Rovno na úvod ďakujem Lukášovi Varsíkovi, ktorého články ma inšpirovali. Aj tento o bradlovom pásme, aj tento so zasneženým hradom Kamenica.

Kamenický hrad

Pod Kamenickým hradom – Kamenický hrad – Pod Kamenickým hradom

Viem, že všetko z Lukášových článkov dnes obehnúť nestihnem. Začnem hradom a potom uvidím. Auto je asi najlepšie zaparkovať v obci Kamenica pred kostolom. Tu si môžete prečítať prvú tabuľu náučného chodníka, ktorý vedie na hrad, tak ako žltá turistická značka. Tabule hovoria o histórii obce Kamenica a o histórii miestnej cirkvi.

Prvých pár minút kráčam otvoreným terénom, vysokou burinou (botanici snáď prepáčia) sa prederiem na poľnú cestu a z nej pokračujem k ihličnatému lesu. Víta ma drevená bránka. Stúpam úzkym chodníkom vo voňajúcom borovicovom lese. Náučná tabuľa vysvetľuje, že pôvodne (v rannom stredoveku) bol celý kopec zalesnený, no neskôr bola časť kopca odlesnená zrejme z obranných a poľnohospodárskych dôvodov. Dnes les rastie prevažne na severnej časti kopca. Tvorí ho najmä nepôvodná borovica čierna. V menšej miere tu je zastúpená borovica lesná a borievka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Než sa dostanem k hradu, vychádzam pri umelom jazierku, kde si robím výhľadovú prestávku. Pred sebou vidím kopce Čergova a v diaľke niečo ako bralo s malým majáčikom. Je to tá časť bradlového pásma, ktorú mám na titulnej fotografii, skala so solitérnou borovicou.

Potom sa poberám skúmať samotnú zrúcaninu. Zachrániť sa ju snaží občianske združenie Kamenná veža, takže časť hradu je obstavaná lešením. Základňu majú v uzamknutej chatke, ktorú práve míňam.

Ďalšia tabuľa sa venuje vzniku bradlového pásma. Je zvyškom po tzv. Pieninskom oceáne, ktorý zanikol na konci kriedy. Predpokladá sa, že priebeh bradlového pásma na Slovensku vyznačuje oblasť, kde sa ponárala obrovská kontinentálna doska pod karpatský blok. Pásmo má na území Slovenska dĺžku vyše 400 kilometrov. Patria doň aj známe Vršatské bradlá alebo kopec, na ktorom stojí Oravský zámok.

Kamenický hrad je národná kultúrna pamiatka, no onedlho by ju asi museli vyčiarknuť zo zoznamu, ak by sa nezačalo s jeho opravou. Veľa z neho neostalo. Predstaviť si na exponovanom hrebienku s krásnymi výhľadmi celý hrad chce pomerne veľa fantázie.

Hrad vznikol v roku 1248. V roku 1556 ho rozstrieľali a zbúrali vojská Šimona Forgáča. Jeho oprave sa nikto nevenoval, dokonca v roku 1816 materiál z hradu použili na výstavbu liehovaru v obci Lúčka. Viac o histórii a obnove hradu si môžete prečítať tu.

Cesta dole je rýchla, obídem si ešte bradlá zospodu. Potom sa vydávam k druhému bodu dnešného výletu, ku skale so solitérnou borovicou.

Spiaci Mních

Z Kamenice sa vrátim na hlavnú cestu a niekoľko minút sa presúvam smerom na Kyjov. Ešte pred ním zastavujem na parkovisku. Je tu náučná tabuľa, Mníchov prameň a prístrešok. Podľa tabule sa skalný útvar nazýva Skalný mních preto, že pri niektorých pohľadoch pripomína ležiacu postavu. Viac o lokalite od etnológa si môžete prečítať tu.

Z parkoviska kráčam rovno hore, najprv do ľavej časti skál, asi do bývalého lomu. Kvitne tu pahorec brvitý, fialová kvetinka s chĺpkami. Odtiaľto sa vyberám doprava k najzaujímavejšej skale s borovicou. Výšku naberám rýchlo, skaly sú strmé. O to väčší kontrast nastáva, keď vidím na ich druhú stranu. Druhá strana vlastne neexistuje, od vrcholu skál plynulo pokračuje pole. Teda od tých zadných. Na prednej časti skál je hrebienok s úzkym chodníčkom v strede.

Z poľa vykúka osamelé, hračkárske bradielko. Ďalšie skaly sa tiahnu viac dozadu. Vidieť až po Kamenický hrad. Kruhové výhľady odtiaľto sú nádherné. Okrem Čergova vidím Bachureň a Levočské vrchy.

Dnes je pomerne veterno a z tejto časti ma takmer odfúkne. Navigovaná šípkami sa vraciam spodnou časťou skál. Je tu ďalšia náučná tabuľa a lavička, kde si na chvíľu sadám a kochám sa. Orientačná tabuľa hovorí, že vľavo hore je Perúnova jaskyňa. Popod ňu sa vraciam k autu.

Dnes už nemám časť pozrieť si z okolia viac, ale za návštevu stoja aj neďaleké Rebrá, kde som bola pred rokom. Je to nízka časť bradlového pásma, ktorá vytŕča z poľa ako kus chrbtice nejakého prehistorického zvera. Určite sa do tejto lokality ešte vrátim.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek