Tip na túru v okrese Spišská Nová Ves

Slovenský raj je zvyčajne destináciou, kde si turista vyberá trasy s rebríkmi či stúpačkami, my sme sa však tentokrát rozhodli, že divoké rokliny už máme prechodené dostatočne a máme skôr chuť na potulky okolo zurčiacich potokov v nenáročnom teréne.

Trasa

Čingov, Ďurkovec - Lesnica, ústie - Biely potok, ústie - Kyseľ, ústie - Sokolia dolina, ústie - Tomášovská Belá - Klauzy - Berezinec - Tesnina - Bikšova lúka - Lesnica, ústie - Čingov

Ráno parkujeme za svitania na parkovisku pri Ďurkovci a atmosféra schátraného a opusteného miesta mrazí spolu s prízemným mrázikom. Ponurá atmosféra okolia parkoviska a rozpadnutých chatiek a budov nás vyháňa, aby sme zmizli v lese. Smerujeme z kopca po rozbahnenej ceste k Prielomu Hornádu, kde začne naša prechádzka tromi dolinami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Začíname na modrej značke, po ktorej budeme pokračovať k ústiu Bieleho potoka. Proti prúdu Hornádu kráčame nenáročným úsekom a stretávame minimum ľudí. Predsa len je sviatočný deň a je skoré ráno, kto môže, asi ešte vylihuje v posteli. Nám to však vyhovuje.

Pri moste pri ústí Bieleho potoka, ktorým sa dá dostať na opačnú stranu Hornádu a pokračovať na Tomášovský výhľad, prechádzame do najdlhšej doliny, ktorá nás dnes čaká – Tomášovská Belá. Toľkokrát sme jej korytom už šliapali a zakaždým nás očarí niečím iným.

Občasné stúpačky či drevené lávky sú len príjemným spestrením krajinársky príjemnej túry. Čistý a priezračný potok si veselo žblnkoce po bielych kameňoch, akoby sa tešil, že ho ešte ľady a sneh nezovreli do svojej moci. Miestami dolina pôsobí viac jesenne ako zimne. Po prúde potoka stúpame stále vyššie a vyššie a míňame odbočku do Kyseľa, pri ktorej sa dušujeme, že v lete sa sem konečne vyberieme.

O pár minút sme pri smerovníku k Sokolej doline, ale všetky lákavé odbočky nechávame tak a stále pokračujeme menej výraznou a málo vyhľadávanou Tomášovskou Belou. Dolina síce neponúka vodopády ani rebríky ako okolité divoké rokliny, zato však má na človeka akýsi upokojujúci účinok. Pomalým tempom si z nej ukrajujeme a ona nám ponúka stále viac zo svojej krásy.

Aby sa nám však nemálilo práve, keď vychádzame ku tajchu Klauzy, spoza hôr na nás vykukne slnko na modrej azúrovej oblohe. Celá dolina sa zaleje žltou teplou farbou a príroda sa na začiatku zimy začína ponášať skôr na skorú jar. Vtáčiky si čosi štebocú po okolí, z okolitých svahov zurčia potôčiky a pod hladinou jazera sa preháňajú v azúrovej vode pstruhy. Nevieme sa vynadívať a hlavne – celý čas kráčame úplne sami.

Keď sa všetkého nasýtime, opäť hádžeme ruksaky na plecia a po modrej značke začíname stúpať do sedla medzi Holým kameňom a Zadným Turníkom. Dnes to je asi najprudšie stúpanie, ktoré však nie je dlhé a ani strmé. Vedie peknými bukovými lesmi a za sedlom začína klesať do tretej dnešnej doliny - potoka Lesnica, dolina má pekný názov Tesnina. Cesta sa mení na spevnenú, vhodnú skôr na cykloturistiku, občas je lemovaná skládkami dreva, ale stále ponúka pekný zážitok z prírody.

Pekným úsekom je úzka časť doliny vkliesnená medzi skalné steny, sotva dlhá sto metrov, potom sa dolina rozširuje a pozvoľným klesaním kopíruje tok potoka Lesnica, kde narážame na poriadne rozbahnené úseky.

V okolí Čingova pribúda aj „poobedňajších“ turistov, ktorí sem pribehli venčiť psov a deti. Pri návrate k Ďurkovcu stretávame ľudí ako na Václaváku, parkovisko je zúfalo plné a sme radi, že sa nám z neho aspoň darí vycúvať a odísť. Napriek preľudnenému záveru musím konštatovať, že aj nenáročná turistika v Slovenskom raji má svoje čaro. Užiť si náš národný park je možné aj bez rebríkov a hlavne to je vhodné pre ľudí, ktorí sa Slovenskému raju vyhýbajú práve preto, že majú strach z výšok.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek