Tip na túru v okrese Trebišov

Rozmýšľam kam mám vyraziť. Posledné obdobie som venoval viac Slanským vrchom, a tak si vyberám Zemplínske vrchy. Posledné dni aj do nížiny zavítala zima a obdarila nás snehovou perinou. Tak som presvedčený, že aj v nich určite zažijem neopísateľnú atmosféru pravej a nefalšovanej zimy. Mal som možnosť spoznať jej prírodu, ale v zime ešte nie. Tak sa dáme prekvapiť, čo počas putovania zažijem. Keď to spojím s návštevou vinárskej tokajskej oblasti s vyhliadkou vo viniciach, tak to bude s čerešničkou na torte.

Trasa

Veľaty, autokemping Mária – Toroňské kúpele – Rozhľadňa (470 m) – Chotárny vrch – vinice Malá Tŕňa – vyhliadková veža pod Šimonom – Malá Tŕňa – Veľká Tŕňa – žltá cyklotrasa – Toroňské kúpele – Veľaty, autokemping Mária

Ráno som vstal s tým, že dnes bude oddychový deň. Včera som sa trocha zdravotne prešiel, aby som nevyšiel z cviku, ale vychádzajúce slniečko a predpoklad na veľmi pekný zimný deň ma nenechal v pokoji. Stále ma vnútorný hlas vyzýval a nabádal k turistickej aktivite. Neodolal som a aj napriek tomu, že som odchádzal z domu až okolo 9.30, stále som mal dosť času na peknú trasu. Predsa sa dĺžka dňa o trocha predĺžila a slniečko zapadá okolo 17-tej.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

O 20 minút som na parkovisku pod lesom v blízkosti autokempingu s penziónom. Už pohľad na okolie po vystúpení a počas prípravy na putovanie ma očaruje. Zempléni-hegység a Slanské vrchy ožiarené slniečkom a pokryté bielou perinou sú nádherné. Len pár metrov je smerovník na stĺpe elektrického vedenia.

Ruksak je na pleciach. Samozrejme, že bez prichystaného foťáka nejdem ani na krok. Veď čo ak bude treba rýchlo reagovať. Kráčam po červenej trase E-3 v smere na Slovenské Nové Mesto. Lesná cesta vedúca pod lesom je ešte dostatočne zmrznutá, ale je vidieť, že tadiaľto prechádzali autá. Snehová pokrývka je okolo 5 – 7 cm. Obzerajúc sa po okolí a tešiac sa nádhernými panorámami vchádzam do lesa. Pokračujem pohodovým pomalým tempom ku Grófskej lúke. Teším sa z peknej zimnej okolitej prírody. Tu si obzriem pútač poľovníckeho združenia o výskyte danielov. Miniem ďalšiu skládku dreva a po miernejšom stúpaní schádzam dole k potoku, kde za ním stáli Toroňské kúpele.

Toroňské kúpele

V 18. storočí pri potoku Hečka boli pri vyvierajúcich minerálnych prameňoch postavené kúpele na liečbu reumatických chorôb. Neskôr z neznámych príčin zanikli. Dnes je tu len pri potoku domček, v ktorom je vaňa a sprchový kút. Vedľa stojí nový prístrešok, ktorý postavili Lesy SR. Nad domčekom pod strechou by sa dalo prenocovať, ale je tam prístup len po doske, a tak neriskujem ísť dnu. Nad potokom je lúčka s chatou a šopou, ktorá patrí Lesom SR. Neviem či je tiež pozostatkom kúpeľov. Urobím si zopár pekných záberov z okolia a starých stromov, ktoré tu rastú. Veď odeté do bieleho šatu sú fascinujúce a vrcholky sa ligocú v slnečných lúčoch. Na chvíľku sa ešte pristavím pri smerovníkoch a pokračujem červenou a žltou zabárajúc sa po členky do snehovej prikrývky.

Smerujem si to mierne zvlneným terénom k odbočke červenej vpravo smerom na Veľkú Tŕňu. Idem však rovno až dôjdem k lesnej chatke, kde si zvyknem oddýchnuť. Pred ňou pri poľovníckom posede vyplaším skupinu muflónov, ktoré sa neskôr ukryjú v lese. Od nej sa dostanem lesnou cestou až pod najvyšší vrch Zemplínskych vrchov - Rozhľadňa. Žltá značka odbočí vľavo povedľa Veľkotŕňanského potoka, prameniaceho medzi Vysokým vrchom a Rozhľadňou. Čaká ma dlhšie a namáhavejšie stúpanie ako doteraz. Pribudlo trocha snehovej periny, a tak je ho do 20 cm. Na chodníku v niektorých miestach podliezam konáre prevísajúce pod ťarchou snehu. Na dvoch miestach musím obchádzať padnuté stromy, ale inak sa cítim v pohode. Veď v takej nádhernej zimnej atmosfére je radosť kráčať a vnímať belostnú idylku jagajúcu sa v slnečných lúčoch. Spätne sa mi otvorí pohľad na Zempléni-hegység a Slanské vrchy. Dokonca je vidieť siluetu hradu Fizér (Füzér) v Maďarku. Z rúbaniska sa dostávam pri poľovníckom posede opäť do lesa a za pár minút som pri smerovníku pod Rozhľadňou.

Rozhľadňa (469,6 m)

Najvyšší vrch Zemplínskych vrchov leží v ich strednej časti severovýchodne od Veľkej Tŕne a na druhej strane dediny Kašov. Jeho vrchol je celý zalesnený, a tak z neho nie sú výhľady, ak áno, tak len niekde na miestach ťažby a v nižších partiách od vrcholu. Severne od neho je Vysoký vrch (434 m) tretím najvyšším vrchom, druhým je kóta 465 m s názvom Konce alebo tiež Satmariho les. Od smerovníka k vrcholu je to 290 m, a tak idem na najvyššie miesto dnešnej túry. Pred vrcholom ešte vyruším z driemot sovu, ktorá po zvečnení odletí do neznáma. Na vrchole sa zabáram do snehu okolo 25 cm, tak sa po svojich stopách vraciam naspäť, aby som pokračoval ďalej po hrebeni Zemplínskych vrchov.

Od smerovníka pokračujem kráčajúc v snehu na juh. Prechádzam cez Konce (465 m) a ďalej pod Chotárny vrch (412,8 m), ktorý je mierne vľavo od lesnej cesty. Na ňu sa potom z jeho vrcholu vraciam späť. Medzitým ešte za menovanou kótou odbočila žltá trasa dole na Veľkú Tŕňu. Moja predstava je, že by som sa neskôr mal dostať za Chotárnym vrchom nad Malú Tŕňu a tam by som mal zísť k viniciam a na cestu za dedinou. Pomáham si mapou v mobile, kde mám odbočiť z hrebeňa. Neskôr zvažujem, či sa vydať ďalej smerom k Šimonovmu vrchu a z neho dole k vyhliadkovej veži, ale neviem, ako budú priechodné vinice, tak radšej volím cestu k dedine.

Lesná cesta ma zo zalesnených častí vyvedie na lúku nad dedinou a tu mám pred sebou nádherný výhľad. Podobné pohľady by som mal aj neskôr z vyhliadkovej veže vo viniciach, ale čo ak sa zmení počasie. Na druhej strane, je poobedie a pomaly začne zapadať slnko. Teším sa z výhľadov, fotím a pozerám do diaľav, čo vlastne vidím. Väčšia lúka s posedom poskytuje dostatok priestoru na pekné pohľady. Vľavo mám Šimonov vrch, ale rozhľadňa je ešte schovaná. V Maďarsku nad Novým Mestom pod Šiatrom (Sátoraljaújhely) týčia nad mestom vrcholky špicatých vrchov a na najvyššom s vyhliadkovou vežou a zjazdovkou. Ten sa volá Magas-hegy (514 m), alebo po našom aj Vysoká hora. Vpravo sa tiahnu hrebene Zempléni-hegység a je vidieť aj hrad Fizér (Füzér) a časť vrchov, ktoré nadväzujú na naše Slanské vrchy. Od hraničnej časti Lipovca k Veľkému Miliču a ďalej cez Dobrák, Bradlo. Dokonca slabšie vidím hrad Slanec ukrytý pod Hradiskom. Viac vpravo je to časť okolo Bogoty a potom okolo Strechového vrchu. Nádherný výhľad, ešte tak mať stopercentnú viditeľnosť a bolo by to oveľa krajšie. Napriek tomu som spokojný.

Pod lúkou a vinicami je dedina Malá Tŕňa a v diaľke tokajské dedinky viac v Maďarsku, ale nechcem hádať, a tak ich radšej nebudem spomínať. Niektorými som prechádzal počas putovania Podhorím Slanských vrchov. Prechádzam dole cez lúku a som hneď nad vinicami, pomedzi ktoré sa vinie cesta dole k dedine, k jej južnej strane. Snehom pokrytá cesta ma zvedie dole za dedinu, kde odbočujem vľavo a som opäť na červenej E-3 a cyklotrasách Tokaja. Povedľa viníc dôjdem k domu na rázcestí, kde je posedenie a smerovník. Tu sa cesta rozdeľuje, idem hornou, ktorá ma dovedie k vyhliadkovej veži.

Vyhliadka Tokaj

Svojským vzhľadom je dominantou tokajských viníc. Vzhľadovo je vyhotovená akoby tu stál obrovský súd na víno. Je vysoká 12 m a bola postavená v roku 2015. Vedľa nej je prístrešok, detská zóna a informačné tabule o Tokaji. Vnútornou časťou točitého schodiska sa dostanem na vrchol veže s nádhernou panorámou. Schodisko je trocha namrznuté, a tak je treba dať pozor na bezpečný výstup nahor, ale aj zostup dole. Slniečko sa už schovalo za mraky na Novým Mestom pod Šiatrom. Narýchlo sa pozerám po okolí a definujem si v duchu jednotlivé miesta, ktoré vidím. Za sebou na východ mám Šimonov vrch a Chotárny, od ktorého som si to smeroval k dedine. Juhozápadne je maďarské mesto pod Vysokou horou (Magás-hegy), na ktorom sa na vrchole ukazuje vyhliadková veža a pod ňou lyžiarska zjazdovka. Západne sú to vrcholky Zempléni-hegység (Zemplínske / Tokajské vrchy). Na našej strane je to Slovenské Nové Mesto. Smerom k severu sa objavujú naše Slanské vrchy a veľmi pekne je vidieť hraničné vrchy Baba, Lipovec, Zlodej (Tolvaj) až k Veľkému Miliču. Je vidieť ostatné kopce až k Lazom a Strechovému vrchu. Južne je nad vinicou Pleš so stožiarom a bráni pohľad na Tarbucku. Som dole a odchádzam, aby som do zotmenia dorazil do východiska.

Do Malej Tŕne mám 1,5 km cesty. Tu sa veľmi nezdržiavam, len cestou si urobím niekoľko záberov z dominánt obce a na chvíľku sa zastavím v centre pri potoku. Pri smerovníku je stojan na opravu bicyklov s kľúčmi a skrutkovačmi. Samozrejme sú zabezpečené lankom proti odcudzeniu. Celkom fajn myšlienka pre cykloturistov. Dedinu nebudem opisovať. Nechám si to na iný článok, ktorý sa už pripravuje, keď som tadiaľto prechádzal po cyklotrasách.

Pokračujem po štátnej ceste a po štvrť hodinke som vo Veľkej Tŕni. Ani tu sa nezdržiavam. Zopár záberov a pokračujem od smerovníka pri obecnom úrade po asfaltke až na zákrutu nad dedinou, kde pri kríži idem rovno cez polia po cyklochodníku. Zavedie ma na panelovú cestu. Cestou cez polia a lúku mám ešte posledné pohľady na vrchy, ktoré som mal dnes možnosť obdivovať. Stadiaľto vidím hrad Fizér a ostatné spomínané hory. Mierne stúpajúc cez lúku sa dostanem opäť do lesných okrajových časti Zemplínskych vrchov a som na panelovej ceste, ktorú som spomínal. Odbočím vpravo a cyklotrasa ma dovedie lesom nad dolinou potoka až k Toroňským kúpeľom. Mám pred sebou posledné necelé 3 km, čo by som za pol hodinku mal dať. Slnko sa už schovalo za vrcholky hôr a presvitajú červenejúce sa farby jeho západu. Možno od auta na parkovisku budem mať možnosť potešiť sa jeho západom. Som vonku z lesa a pokračujem pod lesom lúkou k parkovisku. Posledný pohľad na Slanské vrchy, z ktorých som sa tešil, keď som začínal a teraz zas v inom svetle, keď končím nádherný dnešný deň.

Zhodnotenie

Všetko navôkol sa ligotalo v slnečných lúčoch a aj výstup na najvyšší vrch Rozhľadňa bol napriek tomu, že tu nie sú výhľady, v snehu celkom namáhavý. Pokračovanie v snehovej prikrývke lesom do 25 cm bola prekrásne. Občas mi cestou prebehli muflóny a srnky. Spev vtákov ma sprevádzal po celý čas, až kým som nevyšiel na lúky s nádhernými výhľadmi nad tokajskými vinicami. Návšteva vyhliadkovej veže vo viniciach je vždy očarujúca a poskytne turistovi veľmi pekný zážitok z pohľadov. Nemyslel som si, že zažijem taký nádherný deň počas zimnej turistiky v menej známych končinách. Bolo to dnes úžasné, nezabudnuteľné, ale príroda je všade veľmi pekná a poskytne vždy niečo nové a tajomné zo svojho vnútra.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek