Tip na túru v okrese Prešov

Trasa

Motorest Branisko - sedlo Humenec - Sľubica - Na skalu - sedlo Humenec - Rajtopíky - Sokolica, skalné mestečko - motorest Branisko

Sľubica

Ráno parkujeme pri motoreste Branisko, ktorý zíva prázdnotou. Od čias, keď sa tranzitná doprava odklonila z priesmyku Branisko do tunela, je štátna cesta využívaná minimálne. Je iskrivé mrazivé novembrové ráno a sme tu úplne sami. Začíname neznačenou trasou stúpať smerom k sedlu Humenec. Cesta nie je nijak náročná, pomalým a pohodovým stúpaním nás vyvádza stále vyššie a slniečko začína naberať na sile. Farby jesene sú už minulosťou, len sem-tam ešte na stromoch ostalo pár červených lístkov a v tienistých miestach sa stále drží mráz.

Do sedla Humenec prichádzame pomerne rýchlo a tu máme možnosť zamieriť po hrebeňovej značke buď na juh, alebo na sever. Volíme však najprv návštevu Sľubice, ktorá by v skoré ráno mohla ponúkať pekné rozhľady na Tatry a Spišský hrad. Po zelenej značke obchádzame Suchý hrb a vrstevnicovo sa uberáme pod končiare Sľubice. Prudšie stúpanie je len do sedla medzi vrcholmi. Odtiaľ to je na vrchol príjemná, nenáročná prechádzka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Tak ako vždy, aj dnes je vrchol okupovaný mnohými ľuďmi, ktorí sem zamierili nielen po svojich stopách, ale aj na terénnych autách. Niekto opeká, iní fotografujú, ďalší sa len tak obzerajú po okolí. Rovnako tak aj my obdivujeme Tatry ako na dlani a Spišský hrad pod nami, ktorý pôsobí ako nejaká hračka, ktorú by mohol človek pokojne uchopiť len tak do ruky.

Veľa ľudí na vrchole to nie je to pravé orechové pre naše introvertné povahy, a tak sa priveľmi nezdržujeme. Bočnou, neoznačenou cestičkou schádzame na vedľajší nezalesnený výbežok Sľubice - Na skalu, aby sme si užili pár rozhľadov osamote. Tu pri prístrešku, ktorý je skôr akýmsi kresťanským miestom s oltárom, si doprajeme poriadne jedlo, aby sme sa nemuseli zastavovať.

Rajtopíky a Sokolica

Po svojich stopách mierime späť do sedla Humenec, odkiaľ začína trocha prudší výstup k známemu miestu so skalnou bránou - Rajtopíky. Celý hrebeň je plný skalných vežičiek, ktoré treba obchádzať, raz zľava, potom sprava. Ale ani skalná brána na Rajtopíkoch nie je tým, čo nás sem ženie. Tak ako zvyčajne, opäť je náš záujem upriamený na skaly, ktoré sú mimo značených chodníkov a mimo turistického záujmu.

Priamo na východ od Rajtopíkov po peknom lesnatom hrebienku s mnohými skalkami mierime ku skalnému mestečku s názvom Sokolica. Čo nás tu čaká, zatiaľ nevieme. Vieme len, že sa tu takéto miesto nachádza. Hrebienkom vedie nevýrazný vychodený chodník, ktorý sa miestami stráca, potrebné je však stále sa držať hrebeňa a neschádzať z neho. Asi po 500 metroch sa začnú objavovať skalné steny, ktoré preskúmavame. Na severnej strane sú zo stien veľmi obmedzené rozhľady len do doliny, kadiaľ vedie štátna cesta. Naopak, na južnej strane hrebeňa nachádzame veľmi pekné výhľadové miesto, kde si užívame posledné lúče slnka, predtým ako zájde za hrebeň smerom k Sľubici.

Pohyb je tu trocha náročnejší vzhľadom k tomu, že nijaká vychodená cesta tu nie je a skaly treba obchádzať obozretne, miestami sú okolo niekoľkometrové zrázy a poriadne strmé svahy. Pád by tu znamenal značné problémy.

Skalné mestečko nie je rozlohou veľké, ale zato má v sebe čaro divokosti. Jednak pre neprístupnosť širokej turistickej verejnosti, ale aj pre neudržiavaný les vo vrcholových partiách, ktorý pôsobí divoko. Pre zostup volíme najrýchlejšiu cestu – nachádzame trocha menej strmý svah a traverzom sa spúšťame lesom na lesnú cestu, ktorou sme ráno začínali našu túru.

Záver

K autu prichádzame celkom unavení. Síce to nebola žiadne ťažká turistika, čo sa týka vzdialenosti ani prevýšení, ale pohyb po skalnom mestečku a zostup strmým svahom nás celkom vyšťavili. Obzrieť si toto miesto je však možné aj menej náročným spôsobom a to podľa súradníc zamieriť priamo od motorestu Branisko ku skalám. Jednoduchšou, aj keď dlhšou alternatívou je zájsť sem práve z hrebeňa od Rajtopíkov.

Branisko je neveľké pohorie, ale zato vždy, aj po dlhých rokoch jeho spoznávania, ma vie niečím prekvapiť. Aj maličká odbočka mimo turistického chodníka vie pripraviť človeku pekný zážitok. Spoznávať prírodu aj mimo turistických značiek (samozrejme, kde to je dovolené) je skvelým spestrením spoznávania notoricky známych končín.

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek