Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa nad Holíčom
Rozhľadňa nad Holíčom Zatvoriť

Túra Okolím Holíča

Prešli dva týždne od mojej túry z Gbiel do Holíča, a keďže sa každoročná SKLADANIA nekonala pre operáciu jej organizátora, nič mi nebráni ísť dokončiť putovanie za zaujímavosťami Holíča a jeho okolia. Ani sychravé počasie, ani to, že sa ku mne nikto, napriek prísľubom, napokon nepridal. Pri prestupovaní v Kútoch som si aspoň zalomil palce s Bačom, ktorý pre zmenu išiel vlakom na Cerovú a potom na osadnú lúku pod Lipovým vrchom.

Vzdialenosť
28 km
Prevýšenie
+345 m stúpanie, -345 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jeseň – 12.12.2020
Pohoria
Záhorie: Záhorská (Borská) nížina a Dolnomoravský úval
Trasa
Doprava
Holíč (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1073 Záhorie, Senica (1:50.000)

Tip na výlet v okrese Skalica.

Trasa

Holíč, železničná stanica – Hrebeň – Trnovec – popri potoku Chvojnica – most pod Šibenicou – akvadukt – most ponad Moravu do Hodonína – ústie potoka Výtržina do Moravy – Raňovské – Hrudy – Holíč, železničná stanica

Vystupujem v Holíči z vyhriateho vlaku a okamžite sa do mňa zahryzne hmlisté, sychravé a hlavne studené počasie. Kým štartujem tablet, normálne ma začali oziabať prsty na rukách a veru aj nohám je pod nohavicami zima. Rýchlo vykročím alejou popri potrubí smerom k Holíčskemu zámku. Dnes ho obchádzam z druhej strany ako naposledy a vidím, že aspoň bývalé hospodárske budovy sú zrekonštruované. Vchod do zámku je zamrežovaný, a tak len prestrčím fotoaparát cez mreže a fotím si ho. Vo vodnej priekope, ktorá chráni celý zámok, sa asi dá člnkovať, lebo pri hradnej krčme je mólo. Vo vode sú však teraz len kačice a krčma je zatvorená, veď pandémia.

Obchádzam zámok dookola a dostávam sa na breh zámockého rybníka. Je čiastočne vypustený, a tak niet čo na jeho hladine obdivovať. Po jeho okraji sa dostávam k Bylinkovej záhrade. Niečo podobné majú aj v Lille, len tu je brána zatvorená, tak sa pozerám len cez plot. Veľmi sa nedá postávať, teda nadchodom prechádzam ponad potrubie a pomedzi paneláky sa dostávam na hlavný ťah cez Holíč. Cestári tu asfaltujú chodníky a cesty pomedzi paneláky, tak trošku kľučkujem, aby som sa nezaboril do čerstvého asfaltu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smer rozhľadňa

Nejako nenachádzam prechod cez frekventovanú cestu, a tak využijem medzeru medzi idúcimi autami a prebieham ku kaplnke z roku 1393, zrekonštruovanej roku 1910, a konečne som na značke. Vykročím po ceste do kopca a keď obídem poslednú budovu, nad stromami zbadám vežičku rozhľadne. Stojí mimo lesa na okraji poľa. Aký je z nej výhľad neviem, lebo dvere boli zamknuté. V diaľke však vidím zlaté vežičky pravoslávneho chrámu Matky Božej Počajevskej, ktorý vysvätili 28. 4. 2018. Som dosť prekvapený jeho existenciou v týchto končinách, a tak doma surfujem a študujem.

Pod rozhľadňou je prístrešok, stojan na odkladanie bicyklov a mapa Holíča. Nikde na nej nevidím nadpisom vyznačené megality, ani na smerovkách v meste, ktoré upozorňujú na zaujímavé stavby, som nenašiel o nich zmienku.

Od rozhľadne je to len kúsok k Veternému mlynu. Patrí to tu poľovníkom, ktorí ho vraj zachránili. Je tu malé pódium, lavičky so stolmi, ale nateraz mŕtvo. Nuž sa nezdržujem a lesnou alejou prichádzam k záhradkárskej kolónii. Stojí tu malá kaplnka a mám kolóniu pod sebou ako na dlani. Značka vedie doprava dole a potom doľava popod kolóniu. Mierne rozbahnenou poľnou cestou som došiel do obce Trnovec.

Popri Chvojnici

Zelená značka popri vínnych pivničkách ide do Skalice, a tak mi je jasné, že sa sem ešte raz vrátim. Teraz však pokračujem po žltej značke. Prekročím hlavný ťah na Holíč, prejdem ponad Rúbaniskový potok, ktorý sa tu vlieva do Chvojnice a po jej pravom brehu kráčam poľami s výhľadom na kopec Šibenica. Vcelku je to nezaujímavý úsek. Došiel som k budovám poľnohospodárskeho družstva. Kravičky sa vyvaľujú vonku v blate.

