Tip na výlet v okrese Bratislava

Trasa

Bratislava-Čunovo, krčma Furmanka – Trojmedzie HU-A-SK – Dlhé polia – Dlhé oráčiny – Horné Dlhé – Jarovská bažantnica – Kopčianska ulica – ŽST Petržalka – Petržalka, Pečnianska ulica

Pred týždňom som bol na fleku T. O. Pohoda pri toteme vzdať úctu zomrelému kamarátovi, Ringovi z kapely Pekaringo. Motal som sa masívom Devínskej Kobyly od Zlatých schodov mimo TZT, ba aj akýchkoľvek vychodených cestičiek a užíval som si prírodu sám. Pri návrate do civilizácie som však zostal šokovaný doslova stovkami áut a prvomájovým sprievodom ľudí na rozhľadňu na vrchole Devínskej Kobyly. Ľudia zrazu namiesto uzatvorených nákupných centier vyrazili do prírody.

Pozmenená a mrazivá Trigonála

Na Trigonálu som nahral a poslal zvukovú pozvánku do rádia Regina Západ a bol som zvedavý, koľko turistov príde. Moje predpoklady sa splnili a v sobotu 16.1.2021 sa nás na štarte, kde zvyčajne býva cieľ, zišlo ledva pätnásť. Vzorne zahalení sme v rozostupoch obdržali štartovnú listinu a vypočuli si popis novej trasy.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ráno bolo mrazivé, navyše celú noc drobne snežilo a mal fúkať nepríjemný vietor. Nuž sme sa veľmi nezdržiavali a po dvojiciach či osamotene vybrali smerom k Trojmedziu po červenej. Všetci sme sa vytešovali z prítomnosti kamarátov a hoci sme boli rozťahaní, terénom zneli vtipy a samozrejme komentáre k aktuálnej politickej, zdravotníckej a inej situácii.

Ako prví dorazili k odbočke červenej z cesty do poľa Majka s Rasťom a ako som ich dochádzal, čudoval som sa, prečo stoja a nejdú ďalej. Veď trasu poznajú! Zrazu som si uvedomil, že asfaltka je prehradená betónovými zátarasami a stoja tam maďarskí policajti s autom. Nechceli ich pustiť ďalej, hoci vôbec nechceli ísť do Maďarska! Mojou úbohou nemčinou som im povedal, že ideme po hranici a po červenej. Či vraj neviem po maďarsky a že musia volať nadriadenému. Kým sa s nimi po maďarsky vybavovala kamoška, zavelil som ostatným, aby na nich kašlali a išli za mnou po pravej strane hraničných kameňov.

Samozrejme, že sme sa pri policajtoch zhrčili, a tak vlastne nám zabránili dodržiavať rozostupy! Prešli sme cez cestu pri zničenej starej colnici a dumali, kade prejdeme cez plot, natiahnutý cez nadchod ponad autostrádu. Napokon sme našli dieru v plote pod svahom, a tak sme cez ňu prešli na svah, prekročili nadjazd, zišli dolu svahom a zase cez dieru v plote sa dostali na poľnú cestu k Trojmedziu. Tým sme sa zase roztrhali a napokon definitívne. Prvá skupinka piatich sme sa dostali k samokontrole pripevnenej na Trojmedzí a keďže fúkal vietor, veľmi sme sa ani nezdržiavali a vykročili po zasneženej signálke smerom k Bergu.

Po bývalej hraničiarskej signálke

Ako si tak vykračujeme, zbadali sme v diaľke pred nami postavičku a kým sme dumali, kto sa sem vybral na prechádzku, vykľul sa z nej Svaťo. Nestihol štart, a tak si to skrátil od zastávky MHD Čunovské jazerá. Spomienkou na 2,5-hodinový telefonát zo strany spoločného známeho "Džídží", kde on v podstate mlčal, načas zmenil rozoberané témy. Hlavne však zaujal správou, že videl asi štyridsať dropov. Ostatní sme videli len kopu zajacov a srniek, ktoré si z uzatvorených hraníc nerobili nič a veselo behali hore dolu.

Niekde za Gajarskými poľami sa nám na obzore po ľavej ruke zjavili veterné elektrárne za rakúskou Pamou (chorvátsky Bijelo Selo). Na normálnej Trigonále ideme poľami pomedzi ne. Samozrejme, že vietor fúkal proti nám, a tak sme sa vcelku potešili, keď sme vyšli na nadjazd ponad autostrádu a potom zašli do lesíka Jarovskej bažantnice. Tam na križovatke cestičiek nás čakali Boris s Vladom. Dostali sme diplomy a nečakajúc na ďalších, vybrali sme sa v trojici ďalej. Zašli sme si pozrieť barokový most. V jeho okolí deti stavali z konárov, vláčených z okolitého lesa, vigvamy.

Vyšli sme von z lesíka, prešli poľom k pásu stromov, kde napodiv nebol vôbec sneh, ale zase sa pod nimi pre húštiny nedalo kráčať. V diaľke však bolo vidno stromoradie a pohľad do mapy potvrdil, že pod ním ide asfaltka. Tak sme vykročili zamrznutým poľom k nemu. Napravo sa nám zase ukázali petržalské paneláky a autá svištiace po autostráde. Odteraz sme už prísne kopírovali hranicu. Po rakúskej strane ide tiež cesta a po nej sa okolo nás prehnalo vojenské auto. S úsmevom som si spomenul na prvú túru T. O. Bjateka z Trojmedzia, kedy nás rakúski vojaci takto odprevádzali od Trojbodu až po colnicu Berg.

Ako vzorne ľudia dodržiavajú nariadenia, sme sa presvedčili, keď sme došli k dvom párom, ktoré stáli každý vzorne na svojej asfaltke a vlastne ponad hranicu sa rozprávali. V normálnej dobe by stáli určite pri sebe na jednej z nich. To sme už na obzore videli železničnú trať, ktorú sme museli prekročiť, aby sme sa dostali na poľnú cestu k bunkru BS8, ak by sme chceli pokračovať až k mostu Lafranconi. Lenže ako sme vyšli na Kopčiansku cestu, zbadali sme za plastovými zábranami, prehradzujúcimi cestu, vojenský stan a rakúskych vojakov. Tak sme si povedali, že ich nebudeme dráždiť pohybom okolo hranice a pobrali sme sa po Kopčianskej smerom k železničnej stanici Petržalka.

Počudovali sme sa vybudovanému autobusovému obratisku a novej zastávke, ale potom sme si všimli rozkopaný terén na ľavej strane, asi sa tu chystá veľká výstavba Kapitulské polia. Je tu aj nový cyklochodník, a tak sa konečne oddelia pešiaci, cyklisti a autá. Ako sme prechádzali okolo bývalej Matadorky, Rasťo spomenul Štefana z bývalej TJ Iskra Matadorka, organizátora DP Dorota. Vraj bude, i keď možno tiež v pozmenenej podobe. Sľúbili sme si dať vedieť novinky ohľadne DP v zvláštnej dobe a kým oni čakali na autobus MHD č. 99, dokráčal som po prvýkrát v živote z DP rovno domov.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek