Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Rozhľadňa Malý Lubín
Rozhľadňa Malý Lubín Zatvoriť

Túra Zemianske Kostoľany – Drieňový vrch – Partizánske

Nečakaný snežný príval, keď na Zochovej chate (nad Modrou) bolo vraj 25 cm snehu a tým pádom asi aj na Strážove, nás odradil od plánovaného dvojdňového vandru s prespaním v sedle Samostrel. Nuž sme sa rozhodli pre iný z vrchov v Korune Strážovských vrchov, a to Drieňový vrch. K tradičnému parťákovi Ctiborovi sa pridala Majka a Peter zo Špačiniec. Malo byť chladno a zatiahnuto, ale deň bol napokon až nečakane teplý, bez snehu či blata.

Vzdialenosť
26 km
Prevýšenie
+977 m stúpanie, -1014 m klesanie
Náročnosť
mierna, 2. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 17.04.2021
Pohoria
Strážovské vrchy - Nitrické vrchy
Trasa
Doprava
Zemianske Kostoľny (vlak, bus)
Partizánske (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1075 Strážovské vrchy, Tren (1:50.000)

Trasa

Zemianske Kostoľany – Chalmová, kúpele – Malý Lubín – sedlo pod Drieňovým – Drieňový vrch – Stráže – Varty – Skačany – Dolný mlyn – Partizánske

Vystúpili sme z vlaku v Zemianskych Kostoľanoch pred deviatou ako jediní. Prešli sme vedľa koľajníc k priecestiu a vybrali sa po prekročení rieky Nitry po asfaltke smer kúpele Chalmová. Vedľa cesty sa tiahli do ďaleka rúry. Asi sa nimi do odkaliska prepravovali kaly, ale to si len domýšľam. Keď sa na svahu nad nami začali zjavovať betónové skruže, rozhodli sme sa ísť si pozrieť bývalé odkalisko. Plot nám v tom zabránil a aj keď sme napokon našli v ňom dieru pre autá, nešli sme dráždiť možnú SBS-ku či kamerový systém. Aj tak sa nám od plota otvorili pekné výhľady na zasnežený Vtáčnik a celý deň sme sa vytešovali, že táto časť Nitrických vrchov zostala bez snehovej nádielky.

Výstup k rozhľadni

Z hrádze sme zostúpili k prvým stavbám Chalmovej. Nechcelo sa nám ísť až k začiatku modrého okruhu, a tak sme prvou lesnou cestičkou začali strmo stúpať lesom. Obliekol som sa fakt ako do zimy, a tak hneď išli dve vrstvy do ruksaku. Vyškriabali sme sa na modrú značku a zároveň lesnícky náučný chodník. Informačné tabule sme čítali pozorne, tak sme sa dozvedeli, že sa nachádzame na území európskeho významu. Napokon sme zažili tri druhy lesov. Najprv skalnatý s pokrútenými listnatými stromami, porastenými machom, potom tradičný malokarpatský a napokon borovicový. Žiaľ, poniklece sme kvitnúť nevideli, len prvosienku jarnú.

Keď sme došli k rozhľadni na Malom Lubíne, boli tu jediní turisti, ktorých sme stretli počas celého dňa. Vystriedali sme sa na rozhľadni či skôr na väčšom poľovníckom posede a užili si krásnych, panoramatických výhľadov na CHKO Ponitrie. Je tu malé ohnisko a kto nemá za cieľ dlhšiu túru, môže si tu užiť slnenie a výhľady. My sme však mali pred sebou Drieňový vrch, a tak sme sa dlho nezdržiavali. Počas stúpania som si všimol naľavo pod nami novobudované odkalisko.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Z jedného lesa do druhého

Akonáhle sme došli do sedla pod Drieňovým, les sa úplne zmenil a my sme sa cítili ako doma v Malých Karpatoch. Začali sme kráčať po miestnej žltej značke. Po čase som nadobudol dojem, že sa terén nedvíha, a tak som začal hľadať vrchol. Bol napravo od lesnej cesty a veľmi ma zaujal obrovský vrcholový kameň s vytesanými písmenami KF. Našli sme ich napokon viac a na jednom rok 1908. Čiže ešte z čias Rakúsko-Uhorska. Spravili sme si vrcholovú fotku a pokračovali smerom k urbárskej chatke Slatina. Sú to vlastne dve chatičky, dreváreň, latrína a ohnisko so stolom a lavičkami. Pekné miesto na odpočinok, no trošku tu fúkalo, a tak sme pokračovali ďalej, až sme prišli na lúčku, posadali si na skaly a naobedovali sa. Až keď sme odchádzali, všimli sme si neďaleký kríž a stôl s lavičkami.

Z lesa sme vyšli na veľkú lúku, ponad ktorú viedlo vysoké napätie. Vedel som, že sa tu má cesta skrúcať, ale nejako sme nenašli pokračovanie značky, a tak som sa začal radiť mapou v mobile. Vedel som, že máme dôjsť na Varty a keďže som mal otvorenú vrstvu lesné cesty, zbadal som pod nami žlto označený lesný chodník. Moji parťáci nechceli klesať k nemu a rozhodli sa ísť po hrebeni. Zišiel som na uzučký chodník a vybral som sa po ňom doprava. Prešiel som okolo poskrúcaných borovíc a ocitol som sa na mieste Božia stopa. Otvorili sa mi krásne výhľady, z ktorých ma vytrhol telefonát od Majky. Vraj našli žltú na hrebeni a idú po nej. Mňa na žltú doviedol chodník, kde ma čakala Majka. Neďaleko bola odbočka na Stráže, a tak som si tam vybehol. Aj tu bol vrcholový kameň s KF.

Zbehol som späť k Majke a spolu sme dobehli chalanov. Netrvalo dlho a boli sme pri smerovníku Varty. Je tu urbárska chata Varty, o ktorej pred časom písal Mišo Bukvai. Naozaj výborné miesto na úkryt pred nečasom. Majka nás prekvapila plechovkovým pivom, s ktorým sa poctivo podelila dokonca aj so mnou nepivárom.

Ako sme sa hnali, aby sme potom čakali

Do odchodu vlaku z Partizánskeho sme mali dosť času, a tak sme si mysleli, že si zvyšok trasy užijeme pomalou chôdzou. Ctibor nás však vyviedol z omylu a hnal to o dušu. Vraj ho bolí chrbát a chce to rozchodiť. V lese som narazil na lesácky obytný príves. Cez rozbité okienko na dverách som nakukol dnu a veru by sa tu dalo prespať. Dve postele aj s paplónmi, peterky, stôl. Neďaleko smerovníka Tretí priehon sme našli veľké mravenisko a domáci sa veru snažili. Tak táto hora by mala byť čistá.

Rozkvitnutá čerešňa ma podnietila sa spýtať parťákov, či sa nejdeme hromadne pod ňou bozkávať, no nestretlo sa to s porozumením. Vyšli sme na veľkú lúku a otvorili sa nám naozaj panoramatické výhľady do šíreho okolia. Videli sme pod sebou náš najbližší cieľ, obec Skačany. Pod stromom bola lavička, z ktorej sa možno miestni chodia kochať.

Zišli sme do obce, prešli okolo kostola a odberového miesta, kde v rade čakali miestni na špáranie v nose. Do Partizánskeho sme sa rozhodli doputovať popri Nitrici poľnou cestou. Doviedla nás k asi bývalému mlynu a zaujal nás šnek, po ktorom stekala riečka z budovy. Vraj by to mohla byť malá vodná elektráreň. Neviem, podľa mňa sa to nejako pomaly otáčalo.

Došli sme do Partizánskeho a cez park s pamätnou tabuľou gen. M. R. Štefánika a hrajúcimi sa deťmi, sme došli na námestie a nasmerovali si to k nám známej cukrárni. Bola zatvorená, a tak si parťáci objednali pivo vo vedľajšej prevádzke. Našiel som inú cukráreň a doprial som si zákusky s čajom. Potom som sa ešte rozhodol ísť sa trochu prejsť. Po námestí som došiel ku kostolu Božského Srdca Ježišovho. Viem, že tu sochár Bartfay, ako mladý, spravil Krížovú cestu. Žiaľ, kostol bol zatvorený, a tak som došiel k Nitre, prešiel po moste na druhú stranu a vybral sa hľadať dva pomníky v lesoparku. Jeden – Pomník popravy partizánov, je vidno aj od cesty, k druhému – Pomníku prísahy, som sa rozhodol vyštverať štvornožky strmým kopcom. Až hore som si zadychčaný všimol chodník a po ňom som pohodlne dokráčal späť k prvému pomníku. Čas odchodu vlaku sa blížil, a tak som sa v parku ešte pristavil pri pamätnej tabuli zakladateľovi mesta – Jánovi Antonínovi Baťovi. Okrem toho sú tu aj iné tabule a o ich existencii asi nič netuší Ústav pamäti národa, a tak nám pripomínajú naše dejiny.

Fotogaléria k článku

Najnovšie