Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Drienčanský kras
Drienčanský kras Zatvoriť

Túra Okruh cez Drienčanský kras

Pred pár rokmi som putoval krajom Drienčanského krasu v blízkosti Drienčan na Gemeri. Prešiel som časť náučného chodníka a pozrel som si nejaké jaskyne. Páčila sa mi najmä tunelová jaskyňa pri potoku. Avšak počas jari som sa po Drienčanskom krase túlal celý deň.

Vzdialenosť
36 km
Prevýšenie
+1081 m stúpanie, -1081 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
1 deň
Obdobie
jar – 08.05.2021
Pohoria
Slovenské rudohorie: Revúcka vrchovina - Drienčanský kras
Trasa
Doprava
Rimavská Sobota (vlak, bus) - Španie Pole (bus)
SHOCart mapy
» mapa momentálne nie je v ponuke

Zo Španieho Poľa do Drienčan

Ráno som zaparkoval v dolnej časti Španieho Poľa. V obci je veľa starých domov. Niektoré sú zrekonštruované, iné chátrajú. Včera podvečer som sa z obce vybral do doliny a pozrel som si okolie Chválovskej jaskyne. Našiel som tam jednu plazivku, jeden tunelový vchod, ktorý zrejme po pár metroch končí, a dva zamrežované vstupy. Cestou som na lúke fotil fialku psiu.

Teraz som sa vybral opačným smerom. Minul som cintorín a úvozom som prišiel na asfaltku. Keďže vedľa hradskej išla lesná cesta, vybral som sa po nej. Nad dnom doliny som videl vchod do jaskyne a veľký pretiahnutý závrt.

Po čase lesná cesta vyústila na asfaltku, tak som išiel po nej. Veľa áut tu nechodí. Vedľa cesty kvitli voskovky menšie a ostrene počerné, no potešila ma šalvia rakúska. Ďalší úlovok do fotoherbára. Zbehol som do Budikovian a kráčal som po starej ceste. Prepadá sa, preto ma prekvapilo, keď ma na nej obehlo auto. Z trhlín v asfalte rašili prasličky.

V Drienčanoch je zaujímavý kostol s osamote stojacou zvonicou a krytým schodiskom. Obišiel som ho a prišiel som k bludisku. Naň som si z minulej návštevy nespomínal. Prešiel som ho, ale labyrint je príliš jednoduchý. Kúsok opodiaľ je močaristé jazierko. Zatiaľ v ňom nič zaujímavé nekvitlo.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Čo je to za vtáka?

Zbehol som do doliny. Na lavičkách som zjedol horalku a vybral som sa popri potoku Blh. Podľa mapy som išiel po cyklotrase, ale na bicykel to veru nebolo. Prišiel som na asfaltku a pri potoku sa objavili zaujímavé paprade. Boli to perovníky pštrosie. Vedel som, že rastú severne od Hrušova, ale že ich nájdem už tu, to som nečakal.

V gemerskej obci Hrušovo stoja repliky pecí na pálenie vápna, ktoré nepôsobia príliš vierohodne. Minul som ich a ďalej som šliapal asfalt. Za horárňou som šiel pekným lesom, keď zo stromu čosi zlietlo na zem. Nejaký modrý vták, možno mladá krakľa belasá. Lenže keď som k operencovi podišiel, len som oči pučil. Bol to papagáj. Zrejme niekomu uletel. Ale ako sa mohol zatúlať tak ďaleko do lesa?

Papagáj nebol príliš plachý a bol zvedavý. A možno aj hladný. Ako som si ho fotil, podišiel ku mne a zobákom koštoval šnúrku, ktorá mi visí z fotoaparátu. Chvíľu som rozmýšľal čo s ním, keď som začul auto. Dolinou schádzal kamión s drevom. Zastavil som ho a poprosil som vodiča, aby pri najbližších domoch oznámil ľuďom, že tu majú papagája.

Cez Podbanište a Slizké

Dolinou som šiel až k chránenému areálu Alúvium Blhu. Rastú tu celé koberce perovníkov pštrosích. Odfotil som si ich a vystúpal som na hrebeň. Sú tu pasienky, zatiaľ ešte bez oviec.

Kúsok pod hrebeňom je závrt Podbanište, na ktorého dne je vchod do jaskyne. Je uzavretý mrežou a na stene visí pamätná tabuľa zakladateľovi jaskyniarstva v Rimavskej Sobote. Pár metrov povyše majú jaskyniari chatu. Je to pekné miesto. Neďaleká lúka je plytká bezodtoková depresia.

Opäť som chvíľu kráčal po asfaltke a prišiel som do Slizkého. Dedina by sa však mala skôr volať Údené. Pretože ako som sa k nej blížil, údil som sa v dyme z horiacich pneumatík, ktoré v obci pálili. Sú tu nádherné domy, ktoré zväčša chátrajú.

Drienok

Zo Slizkého som šiel po turistickej značke, ale značenie za veľa nestojí. Zablúdil som už na kraji obce. Značka má peknú trasu, ide pomedzi závrty a okolo jaskýň, ale nik po jej trase nechodí. Poniže sa k značke pripojil náučný chodník, ale jeho tabule (či skôr tabuľky) ma neoslovili.

Zbehol som do doliny a liepal som sa hore svahom. Značky som videl, ale chodník ani náhodou. Ešte že som mal mapu v smartfóne. Trafil som podľa nej na ruinu Drienok. Hrad nebol veľký, no keďže leží ďaleko od sídel, zachovalo sa na ňom zopár múrov.

Z Drienku som chcel ísť po náučnom chodníku, ale v teréne sa nedalo rozoznať, kadiaľ chodník vedie. A tak som sa vybral po značke, ktorá ide po zvážnici. Zbehol som ňou do doliny, v ktorej je pekná slatina. Kvitlo v nej záružlie močiarne a žerušnica horká.

Z doliny som stúpal bočnou dolinkou, ktorou vedie značka. Značkár sa snažil, no keďže ľudia trasou nechodia, jeho námaha bola zbytočná. Vyššie sa dolinka zmenila na peknú strž. Nad ňou som iba prekrižoval lúku a vrátil som sa do Španieho Poľa.

Záver

Drienčanský kras je pekné územie s nevysokými pahorkami, množstvom jaskýň a závrtov. Sú tu vyznačené turistické chodníky a cyklotrasy, ale bez navigácie sa po nich ísť nedá. V dedinkách sú nádherné domy a celá oblasť pôsobí trochu ako skanzen. Samozrejme, za celý deň som nestretol jediného turistu.

Fotogaléria k článku

Najnovšie