Tip na výlet v okrese Rožňava.

Trasa

Dobšiná, autobusová zastávka – Lányiho Huta a späť

Naše putovanie sa začína na autobusovej zastávke v Dobšinej, ktorá je od námestia vzdialená asi 100 metrov. Najkrajšou stavbou, hodnou obdivu je tu neorenesančná radnica, vybudovaná podľa projektu budapeštianskeho architekta Kolomana Benku. Popri radnici prejdeme k mestskému parku, na jeho začiatku vidíme bronzovú sochu ženy. Je to pamätník obetiam druhej svetovej vojny.

Na pamätníku je nápis:

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

„Vzdaj úctu každý, kto ideš okolo, tým, ktorí zomreli, aby si Ty žil.“

Pokračujeme okolo neho a mestského parku k vynovenej požiarnej zbrojnici. Prichádzame na odbočku k cintorínu, kde si na ľavej strane môžeme pozrieť národnú kultúrnu pamiatku dom ľudový, predstavujúci obydlie dobšinských Nemcov. Dobšinský nemecký ľudový dom sa vyznačuje tým, že základnou časťou stavby je strecha. Stavebníci postavili najskôr v nárožiach pôdorysu i vnútri strán sústavu stĺpikov a na ne dali vodorovné preklady, spevnené šikmými podperami. Nad takto zostrojený veniec urobili hambálkovú strechu. Pod strechou postavili drevený zrub a váľkové murivo prednej izby, ktoré nieslo svoj vlastný strop. Viac sa dočítate na náučnej tabuli č. 3 pri odbočke do Depova. Tento dom je však zohyzdený červenou plechovou strechou a zamurovaným oknom.

Radšej poďme rýchlo preč! Odbočíme doprava a prejdeme cez križovatku do Depova. Žltá značka nás nasmeruje. A kráčame na sever hore Záhradnou ulicou, čiže Depovom. Na jej konci za mostíkom vidíme prístrešok a náučnú tabuľu č. 4 Geografické podmienky okolia Dobšinej a spôsob obživy obyvateľstva.

Pred nami je stará asfaltka a po nej pokračuje ďalej. Stará asfaltka nás vedie priamo do Hlbočiny. Podľa povesti za tvar celého údolia môže hrôzostrašný had z Mlák, ktorý sa tak nahneval na Dobšinčanov, že spustil obrovskú vodu z Mlák a tajchu, aby ich všetkých utopil. Voda brala so sebou všetko živé i neživé, nezostal kameň na kameni a vymodelovala hlboké údolie.

Nad Hlbočinou vľavo medzi hustými smrekmi, ktoré by ste tu dnes márne hľadali, sa za svitu mesiaca Dobšinčanom o polnoci vraj zjavovala Sklenená pani z Marón, čiže Muránikov. Lákala pocestných svojou krásou a dukátmi, túžiac sa zbaviť svojho prekliatia. Naposledy ju v minulom storočí uvidel jeden baník, vracajúci sa neskoro v noci domov. Sklenená pani sedela na koči v krásnych trblietavých bielych šatách, vlasy jej divo viali vo vetre a šialenou rýchlosťou sa rútila priamo na neho. Skoro umrel od strachu. Na druhý deň sa zistilo, že to bola podgurážená krčmárka, ktorá sa vracala zo zábavy.

A máme viac ako polovicu cesty za sebou. Nad Hlbočinou je mierna rovina a po obidvoch jej stranách sa pasú koníky. Nekŕmte ich, prosím, majú svoju poživeň! Poďme ďalej k „šodronke“ (lanovke), na ľavej strane cesty sa nachádza násypník, ktorý bol súčasťou prekladacej rampy, do neho sa z lanovky sypala ruda. Furmani ju potom vozmi prepravovali na ďalšie spracovanie do hút. Lanovka sem išla z Gápla a prepravovala medenú rudu. Informuje nás o tom náučná tabuľa č. 5.

Pokračujeme zasneženou cestou a míňame maličký cintorín. Odtiaľ je to už na skok do osady. Pred nami sa objaví na ľavej strane za mostíkom najprv prístrešok a studnička, tzv. Kaiser čurka, a na pravej točňa a turistický smerovník. Dobre sme prišli, Lányiho Huta nás víta na námestíčku starým vagónikom a lavičkami. Tu sa môžeme rozhodnúť, kam pôjdeme najskôr. Či si pôjdeme pozrieť obnovenú zvoničku, ktorá oznamovala zvonením úmrtia, pohromy a iné nešťastia, alebo navštívime tzv. Starú horáreň a dáme si bylinkový čaj.

Cesta do Lányiho Huty, v ktorej už nepočujeme džavot detí mnohodetných baníckych, drevorubačských a uhliarskych rodín, sa tu končí. Dnes je to chatová osada, miesto oddychu ľudí od ruchu veľkomesta. Pešo z Dobšinej od autobusovej zastávky sem prídeme za 50 minút, trasa meria tri kilometre. A rovnakou cestou sa vrátime späť. I keď sa dá pokračovať za pekného počasia ďalej po náučnom chodníku Po stopách baníctva v Dobšinej a potom sa po lúkach vrátiť do Dobšinej cez Flos a Rik.

Záver

Malý exkurz do histórie a vysvetlenie, po kom sa osada nazýva Lányiho Huta. Volá sa tak po podnikateľskej rodine Lányiovcov. Najznámejšou osobnosťou rodiny bol Pavol Lányi, ktorý bol roku 1696 povýšený do šľachtického stavu. On tu založil hutu na spracovanie medených rúd a rozsiahly železiarsky komplex v Dobšinej. Pozostatky haldy trosky môžeme vidieť za potokom povyše Kaiserovej studničky. Teraz ju však zakrýva snehová pokrývka. Počas stavovského povstania Františka II. Rákocziho proti Habsburgovcom začiatkom 18. storočia sa Pavol Lányi pridal k povstaniu a významnou mierou mu pomáhal. Dodával jeho vojsku kvalitnú oceľ a zriadil zbrojárske dielne, kde sa kovali meče, odlievali delové gule i hlavne pušiek. Františkovi II. Rákoczimu vraj dal ušiť ohňovzdornú košeľu z azbestových vláken.

Fotogaléria k článku

+12 ďalších fotiek