Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Túra Muránskou planinou

Dnes je tomu takmer dvadsaťpäť rokov, čo som sa prvý krát zatúlal na Muránsku planinu. Divoká príroda náhornej planiny a strmé skalné steny si ma hneď získali. Odvtedy sa sem často vraciam. V tomto príspevku vám predstavím centrálnu časť národného parku, hrad Muráň a chatu Zámok. Celé putovanie ukončíme v horehronskej obci Červená Skala.

Vzdialenosť
41.3 km
Prevýšenie
+1451 m stúpanie, -1055 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jeseň – 15.11.2007
Pohoria
Muránska planina
Trasa
  • Štart: mapa
  • Koniec: mapa
  • Najvyšší bod: 1300 m n. m.
  • Najnižší bod: 394 m n. m.
Voda
Prameň a potok v Hrdzavej doline, prameň pri útulni Nižná Kľaková, na lúke Studňa, pri chate Zámok a pri poľ. chate Lopušná, potok Trsteník, obchody a krčmy v Muráni a v Červenej Skale
Nocľah
Chata Zámok
Doprava
Vlak alebo autobus do Muráňa, vlak alebo autobus z Červenej Skaly
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)

Trasa

Muráň – Hrdzavá dolina – Nižná Kľaková – Studňa – Chata Zámok – hrad Muráň – Veľká lúka – Šindliarka – Červená Skala

Obec Muráň a Hrdzavá dolina

Škripot bŕzd vlaku ma prebúdza. Som v Muráni. Koľaje ďalej nevedú, musím vystúpiť. Prejdem spiacou dedinou, v malom obchodíku kúpim rum a po chvíli vidím mohutné bralo Turňa, ktoré stráži vchod do Hrdzavej doliny. Táto krasová dolina sa zarezáva do Muránskej planiny v dĺžke osem kilometrov. Aj keď trasa žltej značky vedie z väčšej časti asfaltkou, scenéria brál, malých tiesňav a vodných kaskád, ktoré vytvára Hrdzavý potok, je mimoriadne pekná. Jedna skala ma zaujme viac než ostatné. Akoby ju podopierali palice. Takmer v závere doliny prichádzam k dreveným stavbám ubytovne lesných robotníkov. Vedľa nich vyviera prameň. Asfaltová cesta sa postupne zmení na lesnú. Míňajúc malú búdu začínam prudko stúpať zvážnicou, ktorá sa kľukatí nad záverom doliny. Z viacerých priesekov vidieť do Hrdzavej doliny a na okolité bralá. Stúpanie sa zmierni a vcelku pohodlne prichádzam na poľanu Nižná Kľaková.

Zasnežená Nižná Kľaková

Len čo vstúpim na lúku, od Stolických vrchov sa priženie mohutné mračno. Okamžite začína husto snežiť. Rezko prejdem tých pár metrov, ktoré ma delia od turistickej útulne. V jej pohodlí raňajkujem. Vonku to vyzerá divoko. Zdvihol sa vietor, ktorý roztáča snehové vločky do divokej chumelice. Ani po hodine sneženie neustáva. Vidieť tak na sto metrov. Preto zavrhnem myšlienku ísť na vyhliadku Skalná brána, odkiaľ je výborný pohľad na Malú Stožku a Fabovu hoľu. Keď chumelica trochu ustane, vyrážam ďalej.

Keď sa zima zmení na jeseň, prídem na Studňu

Postupujem lesom, v ktorom odbočím na bralá s výhľadom. Sneženie však stále zahaľuje kraj. Vrátim sa na značku a za necelých tridsať minút prídem na lúku. Verte mi, ale tu niet ani stopy po snehu. Zamračená obloha sa tiež mení na polojasnú. A to mi zlepšuje náladu. Za krátkym úsekom lesa prichádzam na lúku Studňa s ruinami horárne. Vedľa nich je pekne upravený areál priepasti Ľadová jama. Táto, asi tridsať metrov hlboká krasová jama je zakončená jaskyňou, v ktorej sa aj v letných mesiacoch udržiava ľad. Ponižšie ruín sa nachádza výdatná vyvieračka.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Horáreň Maretkina

Červená značka vedie od turistického smerovníka popri vyvieračke k lesu. Chodník neskôr ústi na širokú zvážnicu, ktorá ma dovedie k horárni Maretkina. Tu si zaspomínam na moju prvú návštevu Muránskej planiny. V tom čase tu býval horár, ktorý mi ukázal cestu jednou roklinou...

Roklinou...

Ak plánujete prejsť úsek od horárni Maretkina na lúku Studňa, navrhujem vám alternatívnu trasu zaujímavou roklinou. Cesta k nej odbočuje v mieste, kde červená značka za horárňou opustí asfaltku a prechádza cez malú dolinku. V nej treba odbočiť na lesnú cestu, ktorá smeruje na sever. Po necelom kilometri sa svahy doliny zúžia a objavia sa prvé bralá. Ako postupujete, narazíte na ozajstnú divočinu. Popadané kmene stromov ju len znásobujú. Šírka rokliny je v niektorých miestach sotva meter. V závere treba strmo vystúpať na planinu a pokračovať asi 750 m nevýrazným chodníkom k lúke Studňa. Postup zo Studne na Maretkinu neodporúčam, lebo je orientačne veľmi náročné natrafiť na nevýrazný chodník vedúci k rokline. Roklina sa tiahne paralelne s trasou červenej značky. Preto by som privítal, keby bola značka presmerovaná zo zvážnice tadiaľto.

Asfaltka, výhľady a Veľká lúka

Od horárne Maretkina pokračujem lesom po asfaltovej ceste k rázcestiu Veľká lúka – Piesky. V podstate nudný úsek. Ale zdanie klame. Stačí odbehnúť na ktoromkoľvek mieste na okraj skalných stien Poludnice a otvorí sa netušený výhľad. Pod sebou mám Suchý dol, pred sebou netradičný pohľad na hrad Muráň a Stolické vrchy. Za Jaskovou mukou je to na západný okraj Veľkej lúky ozaj len na skok. Táto rozsiahla vysoko položená lúka je bohatá na krasové javy. Žiaľ, viaceré z nich zanikli počas SNP, keď bola upravená na poľné letisko. V severovýchodnom okraji sa nachádza žrebčín, kde voľne chovajú plemenné kone. Na rázcestí Piesky je dovolené táboriť. Z okolitých, no značne exponovaných skalných výbežkov sú výborné výhľady na blízke okolie.

Na chate Zámok pod hradom Muráň

Slnko sa skláňa k západnému obzoru, keď prichádzam na chatu Zámok. Modrá značka sem vedie z Veľkej lúky po starej hradnej ceste popod rozľahlý masív Šiancov. Chatár ma už nedočkavo vyzerá. Ubytujem sa a nakúpim zásobu piva na večer. Lebo noc na chate strávim sám. Ráno vstávam pomerne skoro. Fotím si chatu a neďaleké Šiance, na ktoré je odtiaľto pekný pohľad.

Kde bašoval Matej Bašo a žila Muránska Venuša

Dnešný deň začnem prehliadkou hradu Muráň. Cesta stúpa popri kolmých bralách až k bráne, ktorá je t. č. v rekonštrukcii. Za ňou vstúpim na rozsiahle nádvorie so skromnými pozostatkami stavieb. V západnej a východnej časti ruiny sú vybudované vyhliadkové plošiny s výbornými výhľadmi. Vidieť bralá Poludnice, Veporské vrchy, Stolické vrchy, obec Muráň a Kráľovu hoľu. Na nádvorí stojí prístrešok s takmer vyčerpávajúcimi informáciami o hrade a okolí.

Ako ďalej?

Po prehliadke hradu dumám nad mapou, ako pôjdem ďalej. Trasu cez Studňu do Červenej Skaly som absolvoval viackrát. Preto zvolím postup cez Veľkú lúku k Šindliarke a odtiaľ po zelenej do Červenej Skaly. Pre úplnosť opíšem aj trasu od Jaskovej muky na Studňu a ďalej k rázcestiu Šindliarka.

