Trasa

Tatranská Polianka – Velický most – Velická poľana – Sliezsky dom – Dlhé pleso a späť

Slnečnú letnú nedeľu nechceme stráviť nečinne, prehovoríme teda s manželkou nášho synátora a v trojici sa vyberáme preskúmať ďalšiu z tatranských dolín. Veľa z nich nám už neostáva, dnes si vyberáme Velickú. Ešte stále je len začiatok letnej turistickej sezóny v Tatrách, ideme si túru vychutnať, bez nejakých výkonnostných pretekov.

Začíname v Tatranskej Polianke, odkiaľ vedie až priamo k Velickému plesu asfaltová cesta. Po jej úvodnom úseku vedie zelená značka, našťastie to netrvá dlho, aj keď ju ešte párkrát stretneme. Bohužiaľ, je nevyhnutné zdolať zhruba dvojhodinový výstup podhorím, kým sa dostaneme medzi tatranské štíty. Pomerne nezáživný výstup vedie obnovujúcim sa lesom s občasnými zábleskmi pohľadov na skalné velikány nad nami. Postupne sa dostávame k Velickému potoku, neklamnému znaku, že kráčame dnom zatiaľ len veľmi nevýraznej Velickej doliny. Situácia sa začína dramaticky zlepšovať vstupom do pásma kosodreviny, teda v nadmorskej výške niekde nad 1500 m. Prichádzame na Velickú poľanu, rozľahlejšiu lúku s rovnomenným rázcestníkom, kde si dávame kratučkú pauzu. Malebné miesto ponúka prvé atraktívne pohľady na miesta, kam smerujeme, a na skalné hradby, ktoré ich vymedzujú.

Večný dážď a Kvetnica

Ešte 20 minút chodníkom v kosodrevine a prichádzame k Velickému plesu, ležiacemu na prvej, najnižšej terase vysokohorskej časti Velickej doliny, prakticky v jej ústi. Tu si dávame opäť pauzu, aby sme si mohli dosýta vychutnať nádheru miesta. Smaragdovo sfarbené Velické pleso s veľkolepou panorámou Velických Granátov, ako sa nazývajú skalné veže nad ním, patrí určite medzi skvosty Vysokých Tatier. Okolo celého plesa vedie chodník, umožňujúci podrobne preskúmať všetky zákutia. Hneď za plesom sa dno Velickej doliny začína strmo dvíhať. Výrazný skalný prah je vysoký 150 metrov. Steká po ňom Velický potok, ktorý tu vytvára Velický vodopád, rozliaty do šírky a rozprašujúci sa na malých skalných schodoch. Formuje sa tu akýsi biely vodný závoj, pripomínajúci nepretržitý dážď. Odtiaľ názov Večný dážď. Aspoň podľa časti zdrojov. Podľa druhej časti zdrojov sa takto nazýva skalný previs priamo nad chodníkom, ktorý vedie okolo vodopádu a z ktorého nepretržite kvapká voda.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Turistický chodník nás v každom prípade oblúkom privádza na ďalšiu terasu Velickej doliny. Volá sa Kvetnica a ide o jednu z najbohatších botanických lokalít vo vysokohorskom prostredí Tatier. Ako už napovedá názov, hojne tu kvitne viacero druhov chránených kvetov. Vďačiť za to môžeme bohatej zásobe humusu, ktorý tu zanechalo kedysi rozľahlé ľadovcové jazero. Na jeho mieste dnes zostalo len malé Kvetnicové pliesko (1814 m). Teraz na začiatku leta nedosahuje množstvo kvetov svoje maximum, napriek tomu ich tu vidíme dosť všade naokolo. Z Kvetnice pekne vidíme mohutné hradby rázsochy Gerlachovského štítu na jej západnej strane. Kolmé steny Granátových veží sa vypínajú priamo nad našimi hlavami a scenéria nedobytných sivých skalných hradieb nad sýto zelenou záhradou ozdobenou kvetenou je očarujúca. Málokde v Tatrách, ak vôbec niekde, sa nájde tak výrazný kontrast medzi chladnou žulou a zeleňou prekypujúcou flórou.

Guľatý kopec

V zadnej časti Kvetnice prehradzuje Velickú dolinu opäť skalný val, ktorý by mohol byť ďalším skalným prahom s prípadným plesom za ním. Nie je to však tak. Ide o Guľatý kopec. Jeho názov je všetko možné, len nie tatranský. Presne však vystihuje jeho tvar. V obkolesení štítov, stien a veží je to len guľatý skalný hrb hodený ako zátarasa do doliny. Našťastie nám nechal miesto na priechod. Je ním úzky kaňon priamo pod mohutnými skalnými stenami Gerlachovského štítu. Práve sem mieri chodník, ktorým pozvoľna vystúpame ďalších zhruba 150 výškových metrov. Priamo v úžľabine leží ďalší skvost Velickej doliny - Dlhé pleso (Velické). Je naozaj dlhé, úzke a jeho hlavnou prednosťou je úžasná, akvamarínovo-tyrkysová farba vody. Za jasného dňa, keď jeho plytké vody prežiaria slnečné lúče, vynikne najviac. Nadmorská výška 1941 m je zrejmá, naokolo sú zbytky snehových polí, skromná vegetácia sa ešte len prebúdza. Kvietky sú, zrátať sa však dajú na jednej ruke. Je čas obeda, usadíme sa teda pri brehu Dlhého plesa a dávame si občerstvenie pri modrej lagúne. Krása miesta nás presvedčí, že toto bude konečná dnešného výstupu, pobudneme tu teda dlhšie.

Neambiciózny výkon

Nakoniec však náš synátor, plný síl a elánu, vyjadrí nespokojnosť s takto neambicióznym výkonom. Ako správny otec sa teda obetujem a zanechajúc maminu blaženému slneniu, vybehnem s ním ešte kúsok povyše Dlhého plesa, kde si trochu poobzeráme záver Velickej doliny. Je ním Zadná Velická dolina, ktorou pokračuje turistický chodník až do sedla Poľský hrebeň. Je to najnižšie miesto v hlavnom tatranskom hrebeni, ktorý uzatvára Velickú dolinu. Panuje tu čulá turistická premávka, v tejto časti dňa poväčšine smerom dole, keďže zo sedla Poľský hrebeň vedú turistické chodníky do Bielovodskej doliny, do Veľkej Studenej doliny a na vrchol Východnej Vysokej. Štít sa dvíha do výšky napravo od sedla, zatiaľ čo naľavo od neho vidíme o niečo nižší Velický štít, strážiaci svoju dolinu. Vzadu naokolo ležia ešte viaceré biele snehové polia, cez jedno z nich prechádzajú turisti zostupujúci zo sedla.

Pri návrate k Dlhému plesu si môžeme obzrieť jeho skutočne dlhý a úzky tvar, ktorý zo spodnej strany nebol taký zreteľný. Pleso je totiž vo svojej hornej polovici zboku zasypávané skalami zo suťového kužeľa, ktorý zostupuje z výrazného Krčmárovho žľabu v Gerlachovskom masíve. Nasledujúci zostup Kvetnicou po vykladanom chodníku je rýchly. Pri Velickom plese sa ešte naposledy pokocháme pohľadmi na krásnu scenériu Velickej doliny a vydávame sa na vcelku nezaujímavý zostup do Tatranskej Polianky.

Zhodnotenie

Velická dolina je poslednou z hlavných vysokotatranských dolín, orientovaných na juh, s ktorou sme sa oboznámili. Terasovitá dolina rozkladajúca sa na úpätí najvyššieho tatranského štítu je ďalším atraktívnym kamienkom do mozaiky tatranských dolín. Nádherná panoráma Velického plesa, majestátne hradby Gerlachovského štítu na pozadí drobného Kvetnicového plieska, najzakvitnutejšia vysokohorská lúka nad úrovňou 1800 m n. m. či úžasná farba Dlhého plesa, to všetko sú ozdoby doliny. Keď k tomu prirátame možnosť prechodu do ďalších dvoch susediacich dolín či výstup na Východnú Vysokú, je Velická dolina logickým cieľom mnohých turistických výprav.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek