Divín – hrad Divín – Mara medvedia – Tuhár

Auto ráno parkujem v Divíne pred požiarnou zbrojnicou a môj prvý pohľad hneď upúta hrad vypínajúci sa na kopci predo mnou. Hrad je priamo v obci, je ľahko dostupný aj pre rodiny s deťmi. Nikoho však nestretávam a mám ho celý len pre seba. Pobehám ho od vrchu po spodok, sú z neho pekné výhľady na obec a okolité hory či vodnú nádrž Ružiná.

Odchádzam z hradu po asfaltke smer Tuhár. Na ľavej strane cesty by sa mala nachádzať prvá dnešná jaskyňa - Mara medvedia. Cestičku hľadať nemusím, na konci dediny je vyznačený prístup, ktorý je súčasťou náučného chodníka Tuhársky kras. Prudko stúpam na nevysoký hrebienok vedľa cesty a po chvíli prichádzam k jaskyni. Pri jaskyni je jej popis a povesť o vzniku mena, je šikmo klesajúca, dlhá 13 metrov a bez výzdoby. Po prehliadke sa naraňajkujem, zbehnem späť na asfaltku a pokračujem do Tuhára.

Cestou stretávam ľudí zapojených do Dňa Zeme, ktorí čistia okolie cesty od odpadkov. V obci Tuhár sú značky pekne vyznačené, chvíľočku idem po modrej, pri kostole preradím na zelenú, ktorá ma bude sprevádzať takmer celý deň. Nemám problém trafiť von z dediny smer Bralo a Bralce. Na lavičke nad Tuhárom si dávam krátku pauzu, lebo výhľady odtiaľto sú nádherné.

Bralo – Jaskyňa pod Bralcami (Medvedia jaskyňa) – Bralce

Pri lavičke sa nachádza tabuľa číslo 3 ďalšieho náučného chodníka Tuhár – Bralo (Bralce). NCH ma bude sprevádzať až k jaskyni pod Bralcami. Stúpam lesnou cestou, z občasných rúbanísk sa mi naskytajú výhľady na pohorie Poľana a zasnežené Nízke Tatry za ním. Prichádzam na rázcestie lesných ciest, kde sa nachádza pekný prístrešok a v ňom tabuľa číslo 4. Prístrešok je z dvoch strán uzatvorený a v prípade potreby, by mohol slúžiť na prenocovanie.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Ďalšou zastávkou na ceste je V3S-ka miestnych poľovníkov, ktorí mi po krátkom rozhovore ponúkajú vínovicu. Dám si jedného frťana, lebo odmietať pohostinnosť sa nepatrí, a pokračujeme v rozhovore ďalej. Chlapi mi radili kadiaľ najlepšie ísť na pivo do Polichna, ale keďže som mal opačný smer, popriali mi len šťastnú cestu a pekné zážitky. Za zmienku stojí prameň vody, ktorý sa nachádza priamo na zelenej značke, nie je možné ho obísť. O chvíľu prichádzam k ďalšiemu cieľu dnešnej túry - k vrchu Bralo, resp. jeho skalnej časti a Jaskyni pod Bralcami. Bralo aj samotný vchod do jaskyne je pekne zarastený a sfarbený do zelenkava. Pri vchode do jaskyne je napísaný zákaz vstupu do nej, tak sa preplazím len pár metrov za vstupný portál. Preskúmavam jaskyňu čelovkou, keď sa pozriem doľava, takmer skameniem – medveď. Rýchlo sa však preberám a smejem sa nad svojou predstavivosťou, ktorú vytvorilo svetlo z čelovky, hnedá a mokrá skala...

Vonku pred jaskyňou si dám malé občerstvenie, lebo obed plánujem až na Bralcoch, ktoré sú asi 20 minút cesty od jaskyne. Zbehnem pod Bralo a pozerám si celú kamennú scenériu. Nachádzam ďalšiu maličkú jaskyňu – pravdepodobne Balvanovú. Nakuknem do nej a idem späť. Vystúpim na vrch Bralo, zelená značka ide doľava, ďalší chodníček doprava k skalným útvarom. Nejak ma to teraz k nim neťahalo, pokračujem po zelenej k smerovníku Sedlo pod Bralcami a po 200 metroch prichádzam k odbočke na samotné Bralce. Na nich samotných ma príjemne prekvapí vrcholová lúčka, poriadok, posedenie, útulňa a starí známi poľovníci. Opäť sa dávame do reči, ukazujú mi, ako opravili útulňu, čo všetko ešte chystajú...

Zrazu sa ma pýtajú, či sa bojím výšky, lebo ak nie, ukážu mi ich domácu rozhľadňu. Idem pozrieť – rozhľadňu tvorí dlhý rebrík z brvien a potom samotné brvná popritĺkané do kmeňa stromu. Odhodlám sa teda vyliezť hore, po samotnom rebríku bez problémov, menšie prichádzajú, keď sa musím poprepletať medzi konáre a pribité brvná. Cítim sa ako Popoluška, keď sa skrývala pred princom na strome. Námaha stála za to – Lučenec, Poľana, Nízke Tatry ako na dlani a ako bonus vidím zasnežený Kriváň. Nie podpoliansku dedinu, veď je už jar, ale naozajstný vysokotatranský Kriváň. Mobil kvôli fotke sa bojím vyloviť z vrecka, lebo sa ledva udržím... Pokochám sa výhľadmi a leziem dole. Spokojný si na lavičke rozbalím obed a chvíľu odpočívam.

Budinské lúky – Jánošíkova skrýša – Budinská skala – Budinské lazy

Po odpočinku sa pobalím, zídem z Braliec a pokračujem po zelenej smer Budinská skala. Cesta vedie hrebeňom lesnou cestou. Čo som zabudol napísať v predchádzajúcom texte je, že lesy sú pekné, zmiešané, zatiaľ neveľmi poškodené ťažbou. Aj tu je cesta celkom v poriadku, lesy nepoškodené, ale kopy dreva zložené popri ceste naznačujú, že sa niečo deje – či je to kalamitná alebo hospodárska ťažba, neviem. Vychádzam z lesa a pred sebou mám úplne inú krajinu. Veľké lúky oplotené ohradníkmi, trasa vedie rovno popri nich, les po pravej strane.

Na konci lesa na chvíľu strácam značku, keď sa vydám krížom cez lúku. Uprostred lúky som na pravoboku zbadal na veľkej skale dve zelené šipky – už viem kadiaľ. Pomaly sa blížim k smerovníku Budinská skala, pred ňou ma na lúke vítajú kozy a ovce mékaním a békaním. Cez ďalšiu lúku prídem k lesu, kde by mala byť jaskyňa Jánošíkova skrýša a Budinská skala. Jaskyňa sa nachádza asi 50 metrov po vstupe do lesa dole pod skalnými útvarmi. Je dlhá 7,5 metra a vznikla v andezitovej láve. Po prehliadke jaskyne si idem pozrieť skalné útvary, ktoré sú zaujímavejšie. Tvoria oblúk asi v dĺžke 200 m a vznikli zvetrávaním lávového prúdu. Na jednej z nich som si všimol horolezecké istenie, pravdepodobne tu majú miestni lezci tréningy.

Z Budinskej skaly sú pekné výhľady na najvyšší vrch pohoria Ostrôžky – Ostrôžka. Vraciam sa späť na zelenú a idem smerom na Budinské lazy. Pomaličky si vykračujem asfaltkou, kochám sa výhľadmi na lesy, hory, lúky, lazy, Poľanu a vzdialené zasnežené vrchy Veľkej Fatry. Pri kochaní sa, som sa nejak zamotal, obišiel som smerovník Budinské lazy a ocitol som sa pri vrchu Jasenie.

Jasenie – Budiná – Divín

Jasenie som najprv ani nemal v pláne, chcel som si pozrieť skalné útvary označené ako Kamenné vráta, ale vrava a buchot, ktoré som odtiaľ počul, ma odradili. Vedie naň a aj do Budinej žltá značka, na ktorú som sa chcel napojiť pri smerovníku Budinské lazy. Po rovnakej značke prídem až na koniec dnešnej túry do Divína. Jasenie (Jaseňový vrch) je maličká vyvýšenina popri cesta zarastená trávou a borovicami, tak som sa rozhodol prejsť tadiaľ a dojesť zvyšok proviantu. Dobre som urobil, lebo z vrchu sa mi opäť naskytli krásne výhľady na Poľanu, lazy roztrúsené pod ňou a zasnežené Nízke Tatry. Pri takejto scenérii človek nejak zabudne na čas a namiesto plánovaných 10 minút som posedával pol hodinku.

No nič, treba ísť aj domov, tak sa pomaly zviecham a popri vysielači zbieham na asfaltku vedúcu do Budinej. Po ceste si ešte pozriem pamätník padlým v II. svetovej vojne, prejdem krížom cez Budinú, za Budinou zídem konečne z asfaltky a zabočím do lesa. Žltá značka ma vedie pekným hustým lesom smer Divín. Asi po hodine prichádzam na lúku nad cintorínom v Divíne a smerujem k autu, kde túru ukončujem.

Záver

Trasa vedie dobre značenými trasami, medzi dedinami Divín a Tuhár bez značenia po asfaltke. Orientačne je nenáročná, niekomu by možno prekážalo ísť asi tretinu trasy po asfalte, ale odmenou mu budú naozaj pekné scenérie pri Budinských lazoch. Vedie rôznym terénom a je na nej možno vidieť jaskyne, skalné útvary, ďaleké výhľady, lúky a lazy. Kto by nemal záujem navštíviť prvú jaskyňu a ísť po asfaltke do Tuhára, od hradu Divín vedie červená značka, ktorá ju obchádza a v sedle Žiar sa na ňu napája modrá značka do Tuhára. Alternatívnou návratovou cestou bez návštevy Budinskej skaly a lazov je odbočka zo sedla pod Bralcami na modrú značku späť do Tuhára a Divína.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek