Trasu som si naplánoval po červenej značke smerom zo Strečna (365 m), hlavne kvôli výraznému stúpaniu až na Minčol (1364 m). V opačnom smere by to klesanie po celodennom šliapaní dosť bolelo, hlavne kolená. Ďalej sa budeme držať stále červenej až na Kľak a odtiaľ zbehneme po zelenej a žltej do Fačkovského sedla.

Trasa

Strečno – sedlo Rakytie – sedlo Javorina – Šaračníky – Úplaz – sedlo Okopy – Minčol – sedlo Prašivé – Dlhá lúka – Zázrivá – Krížava – Veľká lúka – Vidlica – Veterné – Horná lúka – Kopa – sedlo Majbíková – Oselná – Hnilická Kýčera – Úplaz – Janková – Skalky – Vríčanské sedlo – Ostrá skala – Rovné skaly – Kľak – Reváň – Staré cesty – Fačkovské sedlo

Správny čas nastal 4. septembra. Ráno nás do Strečna na parkovisko pod hradom doviezol švagor, ktorý pre nás príde aj večer do Fačkovského sedla. Na chrbát si hodím batoh, cez plecia popruh s vôdzkou pre Miča, v mobile zapínam Endomondo a vyrážame. Je 5.15 h ešte je tma aj hmla. Rýchlo prejdeme po asfaltke okolo domov a na konci cesty máme odbočiť po červenej do lesa, ale kvôli hmle nám trvá asi päť minút, kým nájdeme značku na strome. Podarilo sa a začíname stúpať.

Prvá krátka zástavka ja v sedle Rakytie, dávam si prvú žemľu so salámou zo štyroch, ktoré mi pripravila manželka. Trochu vody pre Miča a pokračujeme ďalej. Stále stúpame do sedla Javorina, cesta je tu dosť rozbitá kvôli ťažbe dreva. V sedle je križovatka viacerých trás, ale my odbočujeme doľava po červenej smer Minčol. Vchádzame do lesa, na chodníku sú vidieť aj stopy po horských bicykloch. Vedie tadiaľto cyklotrasa z Vrútok. Prechádzame cez Šaračníky a rezko pokračujeme ďalej. Chodník už vedie po lúke, na chvíľu sa pristavíme pri dele a prehodím pár slov s prvým turistom, ktorého dnes stretáme. Ide poobzerať či už dozrievajú čučoriedky. Odbiehame ho a už sme na vrchole Minčola (1364 m). Je to prvý vrchol Lúčanskej časti Malej Fatry a aj pekný vyhliadkový kopec. Pred nami vidno Krížavu a v diaľke aj Kľak. No, ešte to je pekná štreka, ale my to dáme. Pár fotiek a pokračujeme. Je 8.18 h.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Klesáme do sedla Prašivé a znova, ale mierne stúpame až k vysielačom na Krížave. Ideme okolo betónoveho plota a bez zastavenia pokračujeme až na Veľkú lúku (1476 m). Tu schádzame po modrej značke asi 200 metrov k prameňu, kde si dávame malú pauzičku. Mičo mi pomáha s druhou žemľou aj s banánmi. Pri takýchto túrach toho veľa nezjem, lebo sa mi stiahne žalúdok a potom mi nechutí. Ale keď prídem domov, tak to dobehnem, preto do seba pchám len energetické tyčinky alebo gél, sem-tam aj banán. Zato vody vypijem viac než dosť. Aj dnes si nesiem trojlitrový hydrovak, liter ionťáku plus liter vody aj pre Miča (držím sa hesla – radšej nosiť ako prosiť). Mičo však využíva aj potôčky a rôzne pramene, z kaluže sa nenapije to som mu od mala nedovolil. Nikdy neviete, aké zviera z nej pilo alebo sa v nej vyváľalo, hlavne v lete. Nerád by som bol, aby si privodil nejaké črevné problémy.

Mičo alebo Mičio sa celým menom volá E – Michio go Shiro shita. Je to pes rasy Akita Inu a má 5,5 roka. Mičio je dobrým parťákom na všetkých mojich túrach, vie sa dobre pohybovať po turistických chodníkoch, ale aj po skalách. Keď sme na rázcestí alebo križovatke, tak sa zastaví a počká, ktorým smerom sa otočím a ide ďalej. Prešli sme spolu celý hrebeň Krivánskej Fatry a veľa iných trás. Problém mu nerobia ani kilometre, to skôr ja sa unavím. Preto si mažem nohy magnéziovým olejom, ktorý je skvelý proti kŕčom a vraciame sa späť na červenú značku.

Z Veľkej lúky sa musíme predierať pomedzi kosodrevinu, lebo na ceste sú obrovské kaluže. Na Vidlici fotím Kľak, ktorý sa trochu priblížil a po hrebeni pokračujeme na Veterné (1437 m). To neostáva nič dlžné svojmu menu a pekne nás prefukuje, vidíme tu zopár zberačov čučoriedok. Z Veterného kráčame lesom a mierne klesáme na Hornú lúku (1299 m), kde vidím chatky. A zas vchádzame do lesa, začíname klesať do sedla Majbíková a stretáme pár turistov, ale v opačnom smere.

Cez sedlo prechádzame a zastavujeme až kus za ním na ďalšiu žemľu a vodu pre Miča. V lese je príjemne a dobre sa kráča aj po mäkkej hline, pred nami je ďalší vrchol - Hnilická Kýčera (1218 m). V stúpaní stretáme ďalšiu partiu, ktorá schádza dole. Na vrchole si dávame pauzu a chvíľu sa kochám výhľadom a vydýchavam zo záverečného stúpania. Je 13.45 a podľa tabule je to na Kľak ešte 4.45 hodiny. To by sme tam okolo pol siedmej mohli byť, uvidíme, už začínam trochu cítiť únavu.

Teraz je pred nami naopak prudké klesanie do sedla pod Hnilickou Kýčerou. V polovici klesania mi, ale zapípal telefón, tak ho pre istotu kontrolujem a samozrejme, že sa mi vyplo Endomondo. Tak ho hneď znovu zapnem, aby som mal všetko zaznamenané. Toto sa mi stalo už viackrát, že sa mi hlavne pri dlhších trasách vypol. Dole v sedle je vybudované malé táborisko s ohniskom a medzi stromami je prístrešok z konárov. Na strome vidím tabuľku so šípkou, ktorá nás nasmeruje k prameňu. Je to asi 100 metrov. Tu dopĺňam vodu sebe aj Mičovi. Dnes už žiadna iná nebude.

Vraciame sa na značku a kráčame ďalej po lúkach cez Úplaz do sedla pod Úplazom, tu vchádzame znova do lesa a začíname stúpať až na Jankovú (1163 m). Na vrchu značka odbočuje doprava a po otvorenom hrebeni pokračuje až na Skalky (1191 m). Je tu krásne, dávame si tu prestávku. Tlačím do seba gél aj tyčinku a nohy si ešte raz natieram magnéziovým olejom. Sú odtiaľto parádne výhľady na Veľkú Fatru aj na Kľak, ktorý sa zase o čosi priblížil. Po 10 minútach vyrážame ďalej. Chvíľu ideme ešte po lúke a zas vchádzame do lesa smer Vríčanské sedlo, dnes je to už konečne posledné sedlo.

Hneď zo sedla začína výživne stúpanie, ktoré mi po celom dni dáva zabrať. Keď prechádzame okolo Ostrej skaly musíme si dávať pozor, lebo chodník vedie po hrane skaly. A spoza rohu na nás vykukol Kľak, začína na nás pôsobiť ako magnet, aj napriek únave čoraz silnejšie priťahuje. Prechádzame okolo Rovných skál až pod Kľak, kde sa pripája modrá a zelená značka z Fačkova a Čičmian. Len posledných 400 metrov a sme na vrchole. Hurá, konečne. Je 18.45, trošku meškáme z Kýčery, ale to neprekáža, dobehneme po ceste dole. Na vrchu sú len traja ľudia, tak ich poprosím, aby nás odfotili pri kríži. Sú odtiaľto nádherne výhľady, je tu chalan so statívom, ale je pod mrakom, tak fotky nebudú bohviečo.

Chvíľu ešte pozorujem ako zapadá v diaľke slnko a chystám sa na odchod. Volám švagrovi nech už štartuje, kým príde zo Žiliny, budeme už dole. Medzitým prišli ešte štyria ľudia pozorovať západ slnka. Je 19.05 a odchádzame, začína byť šero a v lese bude ešte viac. Ideme dole po žltej značke, cez les je chodník široký pomaly ako cesta, stretáme ešte dvoch turistov, čo smerujú na Kľak.

V Revánskom sedle vychádzame na lúku a z Reváňa je vidno vysvietené Turčianske Teplice. Už si musím nasadiť čelovku. Vchádzame do bukového lesa, je tu úplná tma, ešteže Mičo vidí päťkrát lepšie ako človek a kráča spoľahlivo po chodníku. S čelovkou vidím len reflexné značky na stromoch, ale zákruty už nie. Konečne vychádzame z lesa na lúku a hneď sa mi lepšie pozerá. Prejdeme okolo odbočky k prameňu Nitry a po šotolinovej ceste prichádzame na parkovisko vo Fačkovskom sedle. Je 20.31 h. Hurá! Zvládli sme to. Prichádza úľava, akosi ma prestali bolieť aj nohy a Mičo tiež ožil. Teraz len čakáme na odvoz. Som na nás pyšný, zajtra mám narodeniny, bude čo osláviť.

Zhrnutie

Je to pekná hrebeňovka, ale ak si to chcete poriadne vychutnať, tak choďte na dva dni. Na jeden deň je toho dosť, podľa Hikeplanera je to 43,5 km a 15.15 h. Nám to trvalo 15.16 h a podľa Endomondo sme prešli 47,2 km, čistý čas šliapania bol 13.16 h, takže prestávky nám trvali rovné 2 hodiny. Uvidím, možno si to na budúci rok strihneme opačným smerom.

Fotogaléria k článku

+5 ďalších fotiek