Pred vrchom Makytová sa už po niekoľkýkrát popasujeme s hľadaním značky v lesnom poraste bez výraznej cesty. Trasa striedavo vedie okrajom lúk a blízkeho lesa.

Ukrajinské spomienky

Na miestne pomery prudším zostupom z Makytovej sa dostávame do dávno odlesneného sedla Blýskavica. Po opustení lesa sa okamžite otvára pohľad na malú osadu Blýskavica (foto č. 4), umiestnenú uprostred hôr. Sedlom (764,8 m) prechádza spevnená cesta zo Slatinských Lazov k lazom Horného Tisovníka. Súkromný prístrešok na začiatku osady využívame na desiatu. Posilnení sa vydávame v ústrety novým zážitkom. Hospodárska budova s nápisom na dverách hlása: „Predám včelý med“ (foto č. 5 :-). V susedstve stojí staručká chalupa (foto č. 6). Silne mi pripomína chalúpky z pobytu na Zakarpatskej Ukrajine. Krásu miesta dotvára jabloň s dokonale červenými plodmi. Samozrejme sa všetci pri nej fotíme. Atmosféru ukrajinského vidieka umocňuje zaparkovaný ZIL. Nad dedinkou stojí miniatúrny cintorín s kamennou zvoničkou (foto č. 7). Mozaiku spomienok na ukrajinské poloniny dopĺňa miestny ujčok, vedúci rohatú potvoru z paše. Ľutujem, že som ho nestihol odfotografovať. Ale keďže nie som gazdinka ako z Babičky, čo preskakuje plot, neriskoval som preliezanie oplotenia s ostnatým drôtom.

[ Tipy na túry, aktuality z hôr a iné zaujímavosti môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstragrame ]

Nový sprievodca

Asfaltka z usadlosti Blýskavica nás sprevádza na rázcestie modrej a červenej značky s názvom Polomy. Tabuľka na križovatke označuje laz Rimáň (foto č. 8). Jednotlivé písmená názvu sú zostavené z uzáverov plastových fliaš. Tomu sa povie druhotné využitie uzáverov PET fliaš! My však nevolíme ani modrú, ani červenú značku. Smerujeme po spevnenej ceste na juh k blízkemu sedlu, kde stojí súkromná chata Rimáň. Stretávame sa tu s rodinou vedúceho dnešnej túry. Johnyho bratranec bude našim sprievodcom po neznačených končinách na hranici s Vojenským priestorom Lešť.

Zaježovská pospolitosť

Kráčame po tvrdej zvážnici, ktorá vedie do sedla pod najvyšší bod pohoria. Vrch Javorie s výškou 1043,7 m. My naň však nejdeme. Na kóte 878,5 m bočíme vpravo na širokú lesnú cestu. Pohodlne stúpame okolo hlavného masívu bývalej sopky Javoria. Občasné prieseky v hore umožňujú výhľad na rozptýlené osídlenie Zaježovej (foto č. 9). Toto zabudnuté miesto preslávila komunita ľudí, ktorá sa veľmi nestotožňuje s týmto výrazom. Ak vás zaujíma tradičný život na samote, pozrite si ich webovú stránku.

Zakázaný pohľad

Široké rúbanisko s bralami (foto č. 10) nás navádza mimo zvážnice. Vystupujeme na hrebeň. Tesne pred vrcholom Priečnej skaly (v mapách tiež Priečne bralo alebo len Priečne) obdivujeme útvary, ktoré dali vrchu meno. Neďaleko vrcholu stojí vojenský vysielač (foto č. 11). Ten nám jasne dáva najavo hranicu vojenského priestoru. Neodoláme pokušeniu. Z mohutného prieseku sa otvára pohľad na Oremov laz. Rozpoznateľný podľa vodnej plochy, kam sa „chodia kúpať“ tanky (foto č. 12). Strážení guľovou kamerou na vysielači sa rozkladáme k obedu na okolitých pníkoch. Navzájom sa núkame. No odvoz (vojenská eskorta :-) stále nechodí. Preto sa musíme pobrať na zostup po vlastných.

Štátne statky

Namiesto značenia slúži elektrické vedenie, ktoré doprevádza príjazdovú cestu k vysielaču. Kopírujeme stále hranicu VVP Lešť. Na veľkej lúke (foto č. 13) medzi Priečnou skalou a Malým Javorím sa otvára polkruhový výhľad na západ do Pliešovskej kotliny a na Štiavnické vrchy. Poľahky rozoznávame Sitno. Tvrdá zvážnica klesá cez samoty Podjavoria (foto č. 14) k zvernici vojenských lesov pri usadlosti Hroniaková (foto č. 16). Okolité listnáče sú ukážkovo jesenne sfarbené. Pamäťové karty a filmové políčka sa plnia novými zábermi (foto č. 15). Tabule naokolo hlásia prísny zákaz vstupu, zrejme aby nikto nevidel, aké statky sa tu budujú za štátne…

Krupinica a Neresnica

Aby sme sa vyhli nevábnemu pochodu po asfaltových cestách, volíme rôzne skratky cez lúky. Pri usadlosti Lonec obdivujeme staré hospodárstvo (foto č. 17). Uzavretému gazdovstvu z vonkajšej strany dominuje veľká drevená brána s hlavou býka a letopočtom 1912. Po lúke oproti nám sa valia na terénnych štvorkolkách. Naša "grupa" sa zas prevalí cez cestu, čo vedie do Zaježovej. Nasleduje nenáročný brod Krupinice. Cez nevýrazný chrbát sa dostávame do pramennej oblasti Neresnice s výhľadom na cieľ túry (foto č. 24). Neresnica nás spolu s poľnou asfaltkou dovedie až do obce Pliešovce.

Hodinový mechanizmus

Žiadna turistická značka do Pliešoviec nevedie, preto naša 15-členná skupina vzbudzuje pozornosť miestnych. Akonáhle zbadajú našich dvoch sprievodcov, rodákov z Pliešoviec, vyzvedajú, odkiaľ ideme. Záver túry tvorí prehliadka obce s bonusovou návštevou evanjelického chrámu (foto č. 18). Kostolníka v ňom robí zhodou okolností Johnyho bratranec. Obdivujeme exteriér aj interiér kostola, postaveného v tvare elipsy v r. 1927 (foto č. 19) podľa projektu architekta Milana Michala Harminca. Poslednou námahou dňa je zdolanie veľkého dreveného schodišťa (foto č. 21). Odmenou je panoramatický pohľad na celú obec z terasy veže (foto č. 20). Tí smelší sa vyšplhali po rebríku aj priamo k mohutným zvonom. Ale najväčšia zaujímavosť je ešte vyššie. Naťahovací stroj vežových hodín. Samotné naťahovanie predvádza aj náš sprievodca (foto č. 22). Zaujímavý je tiež mechanizmus, ktorý riadi 8 hodinových ručičiek (foto č. 23).

Deň plný nových zážitkov a zaujímavých miest zakončujeme v miestnom podniku vedľa autobusového nástupišťa, v bývalom hoteli Jeleň. Pohorie Javorie ma milo prekvapilo. Zhodujeme sa, že to bol turisticky ideálne strávený jesenný deň. Až ma prepadá príjemná únava po túre…

Fórum 5 príspevkov
Javorie (Stará Huta – Pliešovce) 22/02/15 11:48 5 príspevkov
Najnovšie články
 
Túra Melčice – Kykula – Zabudišová – Zemianske Podhradie Hovorí sa, že jedna túra plodí ďalšiu. Asi je to aj tento prípad. Z vyhliadky v Zabudišovej ma zaujal zalesnený hornatý terén za údolím Ivančického potoka. Zostalo mi aj niekoľko restov, čo som pri putovaní NCH ponad Bošácku … » celý článok dnes Vladimír Mikuš Biele Karpaty
Správa Sedlá a štíty sú pod snehom, bez mačiek a cepína tam nechoďte Oddnes sú v Tatranskom národnom parku otvorené všetky turistické značené chodníky. Trasy cez vysokohorské sedlá a na štíty však ležia pod snehom. Ísť nad turistické chaty bez ... » viac včera Soňa Mäkká Správy
Túra Skryté poklady Malých Karpát – Šišoretné Šišoretné je neznačený hrebeň v rázsoche Slepého vrchu medzi Klokočinou a Bolehlavom. Veľakrát som sa motal v okolí peši aj na bicykli, ale nikdy som sa nedostal na tri vrcholy s ... » viac 14/06/21 Pavol Timko Malé Karpaty
Najnovšie články autora
 
Útulňa Polianka Napriek značnej rozlohe Volovských vrchov sa dajú turistické chaty v pohorí spočítať na prstoch jednej ruky. Ani jednoduchých útulní pre tulákov tu veľa nenájdete. Do rodiny turistických útulkov v roku 2020 pribudla vzorne … » celý článok 15/01/21 Tomáš Trstenský Volovské vrchy
Recenzia Merino bunda Black hill Veles Koncom roka 2019 sa mi na víkendovej akcii vo Veľkej Fatre pokazil na flísovej bunde zips. Nebola to žiadna výhra chodiť po zasneženej Fatre s rozzipsovanou bundou. Zhodou okolnosti na chate ... » viac 28/10/20 Tomáš Trstenský Oblečenie
Túra Zaniknuté dediny (8) – Dubník V súvislosti s ťažbou nerastného bohatstva neustále vznikajú i zanikajú ľudské sídla. Na území Slovenska bola v minulých storočiach intenzívna ťažba prevažne rudného bohatstva. S ... » viac 23/07/20 Tomáš Trstenský Slanské vrchy
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
Javorie (Stará Huta – Pliešovce) 22/02/15 11:48 5 príspevkov
Fakty
  • Pohoria
    • Javorie, časť Javorianska hornatina
  • Počet dní
    • 1
  • Trasa
  • Nadmorská výška
    • max: Priečne bralo - 1023,4 m n. m.
    • min: Pliešovce - 400 m n. m.
  • Prevýšenia
    • stúpanie: 450 m
    • klesanie: 750 m
  • Vzdialenosť
    • 24.7 km
  • Náročnosť
    • 2
  • Ročné obdobie
    • jeseň
  • Dátum túry
    • 13.10.2007
  • Štart trasy
    • šírka: 48.4882 ° SŠ
      dĺžka: 19.3526 ° VD
      » Mapa
  • Koniec trasy
    • šírka: 48.42318 ° SŠ
      dĺžka: 19.15602 ° VD
      » Mapa
  • Voda
    • osada Blýskavica, osada Podjavorie, pohostinstvá v Pliešovciach
  • SHOCart mapy
  • Doprava
    • Zvolen (vlak, bus) - Stará Huta, Poľana (bus)
      Pliešovce (bus) - Zvolen (vlak, bus)
0.74 (0.26)