Po dlhšej dobe sa vezieme vláčikom cez „slovenský Semmering“. Takto niekto nazval železničnú trať z Hronskej Dúbravy do Hornej Štubne. A je to veru krásna železnica. Vedie peknými horami i dolami, cez veľa tunelov, s výhľadom na Jastrabskú skalu, Kremnicu, stred Európy, Turček a ďalšie zaujímavosti. Nevýhodou je, že je pomalá. Ale čo by sme chceli od osobáčika! Pre toho, kto ide prvýkrát touto traťou, je to však zážitok. Išla som ňou už nespočetnekrát, a tak len podriemkávam a občas hodím očkom po obľúbených miestach. V Košťanoch nad Turcom prestúpime na autobus, ktorý nás odvezie do Trebostova.

Trasa

Trebostovo – Révayovský kaštieľ – Mauzóleum rodiny Révayovcov – Rozhľadňa pod Bokšínom – Trebostovská štôlňa – Tanková cesta – Rozhľadňa na Tankovej ceste – Bystrička

Trebostovo

Vystupujeme hneď na prvej zastávke, lebo si chceme najskôr obzrieť Révayovský kaštieľ. Ide o veľmi peknú renesančnú stavbu z polovice 17. storočia. Poslední majitelia, rodina Kubíkovcov, ho kúpili v dražbe v roku 1936, ale po roku 1948 oň prišli. Kaštieľ bol znárodnený. Za socializmu bol v ňom dočasne sklad obilia a ošipáreň. V reštitúcii bol vrátený dedičom, no žiaľ, nemajú peniaze na jeho opravu, a tak kaštieľ chátra. Pokračovali sme k cintorínu. Tam stojí mauzóleum rodiny Révayovcov zo začiatku 20. storočia. Mali by v ňom odpočívať telá Révayovcov, no nie sú tam. Aspoň zvonku pôsobí mauzóleum s nápisom FELTAMÁDUNK (Vstaneme z mŕtvych) neporušene. Dosť bolo histórie, ideme do prírody.

Rozhľadňa pod Bokšínom

Kráčame poľnou cestou cez rozsiahle lúky nad Trebostovom. Už z lúky sú pekné pohľady do Turčianskej kotliny, na hrebeň Veľkej Fatry, ale i na priemyselný komín v Martine a tiež na náš najbližší cieľ - na Rozhľadňu pod Bokšínom. Prekvapujúco, nestojí na veľmi vyvýšenom mieste, ale len na briežku nad cestou. Za ňou, na vyššom vŕšku stoji zaujímavá kamenná malá stavba. Žeby vodáreň? Výhľady sú obmedzené, znižuje ich tiež opar, a tak si ich vylepšujeme štamperlíkom orechovky.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Trebostovská štôlňa

Od rozhľadne ideme chvíľu Tankovou cestou. Ale len po miesto, kde ju križuje žltá značka z Trebostova na Končiar. Ideme po nej. O chvíľu prichádzame ku križovatke lesných ciest. Vpravo je lúčka s malou chatkou. Z troch ciest si vyberáme cestu vpravo, vedľa potoka. Po chvíli zisťujeme, že správna bola stredná cesta. Nevraciame sa, ale prejdeme lesom cez malý hrebienok. Kráčame korytom malého potôčika a po pár metroch sme pri nej. Zíva na nás čierna diera do útrob zeme. Pred štôlňou je plošinka, a tak zhadzujeme batohy a ideme na prieskum. 78 metrov dlhá štôlňa býva po väčšinu roka zatopená. Preteká ňou čistá voda a darí sa v nej mlokom. Na stenách hľadajú útočisko rôzne chrobáky, pavúky, motýle ale aj netopiere. Štôlňa pochádza zrejme zo začiatku 19. storočia a vraj sa v nej ťažila meď a železo. Ale podľa všetkého to bola len prieskumná štôlňa. A keďže by nebola veľmi výnosná, tak sa v nej s ťažbou asi ani nezačalo.

Aj teraz zo štôlne vytekal potôčik vody. Asi 20 metrov sa dalo prejsť suchou nohou. Ďalej bolo treba stúpať po klzkých drevách a na to sme nemali chuť. Samozrejme, Ľubko to nevzdal a prešiel celú štôlňu. Nám ostatným 20 metrov na ukážku bohato stačilo. Po malom občerstvení sme sa vracali naspäť. Neradi sa však vraciame rovnakou cestou, a tak sme si zvolili skratku krížom cez les. Les bol riedky a čistý a kráčalo sa po ňom veľmi dobre. Zaujali nás pravidelné zemné valy. Nevieme či to boli pozostatky banskej činnosti, alebo terasovité políčka, ktoré po skončení obhospodarovania pohltil les. Vrátili sme sa na Tankovú cestu.

Tanková cesta a Turčianske rozhľadne

V 80-tych rokoch minulého storočia sa budovala tanková cesta, ktorá mala spájať tankovú strelnicu v Martine s muničnými skladmi. Po roku 1989 stratila opodstatnenie a nedokončila sa. Mesto Martin ju získalo do svojho vlastníctva a v roku 2012 bola na nej otvorená Tanková cyklocesta. Neskôr na nej pribudli dve rozhľadne – Pod Bokšínom a Na Tankovej ceste. Obe patria medzi Turčianske rozhľadne, ktoré majú rovnaký tvar a hoci nestoja na vysokých kopcoch, poskytujú krásne výhľady do Turčianskej záhradky, ako aj na Veľkú a Malú Fatru.

Tanková cesta je určená predovšetkým cyklistom, ale taktiež ju využívajú bežci, peší turisti i rodinky na prechádzky. Pozor však! Na Tankovej ceste je povolený vjazd aj motorovým vozidlám, no a ich majitelia si tu občas robia preteky. My sme počas kráčania k ďalšej rozhľadni na nej stretli zopár bežcov, dvoch cyklistov a prefrčali tu dve autá.

Rozhľadňa na Tankovej ceste

Hoci rozhľadňa nestojí na vŕšku, ale je postavená priamo na okraji cesty, je z nej parádny pohľad. Úrodná niva sa tu mierne zvažuje k brehom rieky Turiec a od druhého brehu zase mierne stúpa k horám Veľkej Fatry. Martin a dedinky v kotline máme ako na dlani. Rovno oproti sa vypína nezameniteľný Lysec a z oboch strán sa k nemu tlačia ďalšie krásne kopce Veľkej Fatry. Z druhej strany vidieť kúsok hrebeňa lúčanskej časti Malej Fatry. Vedľa rozhľadne je posedenie, turistický smerovník a dve náučné tabule. Jedna informuje o cezhraničnej diaľkovej ceste, ktorá ide z Bielsko–Bialej až ku hradu Sklabiňa a druhá zobrazuje hustú sieť cyklotrás v Turčianskej kotline.

Čas pokročil, čaká nás ešte dlhá cesta domov. Zbehneme teda poľnou cestou do Bystričky. Prejdeme okolo Masarykovho domu, no už nemáme čas na jeho obhliadku, lebo autobus MHD práve prichádza na zastávku. Nasadneme a odvezieme sa do Martina. Na naše prekvapenie, krčmička neďaleko stanice má otvorenú terasu a hlavne je tu voľné miesto pre nás. A tak po dlhom čase zakončujeme túru správnou bodkou.

Záver

Ešte k rozhľadniam! Pravdu povediac, „výhľadovo“ nemajú veľký význam. Taký istý pohľad ako z rozhľadne je aj z hociktorého miesta priamo z Tankovej cesty. Rozhľadne so „sukničkou“ sú však celkom pekné a sú príjemným spestrením a dôvodom na zastavenie sa na sivej Tankovej ceste.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek