Tip na výlet v okrese Bratislava

Trasa

Bratislava, MHD Einsteinova – nadjazd Viedenská cesta / Einsteinova – cesta popri D1 – odbočka – tzv. Francúzsky šianec – most Lafranconi – breh Dunaja – bunker B-S1 Štěrkoviště – TIM Jelení háj, št. hr. – hranica SR / AT – pevnosť Jelení háj – bunker B-S2 Mulda – bunker B-S3 Paseka – bunker B-S4 Lány – bunker B-S5 Vídeň I. a II. - les medzi Viedenskou cestou a D1 – pevnosť I. Montecuccoliho línie – pevnosť II. Montecuccoliho línie – Bratislava, MHD Kremnická

K tzv. Francúzskemu šiancu

Trasu začínam v Bratislavskej mestskej časti Petržalka na zastávke MHD Einsteinova. Stoja tu spoje číslo 80 a 88. Zo zastávky idem popri plote výstaviska Incheba smerom k nadjazdu Viedenskej cesty nad diaľnicou D1. Po prechode pre chodcov prejdem cez cestu a po vychodenom chodníku zídem pod nadjazd. Za ním zbehnem dole po násype k okraju Pečnianskeho lesa (pozri fotky 2 a 3). Chodník ústi na starú hraničiarsku signálnu cestu. Vpravo je niečo, o čom sa dá povedať, že je pozostatkom Pečnianskeho ramena. Signálka vedie paralelne s diaľnicou. Celá je pokrytá opadaným lístím a udupanou hlinou.

Míňam dve odbočky lesných ciest. Na tretej zabočím doprava (pozri fotku 4). Cesta sa vnára do hustého lesa. Po asi 150 metroch prichádzam k pozostatkom dunajského ramena. Divoká krajina je tu úchvatná, a to som neďaleko centra. Na krátko sa zastavím, niečo si nafotím a poďho ďalej. Vyberám si navigáciu a zadávam súradnice tzv. Francúzskeho šianca. Prejdem niečo cez 200 metrov a som na križovatke pri mohutnom strome s bielym pásom. Ten je dobrým orientačným bodom (pozri fotku 7), kde treba odbočiť doprava a po sto metroch prichádzam k tzv. Francúzskemu šiancu. Ide o krátkodobú fortifikačnú stavbu vybudovanú napoleonskými vojskami počas obliehania Bratislavy v roku 1809. Šianec mal polygonálny pôdorys a bol po obvode obohnaný priekopou. Jeho pozostatky sa kvôli hustému lesu v teréne horšie sledujú. Najlepšie ich vidieť na východnej strane. Dnes sa výška šianca pohybuje v rozpätí od 0,75 do 1,50 metra. Pričom priekopy sú hlboké viac než 1 meter.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Cez lužné lesy

Po jeho prehliadke sa vraciam na križovatku lesných ciest. Pokračujem smerom k mostu Lafranconi. Lesy sú stále husté, popri ceste sa dajú pozorovať bývalé korytá ramien. Keď sa hluk z dopravy zintenzívni, je to znak že sa blížim k mostu. Ešte prejdem popri peknej lúke a som na známej bratislavskej hrádzi. Vždy je plná peších, bežcov aj cyklistov. Tu sa napojím na trasu červenej značky vedúcu po bývalej hraničiarskej signálnej ceste. Za mostom z nej obočím na chodník vedúci k Dunaju. Popri jeho brehu prichádzam na Pečniansku riviéru. Ide o pomerne dlhú štrkovú pláž. Keď je ale vysoký stav vodnej hladiny, býva celá pod vodou. Tak je tomu aj teraz.

Akonáhle sa dostávam k prieseku pre vysoké napätie, opúšťam breh a vraciam sa na červenú značku. Po ľavej strane míňam bunker B-S1 Štěrkoviště. Ide o prvý z bunkrov Petržalskej obrannej línie vybudovanej v rokoch 1935 – 1938. Bunker je momentálne vyčistený a voľne prístupný. Podrobnejšie o bunkroch z tohto obdobia v článku písať nebudem. Vyčerpávajúce informácie s bohatým obrazovým materiálom sa dajú vyhľadať na stránkach venujúcich sa danej problematike.

Po asi piatich minútach chôdze opúšťam signálku a úzkym chodníkom prichádzam k TIM Jelení háj št. hr. Vždy, keď som tu, tak si spomeniem na čas tzv. Železnej opony, keď imaginárna hranica delila Európu a celý svet na západný a východný blok. Pevne verím, že tieto časy sú navždy preč! Odtiaľto budem pokračovať chodníkom priamo po hranici. Keby som tadiaľto išiel pred rokom 1989, asi by som skončil rozstrieľaný od hraničiarov, v lepšom prípade by som zhnil v leopoldovskej base. Tak sa usmejem a v duchu si poviem: „... a predsa, hranica korzom je“! Pri hraničnom kameni s číslom S III/24 (pozri fotku 19) ju opúšťam, križujem signálku (pozri fotku 20) a po poľnej ceste pokračujem východným smerom.

Pevnosť Jelení háj

Po štvrť kilometri na ľavej strane zbadám pri ceste mohutnú priekopu s vysokým a výrazným valom. Som tu, pri pevnosti Jelení háj. Vybudovala ju začiatkom 19. stor. cisárska armáda a slúžila ako jeden z predsunutých obranných bodov mesta. Má štvorcový pôdorys so vstupom situovaným na východnej strane. Dodnes vedie cez priestor brány na nádvorie cesta. Valové opevnenie dosahuje miestami výšku 9 metrov, priekopa je široká približne 10 metrov a hlboká 5 metrov. Je to proste neprehliadnuteľné miesto. Sám som prekvapený jej mohutnosťou. Do roku 1989 tu bolo neprístupné pohraničné pásmo, vďaka čomu sa tak dobre zachovala. Celú si ju dôkladne poprezerám. Na nádvorí stojí senník, v ktorom by sa dalo núdzovo prenocovať.

Po línii bunkrov z rokov 1935 – 1938

Po jej prehliadke sa vraciam na poľnú cestu. Na nasledujúcej križovatke zatočím na sever a po 200 metroch sa dostávam na lúku s bunkrom B-S2 Mulda. Ide v poradí o druhý objekt opevnenia z rokov 1935 – 1938. Tiež je vyčistený a voľne prístupný. Pri prehliadke odporúčam použiť baterku, lebo niektoré časti siahajú pod úroveň podláh. Po jeho prezretí sa vraciam na križovatku. Pokračujem vychodeným chodníkom južným smerom. Ten sa viackrát zalomí a znenazdajky stojím pred tretím bunkrom B-S3 Paseka. Podobne ako predošlé dva, aj tento je vyčistený, ale nie je voľne prístupný. Cesta k nasledujúcemu vedie približne pomyslenou osou palebných vejárov ich strieľní. Tesne pred bunkrom B-S4 Lány prechádzam cez vyschnuté koryto Pečnianskeho ramena. Krátkym výšľapom sa dostávam k samotnému objektu. V súčasnosti tu sídli Múzeum Petržalského opevnenia, ktoré prevádzkuje rovnomenné OZ. Na ich stránke sa dajú nájsť aktuálne informácie o prevádzke a pripravovaných akciách. Okolie je upravené a doplnené o viaceré zaujímavé obranné prvky.

Cesta k ďalším bunkrom línie je orientačne nenáročná. Idem popri protitankovej priekope až k dunajskej hrádzi. Po nej sa dostávam na parkovisko, za ním po Viedenskej ceste smerujem k nadjazdu ponad diaľnicu D2. Práve násyp nadjazdu v sebe ukrýva pozostatky zničeného bunkra B-S5 Vídeň II. a pod diaľnicou jeho dvojča B-S5 Vídeň I. Za nadjazdom musím prejsť ešte 200 metrov k miestu odkiaľ vidieť odbočku poľnej cesty smerujúcu na sever (pozri fotku 28). Zbehnem dole k nej. Postupujem lúkou, neskôr lesom k násypu diaľnice D1 a ďalej popri nej. Úsek našťastie nie je dlhý a zakrátko som znovu v lese. Chodník prechádza popri areáli bikrosovej dráhy. Hneď za ním natrafím na výraznú odbočku (pozri fotku 30) a po 10 metroch stojím na okraji priekopy.

Montecuccoliho pevnostná línia

V druhej polovici 17. stor. bola v priestore dnešnej Petržalky vybudovaná tzv. Montecuccoliho pevnostná línia (1663), neskôr známa z písomných prameňov aj ako Tököliho valy (1683). Línia opevnenia mala za úlohu chrániť nielen prístup od Viedne, ale aj strategický lodný most cez Dunaj. Bola vybudovaná medzi Pečnianskym a Chorvátskym ramenom. Pozostávala z 2 km dlhého a 8 metrov širokého valu. Ten posilňovalo dokopy osem pevností. Na korunách valov stála drevená kolová palisáda. Po skončení povstania Františka II. Rákociho opevnenie stráca na význame a postupne zaniká. Jeho pozostatky využila v čase Napoleonských vojen (1809) a počas bojov v revolučnom roku 1848 cisárska armáda. Líniu opravila a prebudovala. Dodnes sa ale zachovala len pevnosť na brehu bývalého Pečnianskeho ramena v lese medzi diaľnicou D1 a trasou Viedenskej cesty. Druhá stála do 50-tych rokov 20. stor. (keď bola zničená) v hájiku neďaleko reštaurácie Berg. Podľa máp II. vojenského mapovania Uhorska dostupného na portáli mapire.eu sa dá línia opevnenia dobre sledovať a pevnosti identifikovať. Nachádzajú sa: pri kúpalisku Matador, ďalšia pri žel. stanici Petržalka, nasleduje pevnosť na Ševčenkovej ulici a posledná známa na Námestí republiky. Posledné dve nevieme dnes presne identifikovať. Stav opevnenia v 19. stor., vrátane plánov a máp je dobre spracovaný v knihe Felvidék és Kárpátalja erődített helyei zv. II autorov Karczag Ákos a Szabo Tibor (str. 964). Dostupná je okrem Univerzitnej knižnice v Bratislave v knižniciach SNM a v Archeologickom ústave SAV v Nitre či v študovni Univerzity J. Selyeho v Komárne.

Posledné metre

Ako som spomenul, dostal som sa k okraju priekopy prvej pevnosti z Montecuccoliho pevnostnej línie. Pevnosť je pomerne rozsiahla. Má dĺžku približne 120 metrov a šírku okolo 60 metrov. V teréne ju vymedzuje mohutný val vysoký 10 až 12 metrov, pred ktorým sa nachádza priekopa široká približne 6 až 10 metrov a hlboká asi 6 metrov. Keďže sa areál do roku 1989 nachádzal v neprístupnom pásme, bol využívaný vojskami pohraničnej stráže ako cvičisko. Svedčia o tom viaceré artefakty. Dnes je celá pevnosť pomerne husto zalesnená lužným lesom, ale aj tak sa dá dobre preskúmať. Napriek tomu ju odporúčam navštíviť v čase vegetačného kľudu. Obdivujem jej zachovanosť a monumentalitu. Po obhliadke sa vraciam na chodník, ktorým sa dostávam na Viedenskú cestu s odbočkou k reštaurácii Berg. V hájiku pred ňou, viditeľného aj z cesty, stála v poradí druhá pevnosť z Montecuccoliho pevnostnej línie. Žiaľ, táto zanikla bez stopy. Po tomto zistení nastupujem na posledné metre túry. Chodníkom popri ceste prichádzam na križovatku Viedenskej a Rusovskej cesty, kde sa na zastávke MHD Kremnická (linky č. 80 a 88) moje putovanie za pevnosťami v Pečnianskom lese končí.

Záver

Túra sa dá charakterizovať ako nenáročná prechádzka lužnými lesmi. Orientačne nie je náročná, jej priebeh som sa snažil podrobne opísať a orientačne náročnejšie body som fotograficky zdokumentoval. Samozrejme nechýbajú presné súradnice polôh pevností. Bunkre Petržalského opevnenia sú všeobecne známe, tak isto aj miesta, kde sa nachádzajú, preto som sa im obšírne nevenoval. Pokiaľ by ste mali čas a chuť, môžete si túru predĺžiť do Sadu Janka Kráľa, kde sa nachádza ďalšie opevnenie. To vymedzuje rozsah parku a je veľmi dobre zachované. Pochádza zo začiatku 19. stor. a slúžilo na obranu samotného mesta v čase Napoleonských vojen. Svoju úlohu plnilo hlavne počas obliehania Bratislavy v roku 1809.

Použité zdroje:

Mapy

• mapire.eu
• Zdroj produktov LLS: ÚGKK zbgis.skgeodesy.sk - téma Terén

Text

• Fortifikačné systémy na území Bratislavy od praveku po 2. svetovú vojnu, Bratislava 2019
• Karczag Ákos, Szabo Tibor: Felvidék és Kárpátalja erődített helyei zv. II., Budapest 2018

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek