Trasa

Most cez Turňu – Starý les, štátna hranica HU/SK – Szádvár – Menés to – Drienky (Derenk) – Starý les, štátna hranica HU/SK – most cez Turňu

Najlepším bodom pre začiatok prechádzky je mostík cez riečku Turňa za Jablonovom nad Turňou, kade vedie zelená turistická značka. Je tu dosť miesta na odparkovanie auta a vyhneme sa tým zbytočnému šliapaniu po asfaltke.

Ráno je ešte svieže a chladné. Niekde vo vyšších pohoriach je ešte dostatok snehu, a tak sme radi, že pred nami sú len nízke kopce s prebúdzajúcou sa prírodou. Cesta prechádza spásanou lúkou a nenápadne sa vnára do lesa.

Szádvár

Popri ceste sú viaceré interaktívne náučné tabule (drevené pexeso), niektoré v dobrom stave, iné už zničené. Od štátnej hranice s Maďarskom, kde je smerovník Starý les, začína veľmi príjemná prechádzka lúčno-lesným prostredím, pričom priamo pred nami sa nad krajinou týči hrad Szádvár. Je to náš prvý dnešný cieľ. Trasa ideálna pre ľudí obľubujúcich nenáročnú turistiku. Prekvapivo, všade je prázdno a ticho. K hradu vedú viaceré značky a vyznať sa v maďarskom značení nie je vždy jednoduché, ale keďže hrad vidíme priamo pred sebou, nie je to až tak náročné.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najprudšie stúpanie dnešnej prechádzky je priamo na hrad. Okolie je zakvitnuté drienkami a jarnými kvetmi a hrad je úplne prázdny. Sme tu sami. Hrad má viac ako 800 rokov a za svojej najväčšej slávy prežil pár bitiek, prelomenie hradného múra a tiež rozhodnutie, že má byť zbúraný a zničený, a odvtedy chátra. Dnes sa oň stará len pár dobrovoľníkov.

Nádvorie je pomerne veľké, zakvitnuté mnohofarebnými chochlačkami, pľúcnikmi a fialkami. Výhľady do okolia sú veľmi príjemné, krajina s mnohými nevysokými kopčekmi pôsobí prívetivo, naopak, nepríjemne pôsobí len nízka oblačnosť, ktorá hrozí prehánkou.

Jazero Ménes

Z hradu sa vraciame späť na západné úpätie hradného kopca, aby sme sa opäť na chvíľu vybrali po zelenej značke. Zvedie nás z kopca do doliny potoka Ménes. Vydávame sa proti prúdu živej riečky spevnenou, trocha blatistou cestou. Okolie pôsobí ako typický mokraďový les – mláky, vlhko, studničky, jelše, vŕby, žaby…

Prichádzame k peknému jazeru Ménes tó. V jeho okolí je viacero lavičiek a možností na oddych. Využívame to a dávame si dlhšiu prestávku s obedom. Po malej pauze pokračujeme ďalej.

Zo spevnenej cesty bočíme po prúde malého, ale výdatného potôčika, ktorý má približne o kilometer vyššie pretínať prístupovú cestu k spomínanej dedine. Dostali sme sa síce do pekného lesíka, ktorý lahodil oku, ale zato nohy sa čvachtali v blate. Preskakujeme z jednej strany potoka na druhú a snažíme sa nájsť najschodnejšiu cestu. Akosi to neodhadnem a pri jednom skoku končím takmer po kolená v blate.

Aby to nebolo len o blate, les sa mení na húštinu nepríjemných kríkov s tŕňmi. Horko-ťažko sme sa cez ne predrali. Ale v konečnom dôsledku sme sa na tom všetkom nakoniec celkom dobre pobavili.

Vyľudnené Drienky

S pevnou pôdou pod nohami to už bola radosť šliapať k lúkam, kde sa nachádza zaniknutá dedina Drienky (maď. Derenk). Zaujímavosťou je, že dedinu osídlili po vyľudnení z dôvodu morovej epidémie Gorali z poľsko-slovenského pohraničia. Bohužiaľ, ani ich nečakal veselý osud a o definitívny zánik dediny sa postarala Druhá svetová vojna a nariadenie o vysťahovaní obyvateľov.

Dnes tu nájdeme len základy domov, staré opustené sady a jednu veľkú udržiavanú budovu (bývalá škola) s kaplnkou, ktorá je akýmsi múzeom, plným fotografií a informácií o dedine. Budova je otvorená a neuzamknutá, prístupná komukoľvek. Dala by sa využiť aj na prenocovanie.

Zaujímavým a udržiavaným miestom blízko dediny je cintorín, ktorý je pre Maďarsko plný netypických mien, hneď je jasné, že tu žili Gorali. Cesta ďalej pokračuje na východ okolo jazierka, ktoré sme si nazvali po svojom – žabie jazero, pretože celé žilo žabami, ktoré sa sem prišli postarať o plodenie budúcich generácií. Aj sme chvíľu váhali, že sa vyzujeme a pôjdeme si ich pofotiť, ale keďže to vyzerá skôr ako bažina, tak sme na to odvahu nenabrali.

Po pár minútach sa opäť ocitáme na zelenej značke, kde sme ráno našu túru začínali. Vraciame sa cez štátnu hranicu na Slovensko.

Zhodnotenie

Celá trasa je nenáročná a vhodná aj pre príležitostných turistov. Určite je vhodné sem prísť v dni, keď nehrozí nával ľudí, pretože do osady Drienky (Derenk) aj na hrad Szadvár občas príde celý autobus turistov, keďže sú ľahko prístupné z parkoviska v obci Szögliget. My sme si trasu užili a priniesla nám pekné spomienky. Verím, že nebudeme jediní…

Fotogaléria k článku

+13 ďalších fotiek