Veľká lúka, Piesky – Jaskova muka – Studňa – Šindliarka

Ak sa rozhodnete isť po tejto trase, musíte sa vrátiť na rázcestie Jaskova muka. Žltá značka, ktorá tu začína, mierne stúpa popod vrch Veľký Cigán. Nedávne polomy poškodili značenie, preto je tento úsek orientačne dosť náročný. Neskôr natrafíte na cestu, ktorá vedie na lúku Studňa. Tu sa napojíme na zelenú, ktorá hustými lesmi a viacerými lúkami prichádza k rázcestiu Šindliarka.

Veľká lúka, Piesky – Veľká lúka – Šindliarka

Od chaty sa vraciam na rázcestie Veľká lúka – Piesky. Idem popod mohutné Šiance okrajom Veľkej lúky. Stretávam stádo voľne sa pasúcich koní. Napočítam ich cez šesťdesiat. Cesta sa stáča k žrebčínu, no značka zabočí doprava k smerovníku Veľká lúka. Odtiaľ postupujem žltou, ktorá vedie poza horáreň, serpentínami prekoná stošesťdesiat výškových metrov, aby ma pohodlným terénom doviedla k rázcestiu Šindliarka.

Ako som sa stretol s medvedíkom

Ešte teraz, keď píšem tieto riadky, mi tak trochu behá mráz po chrbte. Pred Šindliarkou prechádzam malým rúbaniskom. Ani neviem prečo, pohľad mi skĺzne na okraj cesty. Neverím vlastným očiam. Pozerám sa do vystrašených zreničiek malého medvedíka. Učupený je ani nie meter odo mňa! V hlave mi prebleskne myšlienka, keď je tu mláďa, nablízku bude aj stará medvedica. V momente obaja dávame nohy na plecia a bežíme každý svojim smerom. Zastavujem sa až na Šindliarke. Tu si pre istotu skontrolujem spodné prádlo, či si ho nemusím vymeniť...

Cesta do Červenej Skaly

Keď sa ako-tak spamätám, pokračujem. V temných lesoch, ktorými prechádzam, tuším vidím medveďa za každým stromom. Lúka Lopušná je preto hotovým vykúpením. Nakrátko sa zastavujem pri poľovníckej chate, kde je prameň. Pred sebou mám ešte jeden úsek „medvedieho lesa“. Za ním prídem na lúku, kde sa značka napojí na asfaltovú cestu vedúcu k jej východnému cípu. Ak sa chcete pokochať výhľadmi na Stolické vrchy, Telgárt, sedlo Besník s Kráľovou hoľu, pokračujte asfaltkou. Tá vedie cez rúbaniská, s výhľadmi. Keď sa rozhodnete pre značku, tá odbočí doľava a po menšom stúpaní klesá cez mladinu. Odtiaľto boli v nedávnej minulosti výhľady na Stolické vrchy. Neskôr sa tiež napojí na asfaltovú cestu, ktorá pokračuje k rázcestiu Salašná. Posledné tri kilometre idem lúkami k rozľahlému kameňolomu. Za ním pomedzi roztrúsené domy prídem k železničnej stanici v Červenej Skale.

Krčmár – predajca cestovných lístkov

Tento odsek by som ani nenapísal, keby v staničnej krčme nepredával krčmár cestovné lístky. S takýmto využitím krčmára ako predajcu cestovných lístkov som sa ešte na Slovensku nestretol. Do odchodu rýchliku mi ostáva dosť času, tak tradične pri pivku zhodnotím celú túru. A dovolím si povedať, že som práve absolvoval tú najkrajšiu v roku 2007!

Linky

Chata Zámok
Hrad Muráň
Muránska planina
Región Gemer
Obec Muráň
Sharkanova stránka nielen o Muránskej planine

Fotogaléria k článku

Najnovšie