Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Kam ísť (nielen) 24. novembra?

Na Sakrakopec. Nie je to miesto, kam by sa chodilo pre krásu cesty alebo malebnosť výhľadu. Je to miesto, ktoré sa oplatí navštíviť kvôli atmosfére. 24.11.1966 sa tu odohralo najväčšie letecké nešťastie v dejinách Československa. Možno aj preto, že sa o ňom veľa nehovorí a na mieste nestojí ani okázalý pomník, pôsobí na človeka Sakrakopec ešte silnejšie.

Vzdialenosť
8 km
Prevýšenie
+250 m stúpanie, -70 m klesanie
Náročnosť
, ľahká (1). stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
0,5 dni
Obdobie
jeseň – 24.11.2007
Pohoria
Malé Karpaty
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 500 m n. m.
  • Najnižší bod: 280 m n. m.
Voda
Biely Kríž
Nocľah
doma
Doprava
Auto, autobus do Borinky
SHOCart mapy
» č.1078 Malé Karpaty, Bratisla (1:50.000)

Trošku z histórie

Dňa 24. novembra 1966, približne o 16.30, sa tu zrútilo bulharské lietadlo IL-18. Na palube bolo 82 ľudí, z ktorých neprežil ani jeden. Niektorí zomreli okamžite, iní až neskôr v dôsledku podchladenia. Väčšina z nich bola z Bulharska, no na palube boli aj občania Chile, Brazílie, Hondurasu, Argentíny, Spojeného kráľovstva, Švajčiarska, Československa, ZSSR, Tuniska a Japonska. Okrem iných tu zahynuli aj vtedajšia operná hviezda Ekaterina Popovová a bulharský veľvyslanec v Berlíne, Ivan Byčarov. Lietadlo smerovalo zo Sofie do Berlína, no poveternostné podmienky spôsobili, že dostalo príkaz pristáť v Bratislave. Pred pol piatou opäť vzlietlo, no vychýlilo sa o osem kilometrov z pôvodného kurzu a malo veľmi nízku letovú výšku. Na Sakrakopci zachytilo vrcholce stromov a zrútilo sa. Vyrojilo sa množstvo špekulácií o príčine pádu, dodnes však skutočný dôvod nie je známy. Miesto katastrofy bolo nadlho uzavreté aj pre rádioaktivitu, keďže lietadlo prevážalo zásielku rádioizotopu jódu. Na podrobnejších mapách sa vysekaný pás lesa vyznačoval ako obdĺžnik s krížikom a pomenovaním „Smrtná lúka“.

Akú mapu?

Nájsť Sakrakopec na mape je dnes dosť ťažké. Mne sa to podarilo len na troch – na mape Bratislavského lesného parku na bielom kríži, na orientačnej mape z roku 1977 a na novej orientačnej mape z MAKADOa. Na prvej menovanej nápis Sakrakopec tam zaberá dosť veľké územie a stav mapy zodpovedá jej pokročilému veku, preto sa podľa nej ísť nedá. Orientačná mapa z roku 1977 má názov „Sakrakopec“. Tí, ktorí majú kúpené CD-čko, si ju môžu pozrieť aj podrobnejšie. Je to jediný nápis, ktorý sa na mape nachádza, preto treba zapojiť najskôr dedukčné schopnosti a zopár základných informácií. Vtedy to už podľa tejto mapy ide. Najlepšia zo všetkých je ale suverénne posledná spomenutá. Ide o orientačnú mapu z Malého Karpatského Dobrodružstva (MAKADO) z roku 2007. Cesty sú veľmi pekne nakreslené, Sakrakopec je označený, dokonca nechýba ani krížik.

Klasické turistické mapy od VKÚ Harmanec tu však veľmi nápomocné nie sú. Cesty, ktoré sú zakreslené v mape reálne väčšinou neexistujú (alebo existujú len veľmi približne) a naopak. Skutočné cesty na mape nenájdeme. Jedinou pomôckou, ktorú Podrobný turistický atlas Malé Karpaty (VKÚ, 2004) dokáže poskytnúť je zobrazený výsek („pristávacia dráha“ lietadla) približne na súradniciach N 48.24227° E 17.16147°. Na TURISTICKAMAPA.SK je na súradniciach N 48.24457° E 17.1586° (pozri priamy odkaz) v mieste, kde sa nachádza symbol kríža alebo pomníka.

Kade teda ísť?

Najlepším východiskovým bodom pre motorizovaných turistov je turistický ukazovateľ Pod Dračím hrádkom (280 m n. m.), kde sa stretávajú žltá, zelená a modrá turistická značka. V Borinke stačí pokračovať ďalej po hlavnej ceste a po necelých troch kilometroch od kostola dôjdeme k malému parkovisku a brodu cez rieku. Presne takto vyzerá miesto nazvané „Pod Dračím hrádkom“. Na druhej strane je pekná lúčka a zopár ohnísk - skvelé opekacie miestečko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Ďalším záchytným bodom je Biely kríž (500 m n. m.). Možností ako sa tam spod Dračieho hrádku dostať je viacero, čo vyhovuje najmä tým, ktorí neradi chodia dvakrát tou istou cestou. Najkratšia trasa vedie po modrej značke. Od ukazovateľa Pod Dračím hrádkom treba ešte kúsok pokračovať po asfaltke a na Medených hámroch odbočiť doprava a ďalej ísť po modrej až na Biely kríž. Tá ide rovno zatiaľ čo asfaltka po chvíli odbočí doľava a nie veľmi peknou cestou pokračuje takmer až na Biely kríž. Podľa mapy by mala trvať 1.05 h.

Ďalšou možnosťou je zelená turistická značka, ktorá prechádza spomínanou lúkou pod Dračím hrádkom, pokračuje popod elektrické vedenie a vnára sa do jedného z najkrajších malokarpatských údolí. Cesta stúpa popri potôčiku, občas je ozvláštnená popadanými stromami, ktoré treba preliezať alebo podliezať. Po pol hodinke sa vynára na žltej turistickej značke (smerovník Bystrické (420 m n. m.)), po ktorej pokračujeme ešte 40 minút až na Biely kríž.

Treťou možnosťou je znova modrá turistická značka, ktorá 125-metrové prevýšenie berie dosť zhurta a zdoláva ho na suverénne najkratšom úseku. Tiež prechádza lúkou, pohračuje strmo hore a po pol hodine vychádza na spomínanú žltú, s ktorou ešte pár minút idú spoločne, potom sa modrá odpája, no my pokračujeme ďalej na Bystrické a odtiaľ rovnako, ako keď ideme po zelenej.

Žltá príjemne stúpa ďalšie tri kilometre až na Biely kríž, kde býva bufetík a kopec cyklistov. Na nich si treba dávať pozor aj na žltej, pretože je to cyklisticky veľmi výhodná trasa po ktorej za dá poľahky dostať do Marianky, Borinky aj Stupavy.

Na Bielom kríži sa dá príjemne oddýchnuť, doplniť zásoby, čo-to opiecť, prípadne len poležať na lúke. Tu končí značený úsek našej cesty. Po načerpaní potrebných síl prejdeme na druhú stranu asfaltky k ohrade, kde chovajú divé svine. Po oboch stranách ohrady vedie cesta smerom dole. Vyberieme si tú sympatickejšiu, pretože na konci ohrady sa beztak spoja. Onedlho prídeme ku križovatke (v prípade nie úplne najsuchšieho počasia dosť rozblatenej) piatich ciest. My pokračujeme viac-menej rovno (alebo veľmi jemne doľava) po najväčšej z ciest, dve ďalšie by mali odbočovať doprava k elektrickému vedeniu a jedna, najmenšia, úplne doľava. Zájdeme do údolia, kde prekrižujeme prameň Vajnorského potoka a približne po desiatich minútach dôjdeme k miestu, kde sa na celkom krátkom úseku pripájajú na našu cestu tri ďalšie (na tretiu treba odbočiť), nie veľmi výrazné. Preto neodporúčam 100 % sa na túto informáciu spoliehať. Lepšie je všímať si ľavú stranu cesty, kde by mala byť na odhnitom stĺpe o strom opretá drevená tabuľka s nápisom a šípkou (alebo bez šípky, v závislosti od štádia rozpadu tabuľky). Tu treba odbočiť doľava a asi po 100 metroch sme na mieste. Ak náhodou dôjdeme až ku elektrickému vedeniu, odbočku sme už nenašli. Potom sa treba vrátiť asi o 200 metrov späť a hľadať ešte dôkladnejšie.

Súčasnosť

Na mieste tragédie je dnes mohyla z dreveným dvojkrížom a zopár úlomkov z vraku lietadla. Pár mesiacov po tragédii vysadila na mieste nešťastia skupina nadšencom 82 briez ako spomienku na 82 vyhasnutých životov. Niektoré z nich však už stihol podobný osud, ako ich „ľudských predchodcov“. Na okolitých stromoch tiež možno nájsť vyryté nápisy s menami alebo dátumom tragédie. Nie je toho veľa, no možno práve o to zaujímavejšie a magickejšie toto miesto pôsobí. Najmä, keď je správna anglická, alebo skôr škótska, sychravá hmlistá jeseň.

Až na miesto sme prešli zhruba 8 km, stúpali 250 m a klesli 70 výškových metrov. Podľa zvolenej cesty na Biely kríž by sme to mali zdolať za 1.50 – 2.05 hod. Trasa cesty späť je tá istá, časovo sa tiež veľmi nelíši.

P.S.: stav trasy, ktorú tu popisujem je z novembra 2006. Môže sa stať, že sa niekto podujme Sakrakopec lepšie vyznačiť alebo nejakým iným spôsobom zmeniť. Keď to preskúmam, dám vedieť.

Fotogaléria k článku

Najnovšie