Tip na túry v okresoch Malacky a Bratislava

Trasa

Lozorno – Rusniaky – Žľaby – Skala – Banské – Prepadlé – Košarisko – Jurské jazero – Biely kríž – Bratislava, časť Rača

Dolinou Suchého potoka

Z horného konca Lozorna kráčame dedinou popri oplotenej lúke a čoskoro sa ocitáme pri vodnej nádrži. Na brehu je tu vystavané kryté pódium so stolmi a lavicami. Spomínam na nedávne časy, keď som tu absolvoval skvelú akciu s miestnymi turistami, keď sme po túre sedeli pri chutných bravčových pochúťkach a počúvali trampskú kapelu.

Ideme však ďalej asfaltovou cestou popri Suchom potoku. Ten, hoden svojho mena, má skutočne celkom málo vody. Z gazdovskej dedinky Abeland vychádza auto a ideme si obzrieť domčeky i miestne zvieratá. Na bráne nás víta oznam, že v objekte sa pohybujú voľne pustené psy, keďže je však otvorená, nesmelo vchádzame dnu. Gazdovstvo býva v soboty, na jar a na jeseň, prístupné pre verejnosť, no v tomto období je mimo prevádzky. Je tu ticho, až po chvíli začujeme z diaľky zvuk cirkulárky. Je tu hrnčiarska dielňa i domček na strome a rôzne obytné i hospodárske budovy. Celkom zaujímavé by bolo trochu viac si to tu obzrieť a ochutnať miestne špeciality, dnes to však nie je možné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Čoskoro na ľavej strane zbadáme násyp bývalej lesnej úzkokoľajky. Pôsobila v dvadsiatych a tridsiatych rokoch minulého storočia, viedla údolím Suchého potoka až pod Volhovisko s krátkou odbočkou pod Banské. Ešte vyššie vo svahoch Banského sú zvyšky starých násypov a zárezov, ale prevádzka trate tam nie je doložená. Chvíľu váham, či by nebolo príjemnejšie ísť po násype ako po tvrdej asfaltke, no po obhliadke niekoľkých zarastených miest zostávame na ceste. Komunikácia iba mierne stúpa popri starom lome. Nad ním vidno úbočie vŕšku Lozornianske breziny, čo Mirka využíva na krátky strmý výstup. Zatiaľ oddychujem a načínam prvé zásoby.

Banské

Za Čertovým jarkom opúšťame hlavnú cestu dolinou a začíname stúpať na vrch Žľaby. Tabuľa upozorňuje na neďalekú ťažbu dreva, naša cestička ju našťastie obchádza. Vyššie ideme priamo do kopca a čoskoro sme na zalesnenom vrchole. Z neho ideme krátko nadol a po krátkom váhaní v neprehľadnom lesíku sme na turistickej značke. Ponad lúku s posedom a zrúcaninami bývalej hájovne kráčame až na vrch Skala. Vyššie nad nami presvitá obloha, výhľady na Záhorie sú však skryté v riedkej hmle. Dávame si prestávku a ochutnávame špeciality, ktoré máme zabalené so sebou.

Zostup zo Skaly je nepríjemne zľadovatený a šmykľavý, je to však iba zopár metrov. Ďalej ideme po rovnom hrebienku na širokánsku lesnú cestu. Je tu zmiešaný les, na ihličí sa drží mokrý sneh. Sme neďaleko vrchu Banské, na starších mapách nazývanom Banské čisto. V okolitých horách sa v 19. a 20. storočí ťažili mangánové rudy. Na plochý, bukovým lesom porastený vrchol to máme iba kúsok. Najprv vystúpime na malý briežok, ktorý sa nám zdá v okolí najvyšší, potom však nachádzame skutočný vrchol. Buky pokryté snehom v úzkych zvislých pásoch vyzerajú ako biele a čierne klávesy obrovského klavíra. Vraciame sa na cestu a klesáme popri skupinke skál.

Prepadlé

Chodník sa krúti dolu svahom, až schádza ponad malé jazierko pod skalnou stenou. Tu potok vteká do podzemia. Časť vôd sa stráca priamo pod skalou, časť sa stáča do jazierka. V ňom je viditeľný vír a pod ním iste ďalší vtok vody pod zem. Neďaleko je uzavretý vchod do jaskyne Veľké Prepadlé. Podľa mne známych údajov sú okolité jaskyne preskúmané v dĺžke viac ako 1700 metrov.

Pri farbiacich skúškach sa ukázalo, že voda z ponorov Veľké a Malé Prepadlé vyteká na východnej strane pohoria v Limbašskej vyvieračke. A iba pri mimoriadne vysokých vodných stavoch časť vôd preteká cez bariéru poloslepého údolia do nižších častí údolia Stupavského potoka. Potok pretekajúci pod rekreačnou oblasťou Košariská a v súčasnosti vytvárajúci pôsobivý vodopád v stene bývalého kameňolomu je tvorený prevažne z ponorov Cúrskeho potoka a prameňov pod Košariskami a vynára sa na povrch v Pajštúnskej vyvieračke v Medených hámroch. Podzemné spojenie medzi ponormi Prepadlé a Pajštúnskou vyvieračkou nebolo preukázané.

Z Prepadlého ideme pekným zmiešaným lesom až k rázcestiu turistických značiek. Stretáme prvých dnešných turistov. Križujeme bahnitú lesnú cestu a úzkym chodníčkom v mladine pokračujeme niekoľko desiatok metrov nad ňou. Prechádzame dva hlboké jarky s chatrnými mostíkmi a čoskoro sme pri legendárnej chate Cementárka. Poskytuje ubytovanie i stravu pre väčšie skupiny, úlohu občerstvovacej stanice prevzala neďaleká chata Zapadnutý kút. Tam vidíme zopár ľudí pri stoloch, ale nejdeme sa bližšie pozrieť. Vlani v lete som práve tu zbadal užovku stromovú. Viac ako meter dlhý had sa rýchlo preplazil cez cestu a zmizol v hustej tráve.

Okolo turistického smerovníka odbočujeme popri chatovej osade Košarisko. Pri niektorých chatách panuje čulý ruch, stavia sa tu, opravuje, prestavuje, opeká a iste sa aj rôzne chutné nápoje popíjajú. My teda tiež popíjame, horúci čaj z termosiek.

Jurské jazero

Nahliadneme aj k bobriemu jazierku na Cúrskom potoku a obdivujeme ich mohutné hrádze. Bobrom sa tu a veru nielen tu výborne darí. Kde sú tie časy, keď som ako dieťa počul, že bobor u nás úplne vyhynul. Za jazierkom nás čaká stúpanie k Silnického prameňu. Nesie meno Karola Silnického, autora učebníc mineralógie, geológie, paleontológie, kustóda Martinského múzea, jaskyniara...

Odtiaľto je iba kúsok k prírodnej rezervácii Jurské jazero, vyhlásenej na ochranu spoločenstva brezových jelšín a horského rašeliniska. Chodník vedie tesne popri zamrznutom jazierku po upravenej hrádzi, je tu aj náučná tabuľa s fotografiami a zaujímavým popisom lokality.

Schádzame popri pomníku horára Viktora Haluzického, cesta klesá do prehĺbeného zárezu a napravo nad ňou vidíme nevšedný balvan. V tvrdej žule je zreteľne viditeľná vyjazdená koľaj, ktorú vytvorili kolesá vozov. Iste tadiaľto viedla celkom frekventovaná cesta. Bok balvana je rovno odlomený, na zostávajúcej časti sú pravidelné zárezy, pomocou ktorých sa pokúšali ho rozlámať. Za pomoci kladiva, dláta, či sekáča to bola iste úmorná robota. Čaká nás ešte zostup okolo spustnutých i udržiavaných vinohradov, pohľad na večerné mesto a to je koniec nášho vydareného výletu.

Užitočné odkazy

• Lesná železnica Lozorno – Volhovisko
• Gazdovská dedinka Abeland
• Mangánové rudy v okolí Stupavy
• Bobor vodný

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek