Trasa

Beckov – Sychrov – Selec – Hradisko – Inovec – Krželnica – Jakubová – Kavčí vrch – Kálnica – Beckovské Skalice – Beckov

Do Selca

O 7.15 h som sa ocitol v Beckove. V mestečku je niekoľko kostolov a kúrií, ale akosi tu všetko chátra. Obišiel som hrad a kráčal som po akejsi hrádzi. Netuším, či cestu takto vybudovali, alebo sa polia oraním znížili. Podchvíľou som stál a pozeral som sa za seba na hrad ožiarený ranným slnkom.

Chvíľu som kráčal popri lesíku a prišiel som k prírodnej rezervácii Sychrov. Podľa informačnej tabule by tu mali kvitnúť hlaváčiky jarné a letné. Lenže letné rozkvitnú až o pár týždňov a jarné boli skoro ráno zatvorené.

Krajina je mierne zvlnená. Chvíľu sa ide hore a chvíľu dole. Na obzore oral traktor a všade štebotali vtáky. Jar bola v plnom prúde. Páčil sa mi aj potok, ktorý som križoval pred Selcom.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Na vrchol pohoria

Za dedinou som kúsok vystúpal a odbočil som zo značky. Na vrchole kopca Hradisko bolo v minulosti hradisko. Kto by to povedal. Pri takom názve som očakával, že tu budú výraznejšie valy. Na kopci ma prekvapila jama, ktorú som považoval za archeologickú sondu. Bol to však zvyšok po delostreleckom poste z vojny.

Kúsok obďaleč je bralo, ktoré sa drobí. Odlupujú sa z neho kamene, ktoré vytvorili veľké kamenné more. Vedľa brala je slabo viditeľný násyp. Aj tu bol v minulosti nejaký val.

Prišiel som na hlavný hrebeň Považského Inovca a začal som stretať turistov. Dnes som ich míňal iba na červenej značke. Je tu pekná skalná vyhliadka na Trenčín. Ďalší výhľad je z rozhľadne na vrchole kopca, avšak ten ma neuchvátil. Rozhľadňa len tak-tak vytŕča nad okolité stromy.

Do Kálnice

Z Inovca som išiel hrebeňom. Les na západnom svahu by mal byť pralesom, vyzeral však vcelku obyčajne. Bežná bučina. Neskôr les začali v pravidelných intervaloch striedať viac či menej zarastené rúbane.

Podišiel som Jakubovú a zbehol som na cyklotrasu. Našiel som pri nej pekný skalný hrebienok. Aj som sa ním prešiel, nebolo to však žiadne lezenie.

Nasledoval nudný úsek cyklotrasou do Kálnice. V dedine som cítil, že si potrebujem oddýchnuť. Hrdosť mi však nedovolila švacnúť sa na zem tam, kde som bol. Z posledných síl som prekráčal obec, nato územie venčenia psov a keď svah zahol, zvalil som sa do trávy. Konečne oddych. Ležal som pod terasou Váhu a všade okolo mňa kvitli hlaváčiky jarné. Nádherné miesto.

Po oddychu som šiel poľom, ktoré bolo úplne zarastené veronikou perzskou. Z buriniska trčala iba Beckovská skalka. Minul som ju a prišiel som na Beckovské Skalice.

Beckovské Skalice

Sú skalným bralom, na ktorom je prírodná rezervácia. Miestni nadšenci sa o ňu vzorne starajú, kosia ju, a územie sprístupnili náučným chodníkom. V dnešnej dobe vznikajú náučné chodníky ako na bežiacom páse a informačné tabule bývajú o ničom. Sú príliš všeobecné a vôbec sa neviažu k miestnym atrakciám. Pôsobia, ako keby ich písal podpriemerný stredoškolák odpisujúci z Wikipédie. To však nie je prípad náučného chodníka na Beckovských Skaliciach. Každá jedna tabuľa opisuje to, čo môžete vidieť za ňou. Keď sa na tabuli píše, že tu kvitnú vstavače vojenské a neotiney trojzubé, tak v máji som hneď za ňou opísané orchidey fotil. V lome je umiestnená tabuľa venovaná lomu, v oskorušovom sade tabuľa venovaná oskorušiam a podobne. Náučné tabule miestneho chodníka človek číta s pôžitkom.

Prešiel som cez kopec a vrátil som sa do Beckova. V obci som si všimol kúriu, z ktorej odpadáva omietka. Na stene sa odkrývajú renesančné sgrafitá. Renesančná kúria a o pár rokov schátra. Taká škoda.

Záver

Prechádzka to bola dlhá, ale pekná. Na Beckovské Skalice som sa odvtedy pozrel zopárkrát a vždy som tam našiel čosi nové. Dúfam, že si jedinečné územie zachová svoj charakter čo najdlhšie.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek