Tip na túru v okrese Vranov nad Topľou

Trasa

Hermanovce nad Topľou, Krížne cesty - Ivanov vrch - Praporec - Obracaná studňa - východný traverz Šimonky - útulňa Kurín pod Kurou horou - lúka pod Oblíkom - Šolavá studnička - Hermanovské skaly - Údolie obrov - Krížne cesty

Ivanov vrch

Pred obedom parkujeme za Hermanovcami nad Topľou pri pamiatke na partizánske oddiely, bojujúce v miestnych lesoch, a začíname sa vnárať do lesa rozbitou asfaltkou, sledujúc zelenú značku. Míňame romantickú Hermanovskú horáreň s peknou atmosférou a odpájame sa z asfaltky na nevýraznú cestu v tráve. Pomaly začíname stúpať. Míňame mladiny aj rúbaniská, oberáme si z nôh kliešte a mierime za naším prvým dnešným cieľom – Ivanov vrch. Horu Oblík máme za chrbtom, ale stále mohutný a samostatný kopec pôsobí naozaj majestátne.

Cesta je sprvu dosť monotónna, neustále stúpa mladším lesom, ktorý nepôsobí nijak zaujímavo. Z letargie prekladania nohy za nohou nás len občas preberie zaujímavá skupinka húb alebo veľký exemplár boľševníka obrovského, ktorému sa radšej vyhnem, po nepríjemných skúsenostiach s nebezpečnou rastlinou z mojich mladších čias.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

V mieste, kde sa zelená značka len na pár metrov priblíži k modrej, vedúcej na vrchol Ivanovho vrchu, sa odpájame a pokračujeme modrou značkou. Kdesi pod vrcholom sa nám stráca, ale nelámeme si tým hlavu. Ak ideme na vrchol, nie je čo riešiť. Treba len šliapať do kopca. Pred vrcholom nás vítajú menšie skalné vežičky a konečne trocha prívetivejší les. Na vrchole je menšia plošinka, odkiaľ je výhľad na Oblík a časť Slanských vrchov. Dáme si rýchle jedlo a už sa dívame na končiar neďalekého Praporca, ktorý je naším ďalším cieľom.

Praporec

Z Ivanovho vrchu schádzame popod skalné steny a opäť sa pripájame na zelenú značku vedúcu pod Praporec. Na jeho vrchol vedie pekný chodník, kľukatiaci sa pomedzi menšie skalné útvary. Smerovník udáva, že na vrchol je to takmer 40 minút, čo sa nám vôbec nezdá, pretože možno o dvadsať minút sme naším pomalým tempom na vrchole. Nachádza sa tu kríž, vrcholová kniha a trocha obmedzený výhľad na hrebeň v okolí Šimonky. Začína pofukovať chladný vietor a nemáme veľa dôvodov sa tu viac zdržiavať. Zaujímavo však pôsobí les v okolí skalných stien. Volíme si zostup späť na zelenú značku priamo cezeň, aby sme si ho mohli trošku obzrieť. Klesanie je strmé, ale dokázali sme si takto skrátiť cestu a nemuseli sme sa vracať k smerovníku pod Praporcom.

Popod Šimonku

Z lesnej cesty sa nám otvárajú pekné výhľady do Hermanovskej doliny. Značka nás privádza až k Obracanej studni, kde sa odpájame od značky a lesnou neznačenou cestou, vedúcou vrstevnicovo popod Šimonku, mierime k lúke pod Oblíkom. Pred nami je však poriadny kus cesty, trvajúci takmer dve hodiny. Stretávame zvedavú laň, srnu, ale aj LKT-ečka a pilčíkov, ktorí nám kazia atmosféru samoty hôr. O pár minút však hukot motorov zaniká v okolitých lesoch.

Zachádzame tiež k útulni Kurín, obzrieť ako vyzerá. Jej stav je aktuálne žalostný a takisto je biedny stav blízkej studničky pod Kurou horou.

Hermanovské skaly

Na lúku pod Oblíkom to je len na skok. Schádzame stále nižšie a nižšie a z nabraných výškových metrov postupne ubúda. Naším posledným cieľom sú Hermanovské skaly. A hoci sme na nich boli, určite ich nevynecháme. Modrá značka nás privedie až priamo k miestu, kde máme odparkované auto, ale ešte nás čaká pozvoľné klesanie do Údolia obrov. Les tu je plný otravných komárov, tak ho prejdeme rýchlo až k miestu, kde sa modrá značka preplazí popod steny Hermanovských skál. Tu si doprajeme posledný dnešný výšľap do kopca, aby sme si vychutnali výhľad zo skál.

Zhodnotenie

Krásnymi rozhľadmi zakončujeme náš dnešný výlet. Síce to neboli žiadne dobrodružné skaliská, ani husté pralesy, ale predsa len Slanské vrchy majú stále niečo do seba, čo nás núti sa sem vracať, aj keď sme v nich prechodili už mnoho dolín a vrcholov.

Fotogaléria k článku

+17 ďalších fotiek