Tip na túru v okrese Prešov

V dolinách je zatiaľ počasie slnečné a bez snehu, zato vrcholky hôr sa belejú od snehovej pokrývky. Najlepším východiskovým bodom na začiatok túry je priesmyk Branisko. Známe „Chvalabohu“ dnes zíva prázdnotou a na dávne časy minulé, keď tadiaľto viedla tranzitná doprava, sa zabudlo.

Trasa

Priesmyk Branisko (Chvalabohu) – Diablova diera, ponor – Rázsochy (Rozsochy) – Patria – Rázsochy (Rozsochy) – sedlo Smrekovica – Markova skratka – Branisko, chaty – priesmyk Branisko (Chvalabohu)

Začiatok trasy vedie spevnenou cestou smerujúcou do chatovej osady a ku kameňolomu. Míňame Diablov ponor, ktorý je zaujímavým prírodným úkazom a v skalnej štrbine sa stráca celý potok Svinka. Značka nás následne smeruje na východ do kopca. Zelene značenou trasou sa ihneď vyberáme zdolať prvé výškové metre. Zem je primrznutá a v miestach, kam celý deň nezasvieti ani slnko, je ľad. Stúpanie lesnou cestou sa skončí na menšej lúke so senníkom a následne pokračuje cesta vrstevnicovo, príjemným chodníkom viac ako kilometer. Avšak výškové metre veľmi nenaberáme, takže tuším, že to raz prísť musí. A ozaj – značka sa odrazu stočí z príjemnej cesty kolmo na vrstevnice a ihličnatým lesom stúpa priamo na hrebeň. Ľad pod nohami nepridáva na istote.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

S každým výškovým metrom sa krajina stále viac a viac mení a ponára do bielej periny. Pri smerovníku „Rázsochy“ na hrebeni medzi Smrekovicou a Patriou je už všetko zasypané bielym popraškom snehu. Od Rázsoch je to na Patriu asi len kilometer peknou cestou, ktorá sa vynorí z lesa a vedie rúbaňou s výhľadmi na Spiš. Mimo lesa nás však prefukuje poriadne chladný vietor. Občas stretávame nejakých turistov, zjavne príjemné počasie a zavreté nákupné centrá vyhnali do prírody tiež ľudí, ktorí by inak do hôr nezamierili.

Na vrchole Patrie je obmedzený výhľad, z južnej strany je les, takže krajinu môžeme pozorovať skôr len severozápadným smerom. Zaujímavo pôsobí staručká tabuľa označujúca geodetický bod s ešte československým znakom. Máme odtiaľ pekný výhľad na Smrekovicu, ale obaja sa zhodujeme, že dnes ju vynecháme. Boli sme na nej už mnohokrát. Avšak cestu si nechceme skracovať tak, že by sme sa vracali po svojich stopách, takže sa ju rozhodneme aspoň obísť okolo Markovej skratky a dolinou Svinky naspäť.

Po hrebeni od Patrie až k sedlu Smrekovica a následne k Markovej skratke vedie nenáročný úsek cesty. Viac-menej bez nejakých lepších výhľadov do okolia sa uberáme popod koruny stromov. Až v sedle Smrekovica sa cesta vynorí z lesa a vyjde na holiny a človek má priamo pred sebou Smrekovicu a dolinu Dolného potoka.

Od Markovej skratky začíname stretávať stále viac a viac ľudí. Lesná cesta je však úplne zľadovatená a ísť dole z kopca po nej bez mačiek by bol pokus minimálne o zlomeninu. Musíme zísť z cesty a pokračovať len lesom. Ľudí, rodín, psov a sánkarov stále pribúda. Teraz neľutujeme, že sme sa nerozhodli vybehnúť ešte na Smrekovicu, akiste tam musí byť plno. Svedčí o tom hurhaj rozliehajúci sa lesom. Niektorí ľudia, keď vylezú z paneláku, sú v lese ako odtrhnutí z reťaze. Takže celkom sa tešíme, že prechádzku máme pomaly za sebou.

Zhodnotenie

Patria je jeden z vrcholov Braniska, ktorý nemá až takú návštevnosť ako Smrekovica či známa Sľubica, ale taktiež je to pekný výhľadový bod, ktorý sa oplatí navštíviť. Neponúkne síce taký široký rozhľad ako známejšie vrcholy v okolí, ale za to sa tu nesústredí veľké množstvo ľudí. V prípade, ak sa tu človek ocitne, je výhodné v jeden deň rovno navštíviť aj Smrekovicu. Je to len malá, nenáročná odbočka a určite stojí za to. Až na pár prudších stúpaní, ktoré nie sú dlhé, je túra jednoduchá a zvládne ju aj začínajúci turista.

Fotogaléria k článku

+9 ďalších fotiek