Tip na túru v okrese Poprad

Ráno sa budíme do počasia, ktoré skôr láka k vylihovaniu v posteli. Nám však nedá pokoj práve možnosť, že v takomto počasí budú hory určite vyľudnené a tiché. Prechádzanie sa lesom počas hmly a dažďa má svoje zvláštne tajomné čaro. Dlho neváhame, balíme pršiplášte a rozhodujeme sa sprvu len pre krátky výlet k Popradskému plesu a symbolickému cintorínu pod Ostrvou. Poobede predsa len hlásia zosilnenie dažďa a dokonca aj búrky.

Trasa

Popradské pleso, TEŽ - Holá úboč - Popradská poľana - symbolický cintorín pod Ostrvou - Popradské pleso - Nad Žabím potokom - Veľké Hincovo pleso a späť

Parkujeme na takmer prázdnom parkovisku pod Popradským plesom a vyrážame nezáživnou asfaltkou hore Mengusovskou dolinou. Riečka Poprad je poriadne výdatná, dlhodobé daždivé počasie nasýtilo krajinu vlahou a je to cítiť. V ovzduší sa prevaľujú hmly a vlhkosť zachádza až pod kožu. Inokedy by sme kráčali o takomto čase v zástupe turistov, neturistov, dôchodcov, detí, Poliakov a hromadných zájazdov. Teraz je pred nami prázdno a za nami tiež. Človek by ani neveril, že sa nachádza na jednej z najfrekventovanejších tatranských trás. Modrá značka nás privádza pohodovým stúpaním až k odbočke na Popradskú poľanu k symbolickému cintorínu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Musím sa priznať, že som tu ešte nikdy nebol. Takže menšiu zachádzku od cesty k Popradskému plesu si nenecháme ujsť. V ponurej atmosfére má cintorín zmyselnú atmosféru. Človek je nútený sa zamyslieť nad tým, akú krásu a zážitky nám hory dávajú ale tiež, že neraz si za to vypýtajú najvyššiu daň.

Po prehliadke pietneho miesta pokračujeme žltou značkou k brehu Popradského plesa. Stále bez ľudí. Sprevádza nás ticho. Hladina plesa je ako zrkadlo, pokojná a nehybná. Viditeľnosť sotva pár metrov. Tešíme sa aspoň z pohľadu na odvážne pstruhy ukrývajúce sa medzi kameňmi. Obchádzame pleso dookola a prvé väčšie skupinky ľudí stretávame až pri chatách pri plese.

Energie však máme stále dostatok a nemáme veľmi dôvod zdržovať sa tu. Rozhodujeme sa, či sa vrátime okolo Štrbského plesa späť alebo po svojich stopách dole Mengusovskou dolinou. Nakoniec nás však zlákal smerovník s odbočkou k Veľkému Hincovmu plesu. Jedla máme síce minimum - len nejaké keksíky, ale tam aj späť by to mali byť približne tri hodiny. Presviedčame sa navzájom, že to dáme a veríme tomu, že sa vyhneme hlásenému zhoršeniu počasia poobede.

Rozmočenými chodníkmi teda ukrajujeme ďalšie výškové metre a stúpame k smerovníku Nad Žabím potokom. Chodník je neraz skôr potokom ako cestou a onedlho nám voda čľupká do kroku v topánkach. Miestami sa hmly trošku popretŕhajú a my aspoň na pár sekúnd vidíme niečo viac ako len bielu hmlu okolo. Až pri Hincovom potoku sa dostávame zo zovretia hmiel. Odrazu sa pred nami otvoril pohľad na okolitú kosodrevinu a čiastočne aj okolité strmé zrázy skalných stien. Hincov potok je dosť vodnatý a bez toho, aby si človek omočil topánky, ani nejde prekonať. Nám to už je jedno, keďže vodu v topánkach máme tak či tak.

Nasleduje stúpanie, do ktorého nás poháňa zvláštny pocit, že onedlho sa rozprší. Občas to akosi človek vycíti, akoby sa na to celá krajina pripravovala. A tak šliapeme do kopca zadychčaní, len aby sme náhodou pri stúpaní nemali to nešťastie, že sa spoza hrebeňa privalí búrka. Aj tu sú chodníky úplne rozmočené, hlavne po prekonaní najprudších stúpaní sa ocitáme na rovinatejšej časti, kde sa nachádza viacero pliesok, ale aj Veľké Hincovo pleso, a práve v tejto časti sa musíme vyhýbať rozmočeným častiam, mlákam a potokom, ktoré akoby stekali z každej strany. Bolo nám však jasné, že aj napriek tejto snahe z plesa veľa neuvidíme. Opäť sme sa ponorili do hmly, ktorá skryla všetko naokolo. A spustil sa dážď. Už nie pomalé príjemné mrholenie, ale poriadny dážď. Obliekame si pršiplášte a aspoň pre dobrý pocit pokračujeme až k hladine plesa. Nechceli sme to vzdať pár stovák metrov pred ním.

Šťastie nám zaprialo. Keď sme dorazili k plesu, od hladiny sa odlepila hmla a ukázala nám aspoň časť z vodnej plochy. Istotne by to bol zaujímavejší a krajší pohľad, ak by bolo vidieť okolité štíty, ale aj tak sme sa potešili. Nepríjemné bolo, že s dažďom začalo pofukovať, okolité snehové polia poriadne chladili premočené telá. Nebol čas len tak postávať a vychladnúť. Otáčame sa a po svojich stopách sa vraciame späť.

Lejak nás sprevádzal celú cestu späť až k parkovisku. My sme si to aj napriek počasiu dokonale užili. Minimum ľudí a pokoj, ktorý človek len málokedy zažije v tatranských dolinách, bol neopísateľný. Vybrať sa na turistiku aj napriek nepriaznivej predpovedi počasia nemusí byť vždy zlý nápad...