Za mostíkom ponad Chvojnicu sa žltá stáča doľava hore, no rozhodol som sa pokračovať ďalej popri toku Chvojnice. Chcem sa pozrieť na akvadukt, zakreslený ako križovanie potokov Výtržina a Chvojnica. Míňam na Chvojnici zariadenie na prehradenie jej toku, prechádzam cestu do Holíča i železnicu do Skalice. Fúka nepríjemný vietor, a tak z valu nad Chvojnicou schádzam na jej záplavové územie, aby som sa pred ním skryl.

Vyzerám akvadukt, a keď nič ani v diaľke nevidím, tak sa pozriem do tabletu a zisťujem, že som ho už prešiel. Nerozumiem tomu, tak vyliezam na val a hľadám križujúci sa potok. Opäť nič v poliach nevidím, a tak sa vraciam späť. Pri dvoch chatkách nachádzam miesto, kde potok Výtržina je vedený popod Chvojnicu. Iste, technicky zaujímavé riešenie, ale nazvať to hrdo akvadukt, ak človek vie ako vyzerajú rímske či len ten na Mlýnskej strouhe nad Pulkau, mi prišlo divné. No videl som, a tak môžem ísť ďalej.

Došiel som k jazeru s chatovou osadou a začal netrpezlivo vyzerať nejaký most na druhú stranu. Napokon som ho v diaľke zazrel a keď som k nemu došiel, prešiel som na druhú stranu. Stojí tu pekný altánok s informačnými tabuľami. Mohol som sa po zelenej vrátiť lesom do Holíča, no chcel som dôjsť k Morave, teda som pokračoval po ľavom brehu Chvojnice. Cesta už bola zaujímavejšia, lebo som mal po ľavej ruke les. Došiel som zase k záhradkárskej kolónii, kde na jednej chatke mali natiahnutú tibetskú vlajku. Chvojnica sa vliala do Moravy a došiel som k cestnému, železničnému a potrubnému mostu.

Popri Morave a potom v ústrety poľovníkom

Prešiel som popod ne a po cestičke povedľa Moravy som kráčal k ústiu potoka Výtržina do Moravy. Celý deň som okrem dvoch psíčkarov nestretol ani nohu. Na Morave nebolo ani žiadne vtáctvo, a tak som sa vcelku potešil, keď zelená odbočila doľava do lesa. Lesíkom som došiel ku kanálu Tvrdonice – Holíč. Dalo sa prejsť po betónovom mostíku alebo železných platniach. Vybral som si to druhé, a tak som mohol odfotiť mostík, akoby som stál vo vode. Tu niekde som asi odbočil zo zelenej, hoci som sa stále držal akoby hlavného chodníka. Ale z pravej strany sa ozývala streľba, tak to asi bolo podvedomé.

Prešiel som poľom a za remízkou som zbadal v poli postupujúcich poľovníkov proti mne. Hodne teda vo mne hrklo, ale veď nič neupozorňovalo na zákaz vstupu! Kráčal som po širokej poľnej ceste a len som dúfal, že moja červená bunda je dosť jasne vidno. V jednej zákrute ma skryl hájik, no napokon som vyšiel za rojnicou stojacou na okraji cesty pri autách. Nik mi nič nepovedal, a tak som upaľoval stade preč. Naľavo bol vstup zakázaný pre holíčske poľné letisko a keď som došiel konečne na cyklotrasu do Holíča, bol som normálne rád, že sa nestal zo mňa zajac či bažant.

Márne pátranie po megalitoch

Cyklocesta ma doviedla známym prostredím do Holíča. Po pár metroch som si uvedomil, že nevidím na stromoch zelenú značku, a tak som sa vrátil na začiatok starej aleje. Bolo treba odbočiť doprava a popri starom múre, ktorý voľakedy asi ohraničoval celý zámocký areál, som kráčal po brehu potoka Kryštof. Napravo boli najprv rodinné domčeky, no za nimi začínali paneláky a na jednom z nich bola nakreslená cisárovná Mária Terézia. Podľa mapy v tablete mali byť megality niekde medzi panelákmi a zámkom. No márne som chodil pomedzi domy, ba vyšiel som aj k panelákom nad hlavným ťahom, po megalitoch ani stopa a ani zmienka.

Došiel som ku kostolu Božského srdca Ježišovho, zišiel dolu k pamätníku a betlehemu. Popri hlavnom ťahu mestom som došiel na križovatku a dal sa dolu Zámockou ulicou k zámku a napokon na železničnú stanicu. Bola už tma, keď som vošiel do čakárne a v teple som si mohol vychutnať rumový čaj z termosky. Až doma som zistil z liniek zaslaných ako odpoveď na moje fotky z túry, že som išiel snáď 100 m od miesta umiestnenia megalitov. Nuž, ale ani kamarát zo Skalice ešte pri nich nebol, a tak je o dôvod viac sa sem na jar vrátiť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie