Pohľady do diaľok len umocnia našu námahu, ktorú vynaložíme počas trasy. Sadnúť si na vrchole kopca a hľadieť v diaľ, snívať, opájať sa pohľadom na všetko, čo je dovidieť práve z miesta, kde sme na chvíľku zastavili, aby sme si oddýchli po výstupe naň. Niekedy sa turistovi ani nechce odísť z nádherných a čarovných miest. Deň však má tiež svoje zákony a turistu k ďalšiemu pochodu na trase tlačí čas, ktorý má na zážitok z prírody. Potom neskôr niekde s priateľmi opäť sa môže zasnívať na prežité chvíle, ktoré strávil putovaním na rôznych čarovných miestach. Tak tomu bude určite aj po dnešnom spoznávaní južnej časti Slovenského raja a jeho najvyššieho vrcholu z vyhliadky Borovniak.

Trasa

Stratená – Tiesňavy – pod Hanesovou II. – Zelená jaskyňa – pod Hanesovou II. – Nižná záhrada – Strmá prť – pod Ondrejiskom – Borovniak – pod Ondrejiskom – Čuntava – pred Čuntavou – sedlo Besník

Po jednodňovom oddychu, ktorý spôsobila búrka, sa opäť vyberáme na cestu do neznámych končín v Slovenskom raji. Raňajky sme si objednali na skôr, aby sme mali čas dostať sa na Dobšinský kopec na autobusovú zastávku, z ktorej pôjdeme do dediny Stratená, v ktorej sme len predvčerom našli úkryt pred dažďom na zástavke. Práve odtiaľ budeme dnešnú túru začínať. Keď sme sa tu schovávali pred dažďovými kvapkami, tak sme si poriadne ani okolie neobzreli.

Pri zastávke je mapa Slovenského raja, hneď smerovník a v blízkosti drevený kríž. Pred nami je cesta a ukazuje sa dolina, do ktorej by sme mali vojsť a pokračovať ňou okolo potoka. Pred železničným násypom je výdatný prameň a sme na druhej strane, kde sme sa dostali podjazdom pod železničnou traťou. Celá lúka okolo potoka je po včerajšom daždi presýtená vodou a potok len tak zurčí. Vysoká tráva a veľké lopúchy majú na sebe množstvo ranných kvapiek rosy i z dažďa. Spätný pohľad mi zablúdi smerom k dedine ukrytej za násypom a je vidieť len kopec Marčeková, roklinu Sokolicu a Sokolie skaly s odparujúcou sa hmlou. Cez Sokolicu vedie značka k Občasnému prameňu a pod Havraniu skalu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po návlekoch nám steká voda z lesknúcich sa listov. Modré kvety dotvárajú čaro lúky. Prechádzame cez potok a máme pred sebou prvé drevené rebríky, ktorými sa dostaneme nad úroveň potoka. Napriek tomu, že je po daždi, tak sa nám kráča lesným chodníkom nad potokom fajn. Dorazili sme k prvej železnej lávke, ktorá nás dostala na druhú stranu doliny, ktorou pokračujeme mierne stúpajúc ďalej. Bohatá vegetácia nás sprevádza po celý čas kráčajúc vedľa potoka. Neskôr prejdeme opäť na pravú stranu Tiesňav. Objavia sa prvé skaly len pár metrov od nás v zalesnenej časti doliny. Nádhera, mám rád takéto miesta s peknými skalnými výtvormi.

Pred sebou máme opäť rebrík a musíme obchádzať i podliezať padnuté stromy. Opäť premostenie lávkou ponad roklinu. Cesta ubieha v sprievode zurčiaceho potôčika dosť rýchlo a sme na mieste, kde sa chodník odkláňa od potoka a stáča sa lesom mierne stúpajúc až nás lesný chodník dovedie na lúku k smerovníku Pod Hanesovou. Na väčšom kameni je tabuľa venovaná geológovi a milovníkovi prírody RNDr. Ladislavovi Novotnému. Modrá značka, ktorou sme doposiaľ išli, odbočuje k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Len niekoľko desiatok metrov je menšia Zelená jaskyňa, tak je na mieste jej návšteva.

Zelená jaskyňa

Leží v nadmorskej výške 940 m na juhozápadnom svahu hrebeňa Duče v triasových vápencoch. Značkovaný chodník prechádza hneď vedľa nej pomedzi skaly. Má dva otvory. Je prístupná verejnosti počas celého roka. Je dlhá 31 m aj so štrbinou, do ktorej prechádza. Je prírodnou pamiatkou. Po jej prehliadke sa vraciame späť k smerovníku a pokračujeme cez lúku ďalej k prístrešku, ktorý je vidieť pred nami na žlto značenej trase, ktorou ideme.

Dorazili sme k prístrešku vedľa ovčína a po chvíľke oddychu pokračujeme po červenej Ceste hrdinov SNP (E8), ktorá sa pripojila od smerovníka pod Hanesovou II. Zastavujeme sa na chvíľku pri prístrešku v blízkosti, kde je pod lesom ohrada pre ovce aj so strungou. Pokračujeme do lesa a opäť na planinu s lúkou Osiková, kde je polorozpadnutá drevená búda (salaš). Neskôr nás cesta dovedie k smerovníku Nižné záhrady, kde sa vpravo oddelí žltá trasa k Dobšinskej ľadovej jaskyni. Nás teraz bude sprevádzať len červená trasa E8. Na smerovníku je osadená aj tabuľka jazdeckej trasy s červeným kruhom.

Po chvíľke sme opäť v ihličnatom lese, v ktorom práve prebieha ťažba dreva, o čom svedčí lanovka. Chodník je miestami s hlbokými koľajami, ale ináč po predvčerajšej búrke je to celkom v pohode. Z vyjazdenej cesty sa dostaneme nad dolinu s vyhliadkou Fritzov šop s možnosťou si posedieť na lavičke a vychutnať si pohľad do doliny Danková (na juh). Chvíľka snívania a pozerania v neznámy kraj padla vhod, a tak pokračujeme návratom na lesný chodník. Míňame menšie skalky a opäť sme sa dostali na veľkú lúku, ktorou dôjdeme k smerovníku s odbočkou na výhľad.

Vyhliadka Strmá prť (Strmá pyrť, 1199 m)

Je len 10 minút cesty od značky, a tak sa tam vyberieme. Značenie nás dovedie na vrchol, kde je osadená lavička a je z nej nádherný pohľad. Skutočne miesto, kde sa len zahľadieť na okolie a snívať. Ide o čarovný pohľad na Kráľovu hoľu a časť Stolických vrchov. Vpravo sa ukazuje Ondrejisko so sedlom. Zdržíme sa trocha dlhšie, ale aj tak musíme opustiť nádherné prírodné vyhliadkové miestečko a pokračovať v trase za spoznaním najvyššieho vrchu Slovenského raja. Vraciame sa na lúku a schádzame k prístrešku. Ideme dole pod Ondrejisko a zisťujeme, že kvôli ťažbe nebudeme pokračovať po značke, ale po lesnej ceste okolo prameňa s válovom. Dovedie nás k začiatku stúpania pomedzi suché stromy a rúbanisko až na lúku s odbočkou k vyhliadke na Borovniak. Lesná cesta a neskôr chodník značený červeným trojuholníkom nás dovedie po pol hodinke na vrchol Borovniaka s vyhliadku.

Borovniak (Ondrejisko, 1272 m)

Najvyšší vrch v NP Slovenský raj v jeho južnej časti. Odlesnená skalná časť poskytuje nezabudnuteľné výhľady na okolie. Dve lavičky sú umiestnené na vrchole pod stromom a jedna je nižšie smerom na západ. Je niečo po dvanástej, a tak máme priestor a čas na pokojný oddych s obedom, veď od rána sme vyhladli. Usádzame sa na lavičky pod stromom a s chuťou si maškrtíme na našej skromnej poživni. Zároveň sa môžeme opájať pohľadmi na okrajovú zapadnú časť Slovenského raja. Západnejšie sa nám v plnej kráse pod mrakmi ukáže dominanta východnej časti Nízkych Tatier - Kráľova hoľa a skala. Občas mračná nádhernú scenériu ukryjú, aby ju po chvíľke zas ukázali a potešili naše oči. Juhozápadne zas môžeme vidieť Stolické vrchy, kde dominuje najvyššie vrchol Stolice. Dnes však nemáme možnosť vidieť aj vrcholky Vysokých Tatier.

Nechce sa nám odtiaľ odísť. Výhľad je nádherný a poskytuje dostatočnú panorámu okolitej očarujúcej prírody aj samotného NP Slovenský raj. Odchádzame. Aj premávajúce sa mraky začínajú tmavnúť a v diaľave sa ozýva hrmenie, takže sa po skúsenosti z predchádzajúcej búrky radšej poberáme na ďalší úsek putovania. Schádzame rovnako na lúku pod Ondrejisko k smerovníku, aby sme odtiaľ pokračovali lesnou cestou juhozápadne. Z rúbaniska a výhľadu je vidieť na skalnú časť Strmej prte.

Cesta nás dovedie k smerovníku Stará Čuntava, kde sa pri horárni stáčame viac na západ, aby sme dorazili k smerovníku Pod Čuntavou. Tu je možnosť vyraziť po modrej na juh a cez Priehybku, Kyprov na samotnú Stolicu. Stadeto pokračuje modrá až do Slavošoviec. Do Slavošoviec smeruje aj žltá trasa a zelená zase opačne na Telgárt. Náš smer je do sedla Besník a tam sa uvidí, čo ešte ďalej. Na rázcestí je prístrešok a zrub.

Kráčajúc lesom nás cesta zvedie na lúčky, odkiaľ sa môžeme obzrieť k vyhliadke Borovniak. Občas sa nám ukáže aj Kráľova hoľa. Po lesnej ceste, miestami kamennej, sa po pol hodinke dostaneme do sedla Besník k smerovníku a krížu. Je tu prístrešok na oddych. Začínajú padať prvé kvapky dažďa, a tak vyberáme svoje pršiplášte. Moja spoločníčka volá našim priateľom, s ktorými sme ráno išli autobusom, kde sú a či ešte môžeme pokračovať ďalej. Ale oni už vyrazili z Telgártu, tak nám už ostáva len počkať autobus a vrátiť sa do Dediniek. Škoda, chceli sme ešte ísť k prameňu Hrona a možno až do Telgártu. Nevyšlo to, tak musíme byť spokojní s dnešným dňom.

Zhodnotenie

Sediac v autobuse môžeme priateľom porozprávať, čo sme dnes videli a spoznali. Veď stráviť čas prechodom v nádhernej prírode Slovenského raja je vždy nevšedný zážitok. Ani dažďové kvapky, ktoré nás trocha skropili, nemôžu narušiť celodennú atmosféru a čaro, ktoré sme zažili počas putovania. Nespútaná príroda dolinou Tiesňavy popri potoku, jaskyňa a neskutočné výhľady zostanú v nás dlho rezonovať. Prežili sme zas nový a neskutočný deň v lone matky prírody. Čaro a krása Slovenského raja nemusí byť len v jeho nádherných a čarovných roklinách, ale aj na "obyčajnej prechádzke" v prírode.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek