Výhľad z Kršlenice na Plavecký Mikuláš
Túra

OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I.

25. 01. 2021
V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom kraji. Ako už názov napovedá, ide o 24 vrcholov v časti Malých Karpát, ktoré patria do územia BSK. Podľa slov autora je cieľom, aby pri plnení podmienok získania odznaku všetci záujemcovia z radov turistov, prípadne aj cykloturistov, spoznávali mnohé krásne miesta Malých Karpát. V tejto časti sa pozriem na moje výstupy na prvých 14 vrcholov, neskôr pridám druhú časť, ktorá bude obsahovať môj pohľad na putovanie po zvyšných desiatych miestach.

Pre plnenie a zaznamenávanie dátumov absolvovania výstupov je vytvorený Záznamník, ktorý si môžete stiahnuť z článku Nový OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK. Ďalšie podrobnosti o samotnom OTO je možné nájsť v autorskom článku pána Svíteka.

Medzi vrcholy, ktoré je potrebné navštíviť sú zaradené nasledovné (poradie je podľa nadmorskej výšky):

  • Hrad Devín (190 m)
  • Slavín (244 m)
  • Švábsky vrch (359 m)
  • Bázgovič (388 m)
  • Strmok (401 m) (Močiarna)
  • Krásny vrch (412 m) (Čierny vrch)
  • Hrabovina (434 m)
  • Sakrakopec (440 m)
  • Veľká Baňa (444 m)
  • Myší vrch (459 m) (Jelení vrch)
  • Peprovec (472 m)
  • Kršlenica (505 m)
  • Okopanec (513 m)
  • Kozlisko (537 m)
  • Klokočiny (542 m)
  • Zámok (559 m)
  • Kukla (564 m)
  • Zrkadlisko (574 m) (Skalka)
  • Veľký Peterklín (587 m)
  • Kamenná brána (601 m)
  • Malý Javorník (604 m)
  • Gajdoš (651 m)
  • Klokoč (661 m)
  • Geldek (694 m)

Uvedená výzva ma oslovila hlavne z dôvodu možnosti spoznania aj menej známych cestičiek a chodníkov v Malých Karpatoch, ktoré vedú na uvedené vrcholy. Podmienky plnenia odznaku neurčujú ani poradie návštevy vrcholov, dokonca je možné ich navštíviť za jeden deň aj viacero. Preto som sa vybral na viaceré z nich v rámci jednej túry, zvyčajne dva vrcholy v jeden deň, ale bol aj deň, keď som v rámci jednej túry navštívil štyri vrcholy. Podmienky som začal plniť 9. novembra 2020 na vrchu Kukla a zakončil som ich na Hradnom vrchu Devín 2. decembra toho istého roku. Na viacerých potulkách som nestretol za celý čas ani nohu, takže okrem peknej prírody a pohody pri objavovaní nových chodníčkov som si užíval pokoj a luxus pocitu, že hory patria aspoň na malú chvíľu iba mne.

Na čo si dovolím upozorniť je, že nie na každom vrchu je jeho označenie na presnom geografickom vrchole. Na niektorých vrchoch je treba hľadať miesto, kde sa nachádza samotné označenie, ako príklad uvediem Peprovec, kde sa nachádza označenie na skalnej vyhliadke kúsok pod vrcholom, alebo Švábsky vrch, kde je značenie taktiež kúsok pod najvyšším bodom, ale aspoň cestička k nemu je pekne označená na hlavnej prístupovej ceste.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ale ako píše aj samotný autor, práve hľadanie na niektorých miestach pridáva samotnej návšteve vrcholu aj niečo naviac. Ja k tomu iba dodávam, že z môjho pohľadu je samotná cesta na vrcholy cieľom, výstup na označené miesto a fotografia na vrchole je iba príjemným spestrením samotnej túry. Tak sa poďte spoločne so mnou poprechádzať po jednotlivých miestach a vrcholoch, ktoré som za necelý mesiac v Malých Karpatoch navštívil.

Deň 1. (9. 11. 2020) - Kukla (564 m)

Vrch, ktorý sa nachádza nad obcami Dubová a Píla. Z oboch obcí sa dá naň vystúpiť po značených chodníkoch. Dnes idú so mnou aj dcéra a syn a naším východiskovým bodom bola Horná Píla (282 m), skadiaľ sme po zelenej značke prešli cez Papierničku (290 m) a Zajačí jarok (330 m) až na Tri kopce (420 m). Tri kopce predstavujú významnú križovatku turistických a cykloturistických chodníkov, stretávajú sa tu chodníky z Píly, Dubovej, Harmónie a Zochovej chaty. Následne chodník pokračuje smerom k hrebeňu Kukly (564 m) po modrej značke. Pohodlné stúpanie lesom nás privedie krátkym prudším výšvihom na samotný hrebeň, po ktorom je cesta na vrchol v podstate len pohodlnou prechádzkou. Na vrchole nás čaká drevená rozhľadňa, z ktorej je v prípade pekného počasia krásny výhľad na Červený Kameň, na Malé Karpaty a zároveň na nížinu v okolí Trnavy, pričom jasne vidieť napríklad elektráreň v Jaslovských Bohuniciach. V extrémne peknom počasí a dobrých výhľadových podmienkach vidieť na obzore Považský Inovec, Zobor, Žibricu, Tribeč a taktiež sa dá vidieť Vtáčnik. Okrem toho nájdeme na vrchole aj novopostavený altánok a kúsok vedľa upravené ohnisko s posedením okolo. Miesto je častým cieľom návštevníkov z okolitých obcí a na konci roka sa tu stretávajú turisti na silvestrovskom výstupe. Návrat z vrcholu je možný po rovnakej trase, ktorá je pohodlnejšia, ale dlhšia, ako alternatívna trasa návratu do obce Píla pokračovaním modrej značky na križovatku Pred vrchmi, kde sa chodník rozdelí na chodník na Pílu alebo na Fugelku a následne na Dubovú. Ide však o náročnejšiu, prudko klesajúcu trasu, kde v nevhodných podmienkach hrozí pošmyknutie a pád. Návratom na Tri kopce získame možnosť návratu napríklad aj cez krátku odbočku na Zochovu chatu (459 m), kde sa môžeme občerstviť a potom cez Komárku (440 m) a Zajačí jarok sa vrátiť späť na Pílu. Za presne dve hodiny sme prešli 9,5 km a nastúpali sme čosi málo cez 300 metrov.

Deň 2. (13. 11. 2020) - Kršlenica (505 m) a Klokoč (661 m)

Trasa začína na parkovisku v Plaveckom Mikuláši (241 m). Aj keď na Klokoči (661 m) som bol pred týždňom, vyberám si ho opäť v kombinácii s Kršlenicou (505 m) a aby som sa nevracal po rovnakej trase, tak ešte vyjdem na Jeleniu horu (415 m). Na križovatke značiek v obci si treba dať pozor, aby sme správne odbočili smerom na Plavecký Peter po žltej značke. Dalo by sa totiž mylne predpokladať, že na Kršlenicu povedie zelená turistická značka, tá však ide po doline povedľa potoka s poetickým názvom Libuša až na Mon Repos. My však ideme po modro-žltej značke smerom na Plavecký Peter až po križovatku Plavecký Mikuláš-vodojem, kde sa odkloníme na žltú značku a po nej začíname prudšie stúpať. Rovnako ako sme prudko začali, tak takmer celý výstup až na vrchol Kršlenice nás príkrosť stúpania neopúšťa. Na niektorých miestach sa už nohy šmýkajú, listy pod nohami ukrývajú skryté konáre a kamene, ktoré občas poriadne prekvapia. Ale ani nie po pol hodine vystupujem na vrcholovú skalu a kochám sa výhľadom na dedinu podo mnou a na okolité hory na jednej strane a na ďalekú nížinu na strane druhej. Samotné označenie vrcholu sa nachádza ďalej od hrebeňa v blízkom lesnom poraste za lúkou. Fúka tu však nepríjemný vietor, hmla začína stúpať, a tak sa vyberám ďalej. Žltou značkou prídem až na križovatku Pod Čiernou skalou, kde sa pripájam na hlavnú turistickú magistrálu. Žltá značka pokračuje ďalej na Čiernu skalu (662 m), z ktorej sú krásne výhľady a následne schádza na Jahodník, ja však odbočím vpravo a po červenej značke smerujem cez Mon Repos a Amonovu lúku (560 m) na Klokoč. Pohybujem sa sám a ticho, a tak chvíľkami sa mi podarí zazrieť aj pár kusov sŕn a srncov. V diaľke sa ešte ozýva hlas mohutného jeleňa, už je však po ruji, tak to bol iba ojedinelý výkrik.

Prudšie stúpanie z rázcestia Kubašová až na Klokoč mi dalo trošku zabrať, ale teším sa, že možno bude moja námaha odmenená výhľadom, tak ako naposledy. Ako sa blížim k vrcholu, je jasné, že z dnešného výhľadu nebude nič. Čoraz hustejšia hmla zahaľuje samotný vrchol aj jeho okolie, a tak iba chvíľku zostávam na vrchole a vybavujem si minulotýždňový skvelý rozhľad. Púšťam sa teda späť po červenej značke, prechádzam pomedzi zaujímavo skrútené stromy, kde-tu je ešte možné spoznať dávno odkvitnuté stonky divozela zemného a po širokej lesnej ceste som za chvíľu v novom prístrešku na Amonovej lúke. Iba malé občerstvenie, obed zjem cestou, a čuduj sa svete, pri odchode stretám najskôr trojicu cyklistov a následne dve turistky. Nečakal som veru, že v dnešnom počasí, bez výhľadov, v hmle s občasným dažďom ešte aj niekoho stretnem. Vraciam sa červenou značkou až po rázcestie Kubašová, kde sa odpájam a po zelenej značke postupne vystupujem na vrchol Javorinka (561 m), z ktorého sa na chvíľku podarilo zazrieť Kršlenicu priamo oproti. Za dobrého počasia musí byť výhľadové miesto veľmi pekné, je tu oddychová lavička, na ktorú ak si za dobrého počasia sadnete a privriete oči, môžete sa vznášať nad kopcami a údoliami pod sebou. Pokračujem ďalej, prechádzam okolo Jelenej skaly (450 m), ktorá je kúsok nad chodníkom. Aj som chvíľu váhal, že idem aj na ňu, no silnejúci vietor a hmla ma odradili od krátkej zachádzky. Postupujem hrebeňom ďalej a odkrýva sa predo mnou nádherný výhľad. Dolu pod skalami je krásna rozľahlá lúka a priamo pred sebou ako na dlani vidím Plavecký hrad a Pohanskú (495 m). Neskutočne skutočná Jelenia hora. Som tu prvýkrát a musím priznať, že cesta sem stála za to. Môžem iba odporúčať. Ale vybrať si treba deň, keď nefúka. Mňa tu skoro odvialo, preto sa nezdržujem a prudším chodníkom zbieham na križovatku žltej a zelenej značky. Po žltej značke, ktorá smeruje z Plaveckého Podhradia sa lesom a neskôr cestičkou medzi poľami vraciam naspäť do Plaveckého Mikuláša. Celkovo som za 3.40 h prešiel 16,5 km a nastúpal som 729 metrov.

Deň 3. (17. 11. 2020) - Peprovec (472 m), Kamenná brána (601 m) a Gajdoš (651 m)

Trasa začína na parkovisku pri Zochovej chate (459 m). Pred niekoľkými mesiacmi bolo hlavné parkovisko spoplatnené, napriek tomu už v rannú hodinu, ktorú som prišiel, bolo plné. Nechávam teda auto na odstavnej ploche kúsok nižšie po ceste a vystúpam naspäť cestou na značku. Začínam na Zochovej chate - centrálna orientácia a trasa ma chvíľu povedie húfom turistov. Je krásny deň, konečne po dlhšom čase vyšlo slniečko, tak vytiahlo do prírody veľmi veľa návštevníkov. O chvíľu som na vrchole zjazdovky, kde sa z hlavného prúdu turistov odpájam. Takmer všetci smerujú po červenej značke smerom na Veľkú homoľu (709 m), idem po modrej značke na Zámčisko (470 m). Pohodlná prázdna cestička a chodník ma priviedli k známemu miestu nad Modrou, Zámčisko. Ide o jednu z najvýznamnejších archeologických lokalít v okolí Modry. Pekný rozložitý vrchol, lavičky v okolí, ako aj výhľad na Modru a blízke okolie vytiahli na toto miesto niekoľko ďalších návštevníkov. Pokračujem ďalej, schádzam dolu do doliny, skontrolujem si mapu a vydám sa priamo hore do kopca predo mnou. Po niekoľkých minútach prudkého stúpania sa ocitám na vrchole Peprovec (472 m), resp. v malej úžľabinke pod vrcholom, ktorý vidím vpravo v lese. Vľavo odo mňa sa nachádza skalná vyvýšenina, avšak vyberám si najvyšší bod Peprovca, ktorý sa nachádza v lese predo mnou. Vyjdem na najvyšší bod, rozhliadam sa po označení vrcholu, no nikde nič. Opätovne pozerám GPS s mapou, stojím presne na vrchole, ale označenie nikde. Nezostáva mi nič iné, len zostúpiť kúsok dolu, kde som pred chvíľou bol a pozrieť sa na skaly predo mnou. Po výstupe na ne, je jasné, že až teraz som na správnom mieste, ktoré je označené popisom a ktoré slúži na identifikáciu návštevy.

Prvý dnešný vrch je teda za mnou, pokračujem v smere, kde by som sa mal pripojiť na modrú značku smerujúcu z Modry na Veľkú homoľu. Po pošmyknutí sa pri prekračovaní malého potoka, kde som skončil na chrbte na jeho brehu, počuť prechádzajúcich turistov a ocitám sa na turistickom chodníku. Postupné stúpanie ma vedie popod Malú homoľu (638 m), a keďže jej vrchol je necelých 200 m od chodníka, odbieham aj na tento vrchol. Po výstupe na jeho zalesnený vrchol sa vraciam späť a o chvíľu prídem na križovatku, kde sa spájajú chodníky na Veľkú homoľu od Zochovej chaty a z Modry. Opäť stretávam veľmi veľa prechádzajúcich, na vrchole stoja skupinky turistov, rozhľadňa je celá obsadená, a keďže som tu bol pred pár týždňami, pokračujem ďalej smerom na Troch jazdcov (670 m). Za týmto miestom turistov takmer nestretám, odpájam sa od značky a vyšliapaným, jasne viditeľným chodníčkom pokračujem smerom ku Kamennej bráne (601 m). Skalnatý hrebeň Kamennej brány sa začína kúsok od lesnej cesty a pokračujem povedľa, smerom k označeniu vrcholu. Podľa mapy by mal byť niekde na konci hrebeňa. Pozerám všade okolo, no označenie opäť nenachádzam, Vyjdem kúsok na skaly, a pri spätnom pohľade vidieť, že na jednom mieste v skalách sa týči malý drevený kríž. Vrátim sa teda späť, pár opatrných krokov a som na vrchole, ktorého označenie som hľadal. Je umiestnené na strome medzi skalami, výhľad je priamo na skalné bralo, ktoré mi pripomína ihlu v Patrii. Vraciam sa späť na lesnú cestu a po neznačených chodníkoch smerujem k žltej a neskôr zelenej na Čermákovu lúku (590 m). Nezdržujem sa a pokračujem ďalej smerom na Gajdoš (651 m), ale čaká ma nemilé prekvapenie. Hneď za okrajom lúky totiž prebieha ťažba dreva a mechanizmy používané pri ťažbe využívajú cyklotrasu spájajúcu Čermákovu lúku a Hubalovú. Našťastie asi po 1,5-kilometrovom brodení sa blatom, kúsok pred odbočkou na vrchol Gajdoš končí blato a lesnou cestou vystúpim na ďalší dnešný vrchol. Označenie Gajdoša sa nachádza na jeho najvyššom mieste, takže nie je žiadny problém s jeho hľadaním. Kúsok pod vrcholom si sadám a vychutnávam si pokoj okolitých hôr a krásu výhľadu z tohto miesta. Teraz ma čaká iba zostup cez Čermákovu lúku a Pilanské na Zochovu chatu. Tri vrcholy za mnou, pohoda, žiadna únava, ale už sa teším na kávu. Celkovo som za 4.40 h prešiel 21 km a nastúpal som 745 metrov.

Deň 4. (18. 11. 2020) - Myší vrch (459 m) a Sakrakopec (440 m)

Trasa začína na parkovisku vo Svätom Jure (210 m). Po ceste medzi domami sa o chvíľu ocitám na turistickej cestičke smerom k zrúcanine Biely Kameň (295 m). Prechádzam okolo, tento rok už niekoľkýkrát, ale opäť iba prejdem bez návštevy zrúcaniny. Stúpanie permanentne pokračuje od parkoviska, avšak nejde o nič náročné. Postupne prechádzam okolo štyroch krížov, Matulov kríž, Červený kríž, Modrý kríž a Dušičky. Trošku ma zarazilo, keď priamo v bezprostrednom okolí Modrého kríža prebieha ťažba dreva. Ešte treba prejsť niekoľko stoviek metrov a opúšťam žltú značku a púšťam sa po lesnej neznačenej cestičke smerom na Myší vrch (459 m). Najskôr sa ide po vrstevnici, neskôr sa pripojím na udržiavanú lesnú cestu, po ktorej je treba zostúpiť nižšie a opäť podľa mapy nachádzam bez problémov chodník smerujúci na vrchol. Prichádzam na malú lúčku, a aj keď sa mi zdalo, že som na vrchole, je treba ešte pokračovať asi 50 metrov ďalej a som pri označení Myší vrch. Okrem nápisu je tu pekná tabuľka s myšou, tak neváham a robím si fotografiu aj s ňou.

Vrátim sa na cestičku, prejdem opäť na ďalšiu lesnú cestu a pohodovým tempom sa o niekoľko minúť nachádzam na zelenej značke, kúsok od miesta, kde padlo bulharské lietadlo, teda na Sakrakopci (440 m). Pekne udržiavané miesto, malá spomienková tabuľa s menami všetkých obetí nesie v sebe hlbokú pietu. V tichu chvíľku postojím, nechcem si ani predstavovať hrôzu, ktorú museli zažiť vo svojich posledných sekundách cestujúci nešťastného letu. Pokračujem ďalej po širokej ceste, ktorá ma dovedie na Biely kríž (498 m). Malé občerstvenie padne vhod, slnko pekne svieti, aspoň mi vyschne chrbát. V lete a v dobrom počasí je tu zvyčajne množstvo ľudí, dnes nás tu nie je viac ako desať, takže pohoda a kľud. Ale treba sa vybrať ďalej, prechádzam asfaltkou až na odbočku žltej značky späť do Svätého Jura. Po nejakej hodinke si vychutnávam dobrú kávu v informačnom centre. Celkovo som za 2.40 h prešiel 13,6 km a nastúpal som 514 metrov.

Deň 5. (19. 11. 2020) - Slavín (244 m) a Švábsky vrch (359 m)

Dnešnú návštevu dvoch miest nemôžem považovať za turistický výkon. Ide o krátke prechádzky. Začal som na Slavíne (244 m), pozrel som si obnovený pamätník, prešiel sa okolo, avšak počasie nepraje prechádzke, tak som po chvíli odišiel. Slavín je za mnou, idem sa prejsť na Švábsky vrch (359 m). Cesta ma priviedla na malé parkovisko pri vykrývači (vysielači) nad Dúbravkou. Všade okolo je hmla a zima, ktorú znásoboval vietor a začínajúci dážď. Rýchlo sa v aute prezliekam do turistického a podľa mapky by som mal byť necelý kilometer od vrcholu Švábskeho vrchu. Krátky úsek po červenej značke, kúsok po cyklotrase, na strome je zreteľne označený smer, ktorým sa treba vybrať do lesa hľadať samotný vrchol. Prirodzene som odbočil v smere šípky, intuitívne som hľadal najvyšší bod, ale aj keď som na ňom stál, tak označenie nebolo vidieť. Vybral som sa teda nižšie a po niekoľkých krokoch, v malej zníženine pod samotným vrcholom som našiel označenie Švábskeho vrchu. Nezdržujem sa, namierim si to rovno k cestičke a vyjdem presne pri značke označujúcej smer vrcholu. Čiže netreba hľadať najvyšší bod, ale treba ísť presne v smere, ktorý označuje šípka na strome na ceste. O niekoľko minút, trochu zmoknutý, trochu skrehnutý som pri aute a odchádzam preč. Dnes to boli dohromady nejaké 2 km, takže naozaj prechádzka.

Deň 6. (20. 11. 2020) - Bázgovič (388 m), Hrabovina (434 m), Krásny vrch (412 m) a Veľká Baňa (444 m)

Trasa začína v centre pútnickej obce Marianka (220 m). Po dlhšej prestávke som sa opäť stretol s Peťom, s ktorým sme prešli veľa spoločných túr a dnes nás čaká ďalšia. Prechod Malých Karpát v tejto časti bude spojený s výstupom na viacero vrcholov po trase. Hneď na úvod prechádzame cez známe pútnické miesta Marianky, na chvíľku sa aj pristavíme, prečítam si niektoré tabuľky vďaky a vyberáme sa na ďalšiu cestu. Stúpanie lesom červeno-modrou značkou v úbočí vrchu Bázgovič (388 m) nás privedie kúsok pod vrchol, na ktorý je potrebné odbočiť zo značeného chodníka vľavo. Chvíľku tápame, ale predsa len nachádzame správny smer a onedlho sme na maličkej čistinke vedľa lesnej cestičky pri označení vrcholu. Pod nami sa nachádza lom, v ktorom sa ťažil kameň.

Vrátime sa rovnakou trasou na značený chodník a po chvíli sa ocitáme na krásnej lúke Stánisko. Asi v jej polovici, v ľavej časti sa nachádza trampská osada Jaskováci. Krásne miesto s pekným výhľadom, udržiavaný prístrešok, ohnisko a lavičky okolo nás pozývajú na dlhšiu zastávku, prípadne na ďalšiu návštevu v lete. Veď uvidíme. Teraz pokračujeme ďalej, prechádzame cez vrchol Stánisko (423 m) a Málinský vrch (420 m). Po prejdení ďalšej križovatky prichádzame k miestu, kde opustíme značenú trasu a po modrej cykloceste pokračujeme vpravo, kadiaľ sa dostaneme až pod vrchol Hrabovina (434 m). Opustíme aj cyklotrasu, okrajom lesa s peknými výhľadmi na Kamzík a okolité hory prichádzame na križovatku viacerých ciest nachádzajúcu sa priamo na vrchole, kde je jeho označenie. Tentoraz netreba zachádzať niekde do porastu alebo hľadať označenie vrcholu.

Rovnakou trasou sa vraciame späť na značený chodník, ktorým o malú chvíľu prídeme na cestu, ktorá nás privedie k známemu miestu oddychu a občerstvenia U Slivu. Keďže čas je dobrý, dávame si malé občerstvenie v podobe pagáčika a čaju. Aj sme sa trochu zahriali, ale nedá sa dlho posedávať, studenší vietor dáva cítiť, že je november. Postupujeme ďalej, prudším výstupom lesom sa pripájame na hlavú turistickú magistrálu Malých Karpát, no iba na chvíľku, pretože je pred nami Čierny (Krásny) vrch (412 m). Otvára sa nám z neho pekný výhľad na náš ďalší dnešný cieľ, ktorým je Veľká Baňa (444 m). Okrem nej vidíme vzadu za ňou Biely kríž (499 m) a vpravo nižšie Malú Baňu (361 m). Výhľad z vrcholu je celkom príjemný, ale vietor tu hore je poriadne drsný, a tak sa spúšťame rýchlo späť na červenú značku, ktorá nás cez Spariská, Vypálenisko a Zbojníčku privedie na Dolný Červený kríž, obľúbené miesto návštev s krásnym veľkým altánkom, viacerými ohniskami a možnosťou oddychu, ba dokonca aj prespania na poschodí altánku.

Prechádzame cez lúku a okolo altánku sa púšťame do posledného dnešného stúpania na vrchol Veľkej Bane. Nič náročné nás nečaká, priamo na vrchol vedie single trail pre bicykle, takže je potrené si dávať pozor v čase, keď je pohyb cyklistov po týchto miestach častejší. My sme žiadneho cyklistu, ba ani turistu na chodníku nestretli, po niekoľkých minútach už fotografujeme vrcholovú tabuľu. Ani tu nie je problém ju nájsť, nachádza sa priamo na chodníčku, ktorý pokračuje ďalej smerom do Rače. Pokračujeme po ňom aj my, a keď prechádzame naozaj prudkými miestami trasy, tak sa čudujem, že táto časť slúži cyklistom. Musí byť náročné, ale zároveň krásne pustiť sa tadiaľto bicyklom. Zídeme dolu až na asfaltovú cestu, ktorá nás cez Knížkovu dolinu privedie dolu do Rače, kde sa s Peťom rozlúčime a kde sa naša trasa končí. Celkovo sme za 3.30 h prešli 16,2 km a nastúpali 548 metrov.

Fórum 2 príspevky
OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. 25/01/21 13:30 2 príspevky
Najnovšie články
 
Túra Májový Rokoš cez Predný Rokoš Pri písaní príspevku Decembrový Rokoš som si uvedomil, že mi zostávajú nespoznané len dve oficiálne trasy vedúce k vrcholu. Dal som si ich do zásobníka plánov. Bol by to pekný prechod naprieč pohorím. Ale pekných dní sa v … » celý článok dnes Vladimír Mikuš Strážovské vrchy
Podcast Chceli sme ferratu na Predné Solisko, bude do Priečneho sedla Klub slovenských turistov chcel postaviť vzdušnú ferratu z Mlynickej doliny na Predné Solisko. Po rokoch príprav sa nakoniec realizuje krátka zaistená cesta do Priečneho sedla. Zrejme ... » viac včera Ľubomír Mäkký Rozhovory
PR Jaskyniarska škola pre verejnosť po deviaty krát v Malých Karpatoch Už po deviaty krát sa otvoria brány jaskyniarskej školy určenej pre záujemcov o kras. Jaskyniarsku školu pre Vás pripravujú jaskyniarske skupiny Speleo Bratislava a Speleoklub Trnava. Ide o ... » viac 16/06/21 sponzorovaný článok Začíname
Najnovšie články autora
 
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK II. Druhá časť putovania po 24 vrcholoch Malých Karpát cestami aj necestami, chodníčkami, stúpaniami a klesaniami za krásami našich hôr. Menej známe miesta Malých Karpát navštívené v rámci plnenia oblastného turistického … » celý článok 01/03/21 Miloš Hajdin Malé Karpaty
Túra OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. V roku 2020 vznikol vďaka Klubu bratislavských turistov a zanieteniu pána Miroslava Svíteka nový Oblastný turistický odznak (OTO) 24 vrcholov Malých Karpát v Bratislavskom samosprávnom ... » viac 25/01/21 Miloš Hajdin Malé Karpaty
Túra Rudná magistrála 2: Tlstý javor – Stolica Druhá časť prechodu Rudnej magistrály, z Tlstého javora cez sedlo Zbojská na vrch Stolica s následným zostupom do Muránskej Zdychavy. Muránska planina, Veporské aj Stolické vrchy sú ... » viac 05/12/20 Miloš Hajdin Muránska planina, Stolické vrchy, +
Verzia pre tlač
  • text  fakty  fotky  
Vriace fórum RSS vriaceho fóra
OTO 24 vrcholov Malých Karpát v BSK I. 25/01/21 13:30 2 príspevky
Fakty
1.51 (0.8)