Po dvojhodinovej ceste vystúpim v Oravskej Polhore. Vládne typické oravské letné ráno a preto si na tričko obliekam aj bundu. Môže byť okolo 8 stupňov. Chlad sa však rýchlo vyparí a začínam sa zohrievať pod dvojdňovým batohom a tiež pod vplyvom stúpajúceho Slnka.

Postupujem dolinou s prozaickým názvom Kohútová a obdivujem krásnu okolitú prírodu, v ktorej prevládajú smreky. Len kde-tu sa popri potoku do porastu miešajú brezy a jelše. Cítim sa ako v mojom prechodnom domove z detstva – v Telgárte, kde je podobné prostredie prevažne smrekových lesov.

V oblasti Vonžovca stretávam prvých turistov, ktorí idú oproti mne a smerujú pravdepodobne červenou trasou na Malú Babiu horu. Ja mám však v pláne pozrieť si Hviezdoslavovu horáreň a vystúpiť na Babiu horu žltou trasou.

Horáreň a najmä prostredie okolo je skutočne krásne a terén sa stáva čoraz strmším. Krásne lesy okolo Šťavín potešia a teším sa na vrchol a výhľady. V zrube na Babej hore oddychujem a v poriadnom teple sa ochladzujem sviežou vodou z miestneho prameňa.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po polhodinke som na vrchole zaplnenom domácimi turistami a tiež Poliakmi a Čechmi. Po vyobzeraní sa na všetky strany postupujem ďalej. Nie je dôvod sa tu dlhšie zdržiavať, pretože je slabšia viditeľnosť s tradičným letným oparom z tepla.

Zjazd z Babej hory ubieha svižne a čochvíľa som v sedle Brána (Przełęcz Brona). Celý deň stretávam len jednodňových turistov s malými batohmi, a preto mi v jednom momente padne pohľad na väčší batoh predo mnou. Nesie ho vyšportovaná slečna, ktorú doháňam až na Malej Babej hore. Na pozdrav zareaguje sympatickým úsmevom. Nedá mi to a pýtam sa, kam smeruje, keďže má väčší batoh. Rozpráva mi, že vyrazila z poľskej strany na Babiu horu a smeruje opäť dole.

Na Malej Babej hora si sadáme, obdivujeme okolité výhľady najmä na poľskú stranu a začíname kecať v rámci jazykových možnosti. Slečna ma ponúka pivom a neodmietam. Slovenčino-polštino-angličinou jej vysvetľujem kam smerujem a ona ma tiež oboznámi so svojím plánom. Hovorí, že vybehla na Babiu horu z osady Markowa a smeruje opäť dolu.

Spytuje sa, kde to budem spať a je vidno, že ju to celkom zaujíma. Navrhujem jej či nechce ísť so mnou. Po krátkom rozmýšľaní hovorí, že by šla. Je tu na výlete sama a aspoň bude mať spoločnosť. Som prekvapený a rád, že budem mať sympatickú spoločnosť. Doťahujeme detaily o tom, že ona zbehne dole do chatky pobaliť si spacák a dôjde za mnou. V orientácii sa vyzná a hovorí, že to zvládne. Dohoda platí, a tak sa naše cesty na čas rozchádzajú.

Počas schádzania krásnymi lesmi Oravských Beskýd smerom k Jaloveckému sedlu rozmýšľam, či naozaj príde. Oddychujem v prístrešku a začína slabo mrholiť. Po oddychu sa pomaly presúvam smerom k najsevernejšiemu bodu Slovenska – Modralovej. Po prudkom stúpaní les redne a dostávam sa na malé polianky ku kóte – najsevernejšie miesto Slovenskej republiky. Pár minút sa kochám okolitou krajinou a potom sa vydám hľadať spomínané miesto nocľahu. Z chodníka cez vrch Beskydok si ho nevšimnem, a tak zachádzam pár desiatok metrov ďalej, ale pri kontrolnom rozhliadnutí sa zbadám strechu a vraciam sa. Som pri zrube Modralová, skúmam priestory, v ktorých dnes strávim noc a kontrolujem miestny prameň. Nie je to bohviečo, ale opatrne sa dá nabrať aj čistá voda. Prameň je vlastne kalužou a v momentálnom suchu je tam málo vody.

Začínam vybaľovať a netrpezlivo čakám, či príde aj nová známa Poľka. Keďže nemám veľmi čo robiť, v noci hlásia prehánky a čakám dámsku návštevu, rozhodnem sa, netradične, spraviť oheň. Po takmer dvoch hodinách strávených pri ohni na obzore vidím blížiacu sa kamošku.

Zvítame sa a vzdávam jej poklonu, že došla v poriadku a našla to tu. Ide sa vybaliť a prezliecť do suchého. Po pol hodinke sedíme pri ohni a kecáme.

Volá sa Kaszia a pochádza zo severu Poľska z mesta Gdaňsk. Rozprávame sa znovu slovensko-poľsko-anglickým dialektom o horách, živote a všeličo iné. Postupne sa začína stmievať a večerná romantika pri ohni naberá na obrátkach. Ideálna chvíľa vytiahnuť skromné zásoby Karpatského brandy. Kaszia mi nechce byť nič dlžná a vyťahuje zaujímavú fľašu s názvom wiśniówka.

Ponúkame sa navzájom a musím uznať, že mi poľská višňovica naozaj chutí. Nadšená je rovnako Kaszia a čudujem sa, že taký u nás známy alkohol ako Karpatské brandy nepozná. Príjemný večer pokračuje a postupom času si začíname lepšie rozumieť. Presúvame sa dnu pretože začína mrholiť.

Debaty o horách, živote vedieme dlho do noci aj po vypití posledných dúškov. Vonku vytrvalo mrholí a postupne sa poberáme do svojich spacákov. Na tvrdých doskách a tenkých karimatkách sa nespí najpríjemnejšie, ale omámení čoskoro zaspávame.

Ráno je príjemne teplé a vonku vládne polojasno. Po pobalení sa, vymenení si kontaktov a rozlúčení sa pomaly poberáme každý svojím smerom. Kaszia naspäť do Markowej a ja ďalej po hranici na Pilsko.

Po včerajšej pijatike sa mi nejde najlepšie, ale krásne oravské lesy striedajúce občasné polianky pokračujú. Zaujímavé zákutia sa striedajú s nudnejšími. Okolo obeda sa blížim k sedlu Hliny. Prichádza mi správa od Kaszie, že došla v poriadku a balí sa na chate domov. Ďakuje sa príjemný večer.

S príjemným zistením sa pri pohľade na vysoko týčiace sa Pilsko rozhodujem, že si magický kopec nechám na inokedy. Náročný stupák sa mi absolvovať už nechce. Od sedla Hliny schádzam do Oravskej Polhory a domov.

Napriek tomu, že sa moje plány vyvíjali neštandardne a túru som nedokončil podľa plánu, zaujímavé a príjemné stretnutie bolo príjemným ľudským osviežením. Skúsená horalka mi vyrozprávala aj o jej ceste po Indii a rôznych krajinách. Ostali sme v internetovom kontakte a sem-tam si napíšeme.