Celé Slanské vrchy som v priebehu roka presnoril nanovo. Vedel som, že v jednej dedinke pod Slanskými vrchmi bola postavená vyhliadková veža a z nej nevedú žiadne turistické trasy, aj keď v blízkosti ich je dosť. Viackrát som cestoval smerom na Hanušovce nad Topľou, ale po túre vracajúc sa domov neostáva dostatok energie človeku, aby odbočil a smeroval si to k jej obhliadke.

Trasa

Zlatník – vyhliadková veža Zlatník – Starý Slog – Ivanov vrch – Starý hon – Zlatník

Je streda, blíži sa koniec mesiaca a počasie napovedá, že by dnes mohol byť správny deň k návšteve vyhliadkovej veže nad dedinkou Zlatník. Okolie dôverne poznám, a tak uvažujem, že podľa okolnosti a množstva snehovej pokrývky k tomu ešte niečo pridám. To sa však uvidí až na mieste, prípadne aké budú podmienky na návštevu vrchu v blízkosti. Možností je dostatočné množstvo s rôznou obťažnosťou.

Cesta z domova trvá zhruba štvrť hodinku a parkujem auto pri dome smútku v blízkosti gréckokatolíckeho kostola. Beriem potrebné veci a kráčam dedinou na jej horný koniec. Vedľa potoka Zlatníček, ktorý tečie dedinou je v jednom mieste prameň s názvom Dobrá voda. Na konci dediny je z hlavnej cesty vpravo odbočka hore na lúky, ktorými pôjdem potom ďalej. Prechádza tadiaľto poľná cesta až do lesa, ale dnes idem, kadiaľ sa dá. Pri odbočke je umiestnená šípka, ktorá nás nasmeruje. Som na lúke a otvára sa priestor na výhľady. Dnes je však na výhľady slabšia viditeľnosť. Lúka je ešte skoro celá pokrytá vrstvou snehu v niektorých miestach až do 15 – 20 cm. Mierne stúpajúc pokračujem hore na lúke západným smerom, až kým po 2,5 km nedorazím k rozhľadni.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Vyhliadková veža Zlatník

V katastrálnom území dediny Zlatník koncom roka 2018 bola severozápadne nad ňou vybudovaná oceľová vyhliadková veža pod Slanskými vrchmi. Je prvou rozhľadňou v pohorí, v nadmorskej výške 369 m. Vzdialenosť je spomenutých 2,5 km na lúke pri lesíku. Jej parametre sú: štvorcový pôdorys s rozmermi 4,5 x 4,5 m. Výška veže je 21,7 m. Na prvú pozorovaciu plošinu sa vystúpi po piatich šikmých schodiskách. Je vo výške 11,6 m o ďalšie tri schodiská je vyhliadková úroveň plošiny na 18,2 m. Dnes to boli slabšie výhľady, ale nádherne bolo vidieť časť Slanských vrchov, ako Ivanov vrch, Šimonku, Hermanovský hrebeň, vrchy okolo Údolia obrov s časťou Sokolích skál a tiež majestátny Oblík. Pohľady na východnú stranu sa strácali v opare, ale Hanušovská a Mernická pahorkatina je pri dobrej viditeľnosti ako na dlani, nehovoriac o výhľadoch ešte aj oveľa ďalej. Dokonca vraj je vidieť ponad Slanské vrchy aj vrcholky našich veľhôr. V dolnej časti pri vstupe na schodisko je z oboch strán prevádzkový poriadok. Vedľa a na plošine popis o vzniku a niektoré údaje o veži.

Rozhliadam sa po okolí a tipujem niektoré miesta. Dole vedľa veže na okraji lesíka je prístrešok a upravené ohnisko. Hore sa rozhodujem, kadiaľ budem pokračovať v zimnej prechádzke. Je na škodu, že odtiaľ nie je vyznačená spojovacia trasa, ktorá by sa napojila na niektorú z blízkych značiek. K zelenej značke sa neskôr dostanem. Ďalšou by mohla byť smerom k Zajacovej chate a potom sa napojiť na Údolie obrov. Variantov je mnoho. Ktovie, možno časom to bude a zainteresovaní nad tým uvažujú.

Odchádzam od veže a idem v snehu v stope traktora, až kým nevojdem do lesného porastu a na lesnú cestu. Stále mám pred sebou panorámu Slanských vrchov a stále viac a viac sa blížia. Moja smeruje k zelenej trase, ktorá prichádza od Zajacovej chaty okolo Ivanovho vrchu pod Praporec a potom cez Obracanú studňu pod Šimonku. Na okraji mladiny sa ešte poteším z pekného výhľadu a pekne vidím Sokolie skaly a do dolín medzi okolitými vrchmi.

Konečne som na značke a chodník je našťastie prešliapaný, takže sa nemusím až tak zabárať do snehu. Chodník začne strmšie stúpať a točiť sa. Som skoro pod Ivanovým vrchom a keďže okolie poznám, tak si to skrátim na modrú z Hlinného a vrchol Ivanovho vrchu. Lesná cesta nahor je poriadne zaviata a zabáram sa až po kolená. V samotnom lese to vyzerá lepšie, a tak trocha skôr odbočím zo značky a pokračujem k strednej časti Ivanovho vrchu. Som na vyhliadke a vrchol mám ešte pár metrov južne vpravo. Poďme naň a tešme sa z výhľadov.

Ivanov vrch (828 m)

V niektorých mapách má vrchol len 813 m. Nebudem sa veľmi o ňom rozpisovať. Mnohokrát je opisovaný pri rôznych trasách. Zaujímavý je práve kvôli nádherným výhľadom v rôznych ročných obdobiach. Je z neho vidieť na juh k Mošníku, hneď najbližšie je Praporec, vpravo od neho sa ukáže najvyšší vrch Slanských vrchov - Šimonka (1092 m) pokračujúc cez Hermanovský hrebeň k sedlu Červená mláka a k Čiernej hore. Zároveň mám pred sebou všetky nižšie vrchy a doliny. Len na samom okraji severozápadne je nádherný majestátny vrch Oblík. Práve tu sa zdržím dlhšie, aby som si niečo zajedol a doplnil tekutiny z termosky v podobe teplého bylinkového čaju s medom a citrónom. Aj tradičná horalka padne vhod, síl trocha ubudlo, sneh ich odčerpal a ešte ich budem potrebovať na cestu ďalej.

Zanechávam Ivanov vrch a chcem pokračovať po žltej, ale zisťujem, že sa od poslednej návštevy zmenila a ide nie po hrebeni, ale dole k lesnej zvážnici. Som zvedavý či ide aj k východnej vyhliadke, ktorá je vzdialená skoro kilometer od vrcholu. Ide o miestnu značku. Som dole na zvážnici a kráčam ňou po kolená zabárajúc sa do snehu napriek tomu, že niekto tadeto pred pár dňami išiel. Cesta mierne stúpa, až sa neskôr dostanem do lesa a po chvíľke som pri skalách a idem k vyhliadke. Dnes mi však toho veľa neposkytuje, a tak sa tu dlho nezdržím. Keby nebolo toľko snehu, tak sa určite okolo skalných častí budem viac motať, dnes však určite nie.

Značka schádza pomedzi skalky dole a potom sa pripojí na lesnej ceste k modrej, ktorú som spomínal. Najprv som mal v pláne, že pôjdem ňou až k smerovníku v blízkosti Hlinianskej jelšiny a potom by som pokračoval lesnou cestou vľavo, ale pre množstvo snehu si to skracujem cez les dole stráňou k lesným cestám, ktoré ukazuje mapa a okolo neznámej skalky ešte nižšie k tej, čo som mal v pláne. Tak som ušetril takmer 3 km brodenia sa snehom. Pekne som sa dostal na skládku dreva a od závory som kráčal v snehu 10 až 15 cm.

Lesná cesta ma mala doviesť na lúku nad vyhliadkovou vežou Zlatník, ale zas pomohla mapa a skrátil som si to na lúky na druhej strane doliny, ktorou preteká potok Zlatníček. Konečne som vonku z lesa a čaká na mňa cesta dole po lúke až k dedine. Zatiaľ od lesa vidím len jej vrchnú časť, až neskôr sa objaví kostol a domy. V jednej časti sa ukáže veža Zlatník, a tak sa s ňou aspoň pre dnešok rozlúčim. Aj Ivanov vrch ostal v diaľke nad lúkou a vchádzam okolo potoka do dediny Zlatník. Posledné mierne stúpanie po ceste k obecnému úradu a za ním je gréckokatolícky chrám, kde na druhej strane stojí zaparkovaný môj štvorkolesový tátoš. Napriek kratšej trase to bolo dnes dosť náročné, ale únava určite opadne a cestou domov si budem môcť vychutnať, čo som dnes zažil.

Zhodnotenie

Využil som dnes veľmi pekné, skoro jarné počasie na krátku prechádzku na podhorí Slanských vrchov s návštevou pekného vyhliadkového Ivanovho vrchu. K tomu som navštívil nedávno postavenú rozhľadňu, ktorá je prvá svojho druhu v mojich milovaných Slanských vrchoch. Poskytuje veľmi pekné pohľady na okolie a škoda, že dnes nie do diaľav. Možno pri nasledujúcej návšteve to bude oveľa lepšie. Napriek ťažkému a namáhavému šliapaniu brodiac sa v hlbokom snehu, to dnes stálo za to. Veď čarovnosť okolitej prírody vo mne zanechala veľa dojmov z dnešného putovania. Bol to nádherný ešte zimný deň plný zážitkov.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek