Tip na výlet v okrese Bratislava.

Na Devínsku Kobylu sa dá dostať viacerými turistickými cestami. Niektoré sú nenáročné a zvládnete ich aj s kočíkom, keďže až k vyhliadkovej veži ide asfaltová cesta z Dúbravky. Alebo sú trošku náročnejšie, pri ktorých sa aj spotíte, záleží len od vás, ako sa veľmi chcete potrápiť. My sme si vybrali náročnejšiu trasu, ktorá mala dokopy 12 kilometrov.

Vyrazte od hradu Devín

K hradu Devín sme sa dostali autom a zaparkovali sme na veľkom parkovisku pri cintoríne. Keď nemáte auto, k hradu Devín ide bratislavská MHD, a to linka č. 29, ktorá začína na zastávke Nové SND a stojí priamo pod hradom Devín. Dole pod hrádzou je cestička cez les pri rieke Morava, ktorá nás odviedla priamo až pod hrad Devín. Pod hradom je turistická tabuľa, ktorá nám ešte ukazovala, že naša cesta bude trvať 1.55 h hore na vyhliadkovú vežu Devínska Kobyla.

Spod Devínskeho hradu sme sa držali červenej značky, ktorá nás smerovala ku farskému kostolu svätého Kríža a ďalej do lesa. Treba si dávať ale pozor, pretože značenie sa na niektorých miestach stráca. Hneď od začiatku je stúpanie do kopca, ktoré sa však dá vydržať. Tým, že sme sa vybrali na jeseň, veľká časť cesty bola zablatená, tak treba dbať na správnu obuv, aby sa vám zbytočne nešmýkalo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Skoro celá trasa sa ide do kopca. Ani raz sme si nevydýchli na rovinke. Keď sa dostanete ponad záhradné chatky, už tu sa nám naskytne prvý pekný výhľad na Devín. No to sme však ešte stále na začiatku našej cesty. Celá cesta vedie cez les. Teraz na jeseň to malo svoje čaro. Zem ale aj stromy, prekvitali rôznymi farbami. Vyzeralo to ako v rozprávke. Po postupnom stúpaní sa pomaly ale isto dostanete do cieľa. Nám to netrvalo ani 1.55 h, keďže sme nahodili svižné tempo, lebo vonku nebolo najteplejšie (okolo 7 °C).

Devínska Kobyla

Čakalo nás posledné prevýšenie a došli sme hore na vrch Devínska Kobyla. Už odtiaľto vidíte Rakúsko a Devín. Od vrchu Devínska Kobyla je vyhliadková veža asi 5 minút. Aj keď bola jeseň a dokonca zapadalo slniečko, tak tu bolo veľa ľudí. Psičkári, rodiny, mládež - títo všetci si našli čas a prišli sa pozrieť na čaro tohto miesta v Bratislave.

Vyhliadková veža

No a sme tu, vyhliadková veža Devínska Kobyla. Boli sme milo prekvapení, že sa tu nachádzal tiež bufet, kde sme sa vedeli občerstviť. Ponúkali kapustnicu, klobásu, keksíky či dokonca čapovanú kofolu a pivo. Ceny boli primerané, asi ako v centre Bratislavy. Na vyhliadkovú vežu bol vcelku rad, ale netrvalo to dlho a už sme boli hore a kochali sa krásou. Z vyhliadkovej veže bolo dokonca vidieť rakúsko-maďarské Neziderské jazero (Neusiedler See). Na opačnú stranu sme videli Kamzík a malokarpatskú ruinu hradu Pajštún.

Po pokochaní sa výhľadom a zapadajúcim slniečkom nás čakala cesta dole. Bola rýchlejšia ako cesta hore, ale už po tme. Nastavili sme na svojich telefónoch svetlo a mohlo sa kráčať k autu.