
Túra Okruh okolo Sedlíc cez Dunitovú skalku
Začiatok roka 2021 sa niesol v duchu upršaných a hmlistých dní, do toho prišlo obmedzenie cestovať do prírody mimo okres, a tak sme ostali odkázaní na náš prešovský región, ktorý, dalo by sa povedať, máme v malíčku. Veľa možnosti na turistiku nám neostávalo. Zamierili sme preto na nenáročný okruh okolo dediny Sedlice s návštevou Dunitovej skalky.
- Vzdialenosť
- 10 km
- Prevýšenie
- +337 m stúpanie, -337 m klesanie
- Náročnosť
- ľahká, 1. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
- Čas
- 1 deň
- Obdobie
- zima – 04.01.2021
- Pohoria
- Šarišská vrchovina
- Trasa
-
- Štart: mapa
- Koniec: mapa
- Najvyšší bod: 587 m n. m. Jaščurka
- Najnižší bod: 424 m n. m. Sedlice
- Mapa: Otvoriť mapu v novom okne
- Voda
- bez prameňov
- Doprava
- Prešov (vlak, bus) - Sedlice (bus, parkovisko v centre obce)
- SHOCart mapy
-
» č.234 Pieniny, Severný Spiš,… (1:100.000)
Tip na túru v okrese Prešov
Auto parkujeme v centre obce a popri potoku Viselec uberáme prvé metre z našej nedlhej prechádzky. Pomedzi domy mierime až k miestu, kde sa značka náučného chodníka stáča na východ a mieri priamo ku Dunitovej skalke. Cesty sú bahnisté a premočené, no aj tak sme radi, že sme na čerstvom vzduchu.
Trasa
Sedlice – Dunitová skalka – Rešetka – Kopce – Zadný dol – Jaščurka – sedlické družstvo – cintorín – Sedlice
Dunitová skalka
Nachádza asi pol kilometra nad dedinou a ponúka pekný výhľad na celú dolinu. Rezervácia s rovnomenným názvom bola vyhlásená v roku 1964 z dôvodu ochrany vzácnych spoločenstiev rastlín, ktoré sú viazané na serpentinit (hadec). Dunit je typickou horninou zemského plášťa a je známy predovšetkým z oceánskych oblastí. Dunitové teleso tejto skalky má rozmer asi 350 - 400 m × 500 - 600 m a hĺbku asi 100 až 150 m. (1) Na podložie tvorené ultrabázickými horninami sa viažu špecifické rastlinné druhy – serpentinofyty. V prírodnej rezervácii rastú dva najvzácnejšie druhy týchto rastlín a to slezinník hadcový (Asplenium cuneifolium) a slezinník pravý (Asplenium adulterinum). Ďalej tu bol zistený výskyt sladiča obyčajného. Týmto rastlinám sa dobre darí v štrbinách skál, avšak rozširovanie borovíc môže spôsobiť postupnú degradáciu špecifickej geologickej a botanickej lokality. (2)
[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]
Na vrchol skalky vedie cestička pomedzi machom obrastené kamene. Náučný chodník s typickou zeleno-bielou značkou návštevníka privedie priamo na vrchol skalky. Vytvorený bol v roku 2011 a značkovanie je miestami už nie najspoľahlivejšie. Na vrchole sa dá vychutnať výhľad na celú dolinu Sopotnice a okolité hory s dominantnou Roháčkou a Bystrou. Nám, žiaľ, počasie nepraje, a tak máme výhľady len obmedzené. Dolinami sa prevaľujú biele kopy hmiel a aj nás postupne pohltia a ukryjú do bieleho závoja. Musím sa priznať, že turistiku v hmle mám veľmi rád. Síce je obmedzený vizuálny zážitok, ale pocit samoty a pokoja, ktorý so sebou prináša kráčanie v krajine zaliatej akoby krupicovou kašou, je neopísateľný.
Na vrchole Dunitovej skalky je postavený príjemný prístrešok, pripravené ohnisko a gril. Takže je to skvelé miesto aj na prechádzku s rodinou a deťmi.
Januárové huby a fialky
Náučný chodník následne pokračuje smerom k vrcholu Rešetky cez rozsiahle lúky, z ktorých by pri lepšej viditeľnosti mohli byť pekné výhľady. My sa však odpútavame od trasy náučného chodníka a skôr kráčame okrajom lesa, kde nachádzame množstvo húb. Plné dlane uchovca bazového a krásne trsy hlivy ustricovej, samozrejme, že sme nimi nepohrdli a končia v ruksaku. Ďalším prekvapením boli kvitnúce fialky. Množstvo čerstvo vykvitnutých fialiek na začiatku januára dáva tušiť, že zima bola doteraz až príliš teplá a od skutočnej zimy má ďaleko.
Hmlou sa uberáme k vrcholu s názvom Rešetka, kde narážame na ďalšiu zastávku náučného chodníka. Doteraz sme kráčali príjemnými poľnými a lesnými cestičkami, no od tohto miesta sa stále častejšie objavujú rozbahnené úseky, ktoré sa nám darí ešte obchádzať. Netešíme sa však priveľmi, pretože Sedlice mali a stále ešte majú významné poľnohospodárske družstvo, a tak tušíme, že sa nevyhneme aj úsekom, ktoré pôjdu cez polia. A nemýlime sa. Pri vrchole s názvom Zadný dol začína pravé bahenné peklo.
Blatom Jaščurky
Rozoraná pôda, kde sa cesta stráca. Len tušíme smer, ale vďaka hmle nevidíme aký dlhý úsek premočenej a bahnistej pôdy je pred nami. S nádejou, že to bude len úzky pás poľa, ktorý o chvíľu prekonáme, sa vyberáme v ústrety ťažkému mazľavému bahnu. Náš omyl sme pochopili dosť rýchlo - nepríjemná a monotónna prechádzka len tak skoro neskončí. Až na kopci Jaščurka (na mapách bez mena) s najvyššou nadmorskou výškou dnešného dňa 587 m n. m. sa z rozoranej pôdy dostávame na pevnú zem. Čistíme si topánky od bahna a o pár kíl ľahší si veselo kráčame dole spevnenou cestou smerom k sedlickému poľnohospodárskemu družstvu. Snažím sa ešte Gabiku presvedčiť, aby sme si spravili odbočku k starému židovskému cintorínu, ale husté kríky a ďalšie blato pred nami nás odrádzajú.
Okolo sedlického družstva vedie nevýrazná cestička. Polorozpadnuté budovy a čudesné zvuky vychádzajúce z útrob rozsiahleho komplexu v hmlistej atmosfére nepôsobia vôbec prívetivo, a tak sme radi, keď sa konečne pred nami vynorí sedlický cintorín, cez ktorý si skrátime cestu späť k nášmu autu.
Zhodnotenie
Trasa by v letnom počasí predstavovala príjemnú prechádzku aj pre menej zdatných turistov. Nečaká tu na vás žiadne prudké prevýšenie, ani náročný terén. Z lúk musia byť pekné výhľady do okolia, ktoré sme, žiaľ, nemali možnosť vidieť. Ale aj napriek tomu, opäť raz som sa presvedčil, že aj turistika v zlom počasí a v miestach, ktoré nepôsobia na mape atraktívne, môže mať svoje čaro.
Použité zdroje:
- (1) Gnojek, I., Kubeš, P., 1991, Svědectví magnetometrie o ultrabázickém tělese u Sedlic. Mineralia Slovaca, 23, 4, s. 161-164,
- (2) Urbanistická štúdia obce Sedlice, rok 2008, str. 16.