Trasa

Nová Bošáca – Španie – Wangdenling – Zabudišová – Haluzice – Haluzická tiesňava – Hájnica – Trenčianske Bohuslavice

Ráno vystupujeme z autobusu v Novej Bošáci. Teda naša dvojčlenná výprava. Ráno je chladné, jarný prízemný mrazík ešte nepoľavil. Tak sa ani nezdržujeme a kráčame dole dedinou. Smer je jasne vytýčený na rázcestníku. Vyzerá to, že aj priebeh trasy zelenou značkou náučného chodníka bude na solídnej úrovni. Aspoň v to dúfam. Práve som prišiel na to, že trasa v mojej mobilnej aplikácii sa v móde off-line nezobrazuje v prvých dvoch tretinách trasy. Plánovanie on-line na notebooku fungovalo dobre.

Španie

Za cintorínom odbočujeme vpravo a v miernom stúpaní naberáme výšku. Pri murovanom bielom kríži začíname traverzovať príjemnou cestičkou bočnú Španiu dolinu. Je tak pohodlná, že ani nespozorujem miesto odbočky dole do údolia. Zastavíme sa až pri prvom dome. No nie je to problém, zídeme prístupovou cestou na asfaltku. Akurát sme vyrušili všetko psie osadenstvo. Domáci majú asi predčasný budíček. Zostup dole nás pripravil o prvé ranné lúče slnka, čo sme si už hore vo svahu užívali. V ohrade za tokom Španieho potoka pobehujú lamy a emu. Aj iné znaky naznačujú, že je to živá osada. Na menšej križovatke je smerovník s miestnym označením Španie a aj prvá z piatich tabúľ. NCH venovaná prírodným pamiatkam na území Novej Bošáce.

Dávame sa zlákať prísľubom miestnej minerálnej vody a ideme hľadať prameň. Vľavo je pomník šestnástim padlým partizánom, vpravo rozsiahly krytý areál pre zábavno-kultúre podujatia. Vyzerá, že by v sezóne mohol ešte bývať funkčný. Pod ním nachádzame zdroj kyselky. Je to vlastne nehlboká uzatvorená studňa s kovovým vrátkom na nabratie vody. Okoštujeme, dobrá, no chladná voda v chladné ráno nie je to pravé orechové.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Kúsok sa vrátime a pokračujeme v našom smere. Vidím tu netradičnejšie uskladnenie sena na zimu. Žiaden senník. Poukladá sa okolo vysokej tyče a takto nekrytý stoh prečká zimu. Pamätám si, keď som kritizoval jeden obraz zimnej krajinky. Boli tam biele zasnežené kôpky sena na lúkach. Teda ak to bolo z tohto regiónu, nebola to fikcia umelca ani leniví roľníci. Stúpame proti toku potôčka. Prechádzame okolo niekoľkých obydlí. Jedna moderná rekonštrukcia ma zaujme. Výrazný posun oproti kockám prilepeným k pôvodným domčekom. Inak údolie bolo pomerne dosť osídlené. Domčeky vidíme aj na neočakávaných miestach.

Wangdenling

Opúšťame údolie a stúpame do svahu. Tabuľky so štátnym znakom nás upozornia na prírodnú pamiatku Blažejová. Lúka vo svahu. Suchá vlaňajšia tráva v tieni pôsobí ponurým dojmom, ako keby sme boli len v polovici marca. Prečo je chránená, to ešte nevyrazilo zo zeme. Pomaly nám naberanie výšky končí. Otvorili sa pekné výhľady na hornú časť Bošáckej doliny s výrazným Veľkým Lopeníkom. V nižších polohách krajinu okrášľujú čipky rozkvitnutých stromov. Tu začínajú kvitnúť len prvé čerešne.

Farebnosť zvýšia budhistické vlajočky rozvešané na napnutých lankách. Neviem, čo hovorí text, no pohybom ho vánok roznáša do okolia. Hore na briežku svieti biela stúpa. Informačná tabuľa povie niečo o druhoch týchto religióznych objektov. Vraj ich treba obchádzať v smere hodinových ručičiek. Nepíše sa koľkokrát, tak to urobím trikrát. Vari to soške Budhu vo výklenku bude stačiť. Za ním je drevená presklená stavba akoby imitujúca tvar jurty. Pohľad cez okná odhalí aj interiér. Farebná podlaha tvorí zjednodušenú mandalu. Pekné miesto na meditácie s výhľadom do diaľky, k Veľkej Javorine na horizonte. Dnes je tu ale pusto, od opustenia obce sme nestretli ani živú dušu, tak sa nič viac nedozvieme. Možno polemizovať, či takáto oáza patrí do našich končín. Možno je to kacírske, no boli časy, keď aj kresťanský chrám tu bola exotická stavba. Ideológia hlásajúca nenásilie by nemala prekážať.

Popod Roháčovú

Znovu kráčame dobre značeným NCH. Prakticky ihneď prichádzame na sympatickú plošinu s niekoľkými stavbami. Tu si osadníci vybrali dobré miesto na život. Opúšťame tu otvorený priestor a vstupujeme do lesa. V tomto období je listnatý les ešte svetlý, zeleň je len v podraste. Tu sa rastliny snažia využiť krátky čas dostupnosti slnečných lúčov a nabiehajú do kvitnutia. Slnko zohrieva povetrie, my nenáročne stúpame lesnými cestami. Ak duša môže jasať, tak jasá na takýchto miestach. Na najvyššom bode našej jarnej prechádzky je umiestnená druhá tabuľa NCH Roháčová. Opisuje vrch, v ktorého zalesnenom úpätí sa momentálne pohybujeme. Nasleduje prakticky len klesanie lesnými cestami, krútiacimi sa v lesnom poraste.

Zabudišová

Príde čas a opúšťame lesný terén. Čakajú nás otvorené priestory osady Zabudišová. Už vstup nás prekvapí. Sme v krajine, ktorú tunajší obyvatelia obhospodarujú s láskou. Žiadna suchá vlaňajšia tráva, ale rašiaci trávny porast z kvalitne vykoseného terénu. Ani na medziach pri ceste nevidím trsy vlaňajších bylín, skoro parková úprava. O chvíľku mi miestny obyvateľ, ktorému nešetrím chválou, potvrdzuje, že to tu kosili aspoň trikrát. Novovysadené ovocné stromy, vzorne obrobené polia, domčeky v okolí, čo nevykazujú žiadny stupeň úpadku. No nie sú to ani zbohatlícke haciendy ohradené vysokými plotmi. Živá krajina pre život. Malý raj prosperity a vzťahu ku krajine. Také niečo často nevidím. Na vhodnom mieste sa posadíme a trošku doplníme energiu kávičkou z termosky. Vychutnáme si okamžik pohody v otepľujúcom sa dni.

Až teraz si uvedomujem, že k našej zelenej značke pribudla klasická žltá turistická. Prekvapuje ma. Podľa žiadnej mapy by tu nemala byť. Kdesi som zachytil len zmienku o chodníku zo Zabudišovej na Kykulu značenej miestnou žltou značkou. Táto je niečo nové. Takže v línii dvoch značiek kráčame stále zlepšujúcou sa komunikáciou ďalej. Trošku sa pristavíme pri tretej náučnej tabuli NCH: Genofondová plocha - Bradielko Hliník, venovanej neďalekému kamenitému kopčeku.

Nasledujúca tabuľa NCH - Ovocné poklady je na tento chodník osadená pomerne blízko. Na autobusovej konečnej zástavke Zabudišová - Barina. Venovaná je významnejším ovocným stromom v okolí. Pravidelne sa exempláre z tohto regiónu umiestňujú na popredných miestach súťaže krásy v stromovej disciplíne. No obratisko autobusov nie je len širšie miesto s búdkou autobusovej zástavky. Je to malé osadnícke centrum s parkom, s budovou požiarnej zbrojnice, smerovníkmi turistických ciest a s krytým posedením pre pocestných. To okupuje väčšia skupina turistov. Na obecnej vývesnej tabuli sa dozvedám informácie o žltom turistickom značení. Turistická trasa Rolincová - Zemianske Podhradie - Zabudišová, Barina je už vyznačená. Smer na Kykulu je v pláne. Preto je aj v predstihu umiestnená smerovka na turistickom smerovníku. Ako som videl, dielo zdarne pokračuje. Následne sa dozviem, že práve v tento deň bolo vyznačenie trasy ukončené. Je tam aj pár iných informácii, ktoré ma lákajú k nasledujúcej návšteve.

My tu neoddychujeme, mierne klesajúc po asfaltke kráčame rozvíjajúcou sa osadou. Prejdeme popri budove bývalej základnej školy, kde sa prestalo vyučovať v sedemdesiatych rokoch. Krátku prestávku máme až na vyhliadkovej lavičke pod popisnou panorámou. Pohľad cez Ivanovskú dolinu je ozaj pekný. Kúsok nižšie, pri kaplnke s výrazným slovenským znakom, na chvíľku odbočíme. Zlákala nás návšteva funkčnej storočnej sušiarne ovocia. Dolina bola veľkým exportérom ovocia nielen v tekutej forme, ale aj v sušenej. Sušiareň má síce zaskrutkované dvere, no nesie všetky znaky aktívnej činnosti v nej. Dobre prevedená informačná tabuľa dá dostatok informácií o prevádzke a aj prebehnutej rekonštrukcii. Inak, nesie dobrý názov: "Pec nám spadla".

Vrátime sa späť na trasu. S cestou smerujúcou do Zemianskeho Podhradia sa lúčime pri smerovníku pod Mlacovcom. Znovu kráčame poľnou cestou a definitívne opúšťame viac ako sympatickú Zabudišovú.

Smer Haluzice

Miernym oblúčkom obchádzame zalesnený oblý kopček Mlacovec. Vyťažené kmene stromov uskladnené pri kraji využíva na oddych väčšia turistická skupina. Pekný kraj nie je teda neobjavený. My využívame inú skládku guľatiny ako posedenie. Z našej je výhľad cez údolie Váhu k Považskému Inovcu. Príhodné miesto využijeme na doplnenie energie. Estetický zážitok z panoramatického pohľadu sa kombinuje s gurmánskym.

Dvadsaťminútovka ubehla akosi rýchlo. Neostáva nič iné, ako kráčať k vzdialenejším horizontom. Tvoria ich rozsiahle lúky s menšími remízkami. Ozaj nič náročné. V rekultivovanom trávnatom teréne sa cestička troška stráca. K tomu ma mätie, že na kovových stĺpikoch sa vyskytuje aj klasická zelená turistická značka. Pripadá mi to ako drobnejšia improvizácia, a tak kráčame v ich koridore. Aj tak nás neminie drobná korekcia pochodu v oblasti kopčeka s pekným menom Lipka. Bol to ten horizont, ku ktorému sme kráčal. Príjemný oblý pahorok na obhospodarovaných lúkach.

Z oblasti nevysokej Lipky sa rozhľad výrazne zväčšil. Jasne vidíme Hájnicu. Tam pod ňou je náš nasledujúci postupový cieľ. Kráča sa veľmi príjemne. Lúka bola kvalitne vykosená a nová trávička začína len rašiť. Pri skupine drevín je posledná, piata tabuľa NCH Výskyt vzácnych rastlín na bošáckych lúkach. Popisuje hlavne orchidey, ktorých čas na tunajších rozsiahlych lúkach ešte nenastal. Takže niekedy inokedy.

Haluzice

Vyjazdená cestička trávou nás privedie až na kraj strmšieho svahu husto porasteného trnkovými kríčkami. Dole pod ním skôr tušíme ako vidíme obec Haluzice. Hustota porastu to neumožní. Klesanie je chvíľku strmšie a sme nad obcou. Už len prechod uličkami a NCH „Spoznaj, chráň a zachovaj krásy našej prírody“ máme za sebou.

Ale tu je druhý NCH, čo vedie Haluzickou tiesňavou. Pri múre zrúcaniny známeho neskororománskeho kostolíka zhadzujem batoh a zanechávam polovicu výpravy. Sám vykonám exkurziu prírodnej pamiatky. Už som tu bol, no aj tak do 1 km dlhej a 50 m hlbokej tiesňavy možno chodiť mnohokrát. Vždy ma akoby džungľa zaujme. Podľa počtu návštevníkov nielen mňa. Netrvá mi to ani polhodinku a môžeme pokračovať.

Hájnica

Máme pred sebou posledné stúpanie. Nie dlhé, no ostrejšie. Na Hájnicu v smere regulárnej zelenej turistickej značky. Len mierne zarastený kopec s lysým temenom je korunovaný trošku zbytočnou rozhľadňou. Z funkčného hľadiska nehrá rolu, no pôsobí ako neodolateľné lákadlo pre množstvo návštevníkov. Bez nej by bol vrchol omnoho ľudoprázdnejší. Vlastne dobre plní svoju úlohu tretej „atrakcie“ Haluzíc. Aj my sa pokocháme peknými výhľadmi a to bez zdolávania nevysokej drevenej vežičky. Vidíme celú Bošácku dolinu, Veľkú Javorinu a Veľký Lopeník. Pekne sa rysuje za Haluzicami aj hornatý hrebeň s výrazným Horným a Dolným Bradlom.

Dlho sa nezdržujeme a opúšťame zaľudnený vrchol. Smerujeme otvoreným terénom cestičkou akoby smerom k Tureckému vrchu. Ten nie je naším cieľom. Tým je obec pod ním, Trenčianske Bohuslavice. Srdce potešili kvitnúce chránené hlaváčiky jarné. Máme dojem, že aj tie trochu meškajú so svojím kvetom. Ani sme nedúfali, že ich ešte zastihneme v plnej kráse. Je ich tu bohato a v polohách prieseku pod elektrickým vedením je také množstvo, že polovica výpravy hovorí: je ich tu ako púpavy. Druhá polovica s konštatovaním len súhlasí. Celá výprava sa snaží o čo najkrajší záber peknej, no vraj jedovatej rastlinky.

Trenčianske Bohuslavice

Vstupujeme do lesa a mierne klesajúc sa pohybujeme širokými chodníkmi vyznačenými turistickou značkou. No pohyb v poraste netrvá dlho a vychádzame na lúčky. Zaujme ma tu vysoký, amatérsky zhotovený dvojkríž. Povedľa je prístrešok s posedením, čo by mohol charakterizovať tiež predchádzajúcimi slovami. Len miesto na smeti vyzerá profesionálne, a tak je aj intenzívne využívané. Odradí ma to od lepšieho preskúmania. Oblúčkom dosiahneme obec a čaká nás len presun ulicami k železničnej stanici. Prechádzame okolo pekného, pôvodne kaštieľneho sakrálneho objektu. Pohľad cez zamrežované dvere odhaľuje časť barokového interiéru kostolíka.

Na asi stometrovom vlakovom nástupišti máme ešte dosť času špekulovať, kde naša asi dvadsaťmetrová medzinárodná lokálka zastaví. Volíme strategické miesto v strede, a tak nás posledný zrýchlený presun neminie. Keďže som to zvládol bez extra zadýchania aj po skoro dvadsaťkilometrovej jarnej prechádzke, tak moje postcovidové pľúca už nie sú na tom tak zle. Dobré a dôležité poznanie, čo umožní trošku vzhliadnuť po svetlejšej budúcnosti.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek