Trasa

Ješkova Ves nad Nitricou – Diviacke lazy – Plevňa – Rokoš, sedlo I. – Rokoš – Rokoš, sedlo II. – Malý Rokoš – Pod Čihocom – Čihoc – Surdov – Dolné Vestenice – Hradište – Skačany – Partizánske

Z minulotýždňovej partie sme sa vo vlaku do Novák stretli len Ctibor a ja. Na autobusovej stanici v Novákoch sme márne pátrali, skade ide náš autobus, ale našťastie prišiel, a tak sme krátko pred desiatou z neho vystúpili priamo pri smerovníku v Ješkovej Vsi. Začali sme stúpať po žltej značke a hneď nad obcou sa nám z lúk ukázali prvé z dnešných prenádherných výhľadov. Keď som sa čudoval, čo je to na obzore za čiaru nad stromami, udivil ma Ctibor konštatovaním, že je to Veža v oblakoch Čajka nad Bojnicami.

Popod Predný Rokoš

Ak stojíte na lesnej ceste a máte napravo na strome žltú značku bez smerovania doprava, neznamená to, že máte ísť ďalej rovno po ceste. To som si uvedomil po chvíľke stúpania, lebo značky zrazu nebolo. Pohľad do mapy ma v tom utvrdil. Žltá išla doprava a škriabala sa po vrcholoch bočnej vetvy, stúpajúc na Plevňu, jeden z kopcov, kam sme chceli vystúpiť. Nechcelo sa mi vracať, navyše lesná cesta stúpala tiež na Plevňu, a tak sme pokračovali po nej a nebanovali sme. Otvorili sa nám totiž pohľady na skalnaté vrcholy po našej pravej ruke, čo by sme inak nevideli. V jednej zákrute sme narazili na partiu chlapov, čo s rýľmi a vrecami chodili po tom, čo zostalo po vypílených stromoch. Asi sadili nové stromčeky.

Došli sme na lúku, na ktorej stál informačný panel NCH. Písali na ňom o farárovi Fraňovi Madvovi, ktorý okolo roku 1848 na rudnianskej fare liečil ľudí od Bratislavy, Komárna, Nitry. Nad hlavou sa nám týčila ohromná skala a keď sme na ňu vyšli, stáli sme na Plevni, našom druhom dnešnom cieli.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Nasledovala húsenková dráha vyznačená zeleným panáčikom, ktorá nás doviedla do sedla Rokoš I. Neďaleko, kúsok od červenej sa nám otvorili úžasné výhľady na rovinu okolo Nitrianskeho Rudna, vodnú nádrž a hory na pozadí. Naozaj nádhera! Dlho sme sa kochali, než sme pokračovali na Rokoš, náš hlavný cieľ. Aj tu je vrcholový kameň s písmenami KF, čiže ešte z Rakúsko–Uhorska.

Nerezová skrinka s vrcholovou knihou bola oblepená nálepkami mnohých turistických oddielov. Mne sa to veľmi nepáči, lebo časom sa začnú prelepovať ďalšími. Zapísali sme sa a pokračovali k pamätníku Ľudovíta Štúra a Alexandra Dubčeka. Aj od neho sú pekné výhľady na kopce nad Omastinou. Vrátili sme sa k prístrešku pod vrcholom a hoci dosť fúkal studený vietor a my sme boli spotení, rozhodli sme sa tu naobedovať. Kovový rebrík, ktorý spomína Mišo v článku o prístrešku, sme však nevideli, a tak neviem, ako sa prípadní záujemcovia dostanú do podkrovia. Tu sme sa stretli s jedinými turistami dnešného dňa.

Smer Čihoc

Keď sme sa najedli, a veru sme aj zostali podchladení, pokračovali späť do sedla Rokoš II. Z neho chvíľu po modrej a z nej sme odbočili doprava, aby sme sa dostali na Malý Rokoš, náš ďalší cieľ. Z úzkeho vrcholku boli pomedzi stromy obmedzené výhľady a opäť nás hrial Oskar, nuž išli bundy do ruksakov. Pohľad do mapy nám ukázal, že ak podstúpime besný zostup na lesnú cestu, tak sa po nej potom znovu napojíme na červenú. Nechcelo sa nám vracať, a tak sme začali pomaly, od stromu k stromu zostupovať naozaj strmo dolu. Šťastlivo sme sa dostali na lesnú cestu a z nej sme po zvážnici pokračovali uzučkým chodníčkom. Pochvaľoval som si to, lebo sa nám opäť ukázali krásne pohľady na rôzne skalnaté útvary v lese, ktoré by sme z vrcholových partií nemali šancu vidieť. Keď sa mi už zdalo, že ideme nejako dlho a smerovník nikde, vykukol na nás spoza stromov a my sme prestúpili na zelenú a začali sa štverať na Čihoc. Kamenný chrbát nás odmenil fantastickými výhľadmi. Videli sme Malú Fatru, Vtáčnik a kadečo iné. Naozaj sme dnes boli za námahu odmenení neskutočne krásnymi výhľadmi. Možno v zime sú jasnejšie, ale ja som bol fakt unesený.

Napokon sme sa odtrhli a vykročili ďalej. Čakal nás ešte posledný dnešný cieľ, a to Surdov. Cesta lesom bola len trošku spestrená zmiznuvšou zelenou, ale nás nezmiatli! Za poľovníckym posedom na malom návrší, kde musia mať zverinu ako na dlani sme značku definitívne našli a došli k vrcholovému kameňu Surdova, ktorý je kúsok od smerovníka.

Skoro pád do Dolných Vesteníc a poľami do Partizánskeho

Prestúpili sme na žltú a nasledoval zostup do Dolných Vesteníc. Potešili sme sa krásnemu výhľadu od kovového kríža, ako aj pomaľovanému kamienku vo vnútri vrcholovej skrinky. Bordel pod smetným košom so štátnym znakom nás však dosť rozosmútil. Od srniek to asi nebolo a predpokladám, že je od domácich. Posledný úsek nám ponúkol pekné pohľady na skalné útvary na Panskom vrchu, ako aj Jankov vŕšok so svietiacim bielym pomníkom v diaľke.

Zostup v záverečnej fáze bol priam o zničení kolien a neviem, ako sa tu dá ísť po daždi. Veru sme si vydýchli, keď sme sa ocitli na lúke s borovicami. Asi nejaké deti si tu pod jednou z nich postavili vigvam. Pred lejakom ich moc neochráni, ale hrať sa tu môžu pekne. Otvorili sa nám výhľady na Dolné Vestenice a kopce, kade sme pred týždňom putovali do Skačian.

Zišli sme do obce a v parčíku okolo peknej drevenej sochy matky s dieťaťom sme si zasadli na keksíkovú pauzu. Pohľad na hodinky nás upozornil, že vlak o 17.09 h asi nestihneme a čakať na autobus ešte 1,5 h sa nám nechcelo. Ale tiež sa nám nechcelo zase stúpať po modrej na Varty. Nuž sme sa rozhodli kráčať popri Nitrici rovinou s peknými spätnými výhľadmi na našu zostupovú trasu. Okolo Nitrice je rovnomenná prírodná rezervácia a hoci z jednej strany boli polia, išlo sa nám lesíkom okolo riečky vcelku fajn.

Došli sme do Hradišťa a z neho poľom do Skačian. Miestni hasiči tu čistili techniku, žiaľ, krčma vedľa bola ešte stále zatvorená. Nasledoval posledný úsek, totožný s minulo-týždňovým. Jediný rozdiel bol v tom, že Ctibor zamieril hneď na námestie v Partizánskom a vďaka tomu sme si všimli veľký model bratislavského hradu a Mohyly na Bradle v parku gen. M. R. Štefánika. Vlak o 17.09 h do Bratislavy nám ušiel o 15 minút a nám bolo jasné, že domov sa tak skoro nedostanem. Nuž sme si zašli do známej cukrárne na námestí, kúpili zákusky, pitie, sadli si na lavičku a baštili v zapadajúcom slnku. Obaja sme to vyhodnotili ako skvelý záver skvelého dňa.

Fotogaléria k článku

+25 ďalších fotiek