Keď som dostal otázku, či si viem predstaviť testovanie tradičného vlneného svetra, okamžite som odpovedal kladne. Retro veci nielen v outdoore sa mi páčia.

No keď potom sveter dorazil a zistil som, aká je to ťažká váha, a to nielen po stránke hmotnosti, tak ostala visieť otázka: "A teraz čo s tým?"

Po prvom oblečení som sa zoznámil s tým, čo je to tradičná vlna. Hryzie. V zásade nosiť to na holé telo nie je dobrý nápad. Preto to kombinujem s termoprádlom, buď merino alebo polyester. Lepšie sa mi osvedčil druhý menovaný materiál, lebo rýchlo odvádza pot a zamedzuje vlhkému pocitu. Merino ako spodná vrstva je vhodná, keď je fakt že zima. Túto sezónu sa to zatiaľ neudialo a ani tatranských -10 °C na to nestačilo.

Ešte pred prvou túrou som urobil to, čo bežne robím s novou outdoorovou výbavou. Začnem ju nosiť do práce, nech sa s ňou v kľude zoznámim.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Sychravé novembrové ani decembrové dni v hlavnom meste nemali šancu. Sveter je mimoriadne teplý. Až tak, že je nereálne v ňom vnútri obsedieť. Takže len čo vleziete do interiéru, chcete si ho dať hneď dolu.

Ale poďme do prírody na turistiku.

Okrem malokarpatských motaníc som bol v svetri vo Veľkej Fatre okruh na Kráľovu studňu a Krížnu z Tureckej a vo Vysokých Tatrách z Bielej vody cez Malú Svišťovku a Skalnaté pleso do Smokovca. V oboch prípadoch išlo o túry s viac ako 1000 metrami prevýšenia. Bolo to však s deťmi a preto nešlo o výrazný aeróbny výkon, skôr sme často postávali.

Kým nefúkalo, stačil mi bohato sveter. Výhodou je, že veľmi dobre odvetráva, lebo má široké oká. Nevýhodou je, že preto cítiť každé zafúkanie. Vtedy bola potrebná ďalšia vrstva. V jednom prípade som kombinoval s bundou Fjällräven Kaipak a druhýkrát s Fjällräven Keb Touring. V oboch prípadoch to bola dobrá kombinácia, lebo bundy majú dostatok priestoru aj na objemnejšiu druhú vrstvu.

Počas zimných túr s deťmi som ocenil predovšetkým tepelný komfort, ktorý sveter poskytuje pri nízkom tempe. Veľa sa čakáme, postávame, prípadne sa vonku stravujeme, keďže koronasezóna vylučuje návštevy interiérov horských chát.

Doteraz som si zvykol dávať pod bundu páperový sveter, no vo vlnenom svetri sa pri detskej túre cítim komfortnejšie. Páperový sveter má totiž vrchný materiál, ktorý nie je veľmi priedušný, takže nastáva sáčkový pocit.

Osobitnou kapitolou je výborná odolnosť voči smradu. Kým polyesterovú termoprádlo po túre celkom cítiť a bežne putuje do práčky, sveter to nenaberá. Rovnako dobre sa správa pri ohni. Po niekoľkých hodinách táborákovania boli vrchná bunda (Fjällräven Kaipak) a termoprádlo ako vytiahnuté z udiarne. Sveter stačilo poriadne vyvetrať a prať ho nebolo treba. Za zmienku stojí, že sveter je k ohňu vhodný aj z ďalšieho dôvodu. Vlna je nehorľavá, a tak ho neprepáli hneď prvá iskrička, čo sa ľahko môže stať páperovej veste či bunde.

Iste, na túry v štandardnom tempe či na skialpy by som sveter nebral. Je objemný a ťažký. Rýchlo by som sa v ňom spotil. Na túry v skupine, ktorá má svoje kondičné maximum výrazne nižšie od môjho, však ide o zaujímavý kúsok. Ak navyše máte radi retrovýbavu, môžem ho odporúčať.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek