Túra: Morské oko, Kepa a Päť Poľských plies

Túra Morské oko, Kepa a Päť Poľských plies

25. 5. 2021

Počas jesennej dovolenky sme sa rozhodli navštíviť poľskú časť Tatier. Presunuli sme sa z dedinky Ždiar, ktorá sa nachádza pod Belianskymi Tatrami do poľskej Lysej Poľany. Mali sme v pláne navštíviť tyrkysové Morské oko a divokú dolinu Roztoki. Po zaplatení vstupného do TPN sme dostali nápad, že využijeme možnosť odviezť sa na koči so statnými koníkmi cez nezáživnú asfaltovú cestu dolinou Rybieho potoka. Boli sme aj celkom unavení po predošlých dvoch ťažkých túrach, tak to chcelo niečo oddychovejšie.

Zobraziť mapu

Vzdialenosť: 26 km

Prevýšenie: +1069 m stúpanie, -1069 m klesanie

Náročnosť: stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice

Čas: 1 deň

Obdobie: jeseň – 2018

Pohoria: Tatry - Východné Tatry / Tatry Wschodnie - Vysoké Tatry / Tatry Vysokie (Tatranský národný park / Tatrzański Park Narodowy)

Trasa

Štart: mapa
Koniec: mapa
Najvyšší bod: 1843 m n. m. Kepa
Najnižší bod: 970 m n. m. Lysá Poľana
Mapa: Otvoriť mapu v novom okne

Voda: Schronisko PTTK nad Morskim Okiem, Schronisko v Dolinie Pięciu Stawów Polskich

Doprava: Ždiar (bus) - Lysá Poľana (bus, platené parkoviská)

SHOCart mapy: » č.1097 Vysoké Tatry (1:50.000)

Trasa

Lysá Poľana – dolina Rybieho potoka – Morské oko (Morskie Oko) – Kepa, vyhliadka – Świstova Czuba – Schronisko v Dolinie Pięciu Stawów Polskich – Mickiewiczove vodopády (Wodogrzmoty Mickiewicza) – dolina Roztoki – Lysá Poľana

Perly poľských Tatier

Dolina bola plná turistov, ale správali sa slušne a pekne sa nám zdravili väčšinou Poliaci. Kočiši mali oblečené pekné goralské kroje a boli pripravení odviezť turistov k Morskému oku. Sadli sme si do kočiara a koníky kľudne kráčali po asfaltke pod pleso, pozorovali sme okolitú prírodu a ukázali sa nám pohľady na Bielovodskú dolinu.

Dostali sme sa pod pleso, kde nás vysadili a kráčali sme chvíľku k turistickej chate pri Morskom oku (Schronisko PTTK nad Morskim Okiem). Kochali sme sa výhľadmi na tyrkysovú farbu plesa, bolo chladné a veterné počasie a my sme obdivovali azúrovo modré pleso uprostred zelených hôr. Morské oko je najväčšie tatranské pleso s plochou 34,54 hektárov a leží vo výške 1395 m. Pomenovanie Morské oko je zviazané so starou legendou, podľa ktorej bolo pleso pod zemou spojené s morom.

Tatranské more

Zostúpili sme priamo k plesu, ktoré mi pripomínalo rozbúrené more, vlny sa prevaľovali od silného vetra, v pozadí sa týčili vysoké štíty hôr. Veľmi pekná krajinárska scenéria. Kráčali sme po kamennom chodníku okolo celého plesa. Fúkal silný vietor, hladina plesa sa menila na rozbúrené more. Obdivovali sme machové zátišie, smrekový les s jarabinou a v diaľke krásna drevená chata Morskie Oko, ktorá zapadá do vysokohorského prostredia. Drevená chata je pamiatkovo chránená a je pomenovaná po vedcovi Stanislawovi Staszicovi, ktorý v roku 1805 skúmal pleso. V útulnej drevenej chatke som si vychutnala kávičku na terase s výhľadom na tmavé mraky, ktoré sa prevaľovali cez vysoké štíty hôr a dodávali dramatickú atmosféru tunajším horám.

Rozhodovali sme sa, či pôjdeme naspäť, alebo dolinou Roztoki. Miro, náš parťák, bol rozhodnutý pokračovať ďalej a ja som váhala, keďže na mňa doľahla únava z predošlých náročných túr, ale nakoniec som súhlasila, spolu sme išli, tak aj spolu zídeme.

Cez Kepu k pätici plies

Začali sme strmo stúpať do kopca a cestu nám spríjemňoval pohľad na nádherné vrchy Belianskych Tatier. Prechádzali sme okolo peknej limby a z výšky, ktorú sme dosiahli, sme si vychutnali výhľady na Morské oko, ktoré sa blyšťalo ako azúrový drahokam. Obdivovali sme obrovský zasnežený kopec pripomínajúci Mount Everest. Videli sme aj belianske dvojičky Havran a Ždiarsku vidlu. Zo strmých skál na poľskej strane sme videli malé vodopádiky.

Pokračovali sme do sedla, z ktorého sa nám naskytli výhľady na dolinu Piatich Poľských plies (Dolina Pięciu Stawów Polskich), ktoré sú vzácne perly poľských Tatier. Plesá ležia vo vyvýšených terasách nad sebou, prvé z nich sa nazýva Wielki Staw Polski a pri ňom stojí chatka postavená z kameňa a dreva.

Posilnili sme sa bryndzovým chlebíkom a klesali sme pomaly smerom k chate. Pred nami sa nám ukázali vysokánske skalné hory s Orľou prťou (Orla Perć). Zostup viedol kamenným chodníkom až k Schronisku Górskiemu PTTK v Doline Pięciu Stawów Polskich, ktoré leží v nadmorskej výške 1670 m. Pred krásnou chatkou sme sedeli na lavičke a popíjajúc horúci čaj sme pozorovali plávajúce kačičky v obrovskom plese.

Vodné hrmoty

Búrkové mraky zahalili oblohu do tmavých farieb, tak sme rýchlym tempom zostupovali po skalách do doliny Roztoki. Dolinka meria asi 4,5 km je úzka a hlboká, v dolnej časti končí 120 m skalným skokom, ktorým stekajú Mickiewiczove vodopády (Wodogrzmoty Mickiewicza). Prekrásna dolina so zurčiacim potôčikom a machovým lesíkom ako z Pána prsteňov. Popadané stromy a papradie vytvárali pralesnú divočinu. Videli sme aj súše stromov, cesta viedla machovým a polomovým lesom. Nachádza sa tu veľké množstvo jarabín a zaujali nás vysokánske prasličky a polmetrové papradia.

Prechádzali sme okolo starej drevenej koliby. Napojili sme sa na červenú značku, ktorá viedla asfaltkou s veľkým počtom pohodových turistov. Po krásnej túre sme si pochutili na dobrej večeri a cestou na penzión sme uvideli orla skalného, ktorý sa ladne vznášal na oblohe. Zaspali sme pri príjemnom zvuku padajúcich dažďových kvapiek.