Trasa

Vydrník – Jánovce – Čenčice – Pikovce – Vlkovce – Brezová – Levočská dolina, ATC – Mariánska hora – Zimná hôrka – Levočská dolina – Levočská dolina, ATC – Kúty – Mariánska hora – Levoča – Odorica – Harichovce – Sans-Souci – Pod Šibeňom – Smižany

Prvý deň: Vydrník – Levočská dolina

Ráno okolo 6.30 h vystupujem na železničnej staničke Vydrník. Je síce polooblačná obloha, ale s typickým letným oparom, čo sa po nedávnych dažďoch dalo čakať. Nachádzam smerovník a začínam putovanie po modro značenej trase. Prechádzam samotným Vydrníkom, veľa ľudí v ten deň nestretávam. Pri kostole trasa odbočuje vpravo a prechádza na poľnú cestu. Vedie zvlnenou krajinou, v pozadí ktorej dominuje veža kostola v Spišskom Štvrtku. Vysoké Tatry vzhľadom na opar a oblačnosť nevidno. Čo už, pohľady by boli zaujímavejšie.

Cestou míňam dve Božie muky, pri druhej vystupujem na neďaleké návršie a fotím okolité pohľady. Poľná cesta ma bez problémov dovedie do Jánoviec. Odtiaľ smerujem do dedinky Čenčice, ktorá zaujme takisto kostolom. Na lúkach nad Čenčicami akosi strácam značku. Porovnávam s mapou a GPS, nakoniec správny smer nachádzam. Je pravdou, že na lúčnatých úsekoch sa ťažko nájdu objekty vhodné k namaľovaniu značiek a značkárske kolíky nemá zmysel dávať na lúky, ktoré sa pravidelne obhospodarujú kosením. Lúky tentokrát strieda borovicový les.

Za lesom znovu vchádzam na lúky a polia nad Pikovcami. V diaľke vidím vo vysokej tráve značkársky kolík. Smerujem k nemu, aspoň zistím aký je presný priebeh trasy. Kráčam rozhraním lúky v tráve vyše pása a obilným poľom. Po asi 200 m nachádzam kolík so šípkou smerujúcou do vysokej trávy. Ďalší kolík nenachádzam. Kašlem na prieskum presnej trasy a čo najkratšie zídem k asfaltovej ceste smerujúcej do dedinky Pikovce. Ešte že som mal dlhé nohavice, inak by som mal nohy slušne dopŕhlené. Po ceste nachádzam značku. Z opačného smeru by ma lákala na vyjazdenú poľnú cestu. Možno to je vhodná obchádzka, keď je vysoká tráva na lúke. Prieskum si nechám na ďalšiu návštevu.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Z Pikoviec sa dostávam pohodlnou poľnou cestou na lúky, z ktorých by za dobrej viditeľnosti dominoval pohľad na Vysoké Tatry. Ten sa však nekonal. Tak sa nezdržiavam a striedavo lúkami a lesom smerujem do sedla pod Vtáčím vrchom. Tu sa pripája žlto značená trasa z dedinky Dravce. Dávam si väčší oddych. Mierne zvlneným terénom sa ocitnem na rozsiahlych lúkach neďaleko dedinky Vlkovce. Konštatujem, že je to z hľadiska výhľadov a pohľadov jedno z najkrajších miest na celej trase. Pred sebou vidím Vlkovce s vrchom Brezová s dominantným vysielačom, smerom na juh sa otvorili pohľady na hradbu vrchov Slovenského raja. Postaviť tu tak stan a pofotiť večerné alebo ranné zábery, to by bolo! Pokračujem však ďalej a popod vrch Hrádok vchádzam do Vlkoviec.

V dedine si doplním zásoby v miestnom obchode. Po asfaltovej, neskôr po poľnej ceste smerujem k vrchu Brezová. Na jeho úpätí stojí vynovená kaplnka, kde sa samozrejme zastavujem. Z úbočia sa znovu otvárajú pohľady na vrchy Slovenského raja, ako aj na Hornádsku kotlinu. Vrcholovým chodníkom sa dostanem na vrchol Brezovej. Poskytuje len obmedzené výhľady. Na Zbojníckej lúke si dávam výraznejší oddych. Počas klesania do Levočskej doliny sa otvárajú pohľady na okolité vrchy, ktorým dominuje známa Mariánska hora s vežou baziliky Navštívenia Panny Márie.

Mariánska hora a znovu Levočská dolina

V Levočskej doline si obzerám areál autokempingu, kde plánujem prenocovať. Keďže mám dosť času, tak pokračujem v putovaní smerom na Mariánsku horu. Žlto značeným chodníkom stúpam do sedla Druhá lúka, odkiaľ je to po asfaltovej ceste k samotnej bazilike na Mariánskej hore len na skok. Bazilika pôsobí ozaj majestátne a dôstojne. Z priľahlej lúky sa zároveň otvára pohľad na celú Levoču. Tu stretávam najviac ľudí počas celej dnešnej trasy. Nečudujem sa, je to obľúbené miesto na prechádzky nielen pre Levočanov.

Po prehliadke čarovného miesta sa opäť vraciam na rázcestie Druhá lúka. Z neho moje ďalšie kroky smerujú do lokality Kúty. Je to pekné a vďačné miesto, robím tu viac fotografických záberov. Vravím si, že na jar alebo jeseň to tu musí byť zaujímavé. Krátkym výstupom sa dostávam na rázcestie pod Diablovým vrchom. Odtiaľ urobím krátky odskok na Zimnú hôrku. Zisťujem, že smerovník označujúci Zimnú hôrku je o dosť ďalej, ako uvádza čas. Zato výhľad na Mariánsku horu stál za to. Ešte tak vidieť Tatry!

Vraciam sa opäť na rázcestie. Modro značenou trasou sa lesom dostávam na vrchol jednej zo zjazdoviek nad Levočskou dolinou. Zaujímavý bol aj pohľad na hradbu Levočských vrchov. Chodník pokračuje najprv pozdĺž zjazdovky, neskôr vchádza do lesa a serpentínami klesá až do Levočskej doliny. Čaká ma len asfaltová cesta až do autokempingu, kde po pohostení v miestnej reštaurácii staviam stan. Je poznať, že tam bolo menej ľudí, ako bývalo prv, ešte pred pandémiou.

Druhý deň: Levočská dolina – Smižany

Pomerne skoro ráno vstávam, balím stan a celú výbavu. Po rozlúčke s obsluhou reštaurácie pokračujem v putovaní. Tentokrát červeno značeným chodníkom stúpam znovu na rázcestie Kúty. Na jednom mieste sa musím brodiť vysokou trávou. Našťastie to nie je dlhý úsek. Znovu navštevujem Zimnú hôrku, kde sa konečne ukážu aj Tatry. Síce v opare, ale o poznanie v menšom ako v predchádzajúci deň. Pohľady na Mariánsku horu, ktorú takisto navštívim dostatočne, zaujali.

Smerujem opäť na Mariánsku horu. Ľudí je tu menej, než včera, takže sa viac venujem foteniu. Vchádzam aj dovnútra, robím si krátku prehliadku, samozrejme, bez fotenia. Potešený návštevou miesta schádzam do samotnej Levoče. Keďže som v nej prvýkrát, tak moje kroky smerujú do historického centra, kde sa dobrú hodinku zdržím.

Po prehliadke centra Levoče a občerstvení sa vraciam na modrú značku. Ňou budem viac-menej pokračovať až do Smižian. Trasa vedie otvoreným terénom s pohľadmi na okolitú krajinu. Vysoké Tatry sú znovu v silnom opare a oblačnosti. Na vrchu Šibenik smerujú moje pohľady až na Spišský hrad a pohorie Branisko, kde takisto plánujem návštevu. Prechádzam malebnou osadou Odorica, kde sa nachádza známa rodinná farma. Za osadou si dávam odpočinok, hlavne dopĺňam tekutiny. Ďalší úsek trasy vedie okolo vrchu Kačelák prevažne lesom, zato celkom príjemným terénom. Na chodníku zbadám plaziacu sa užovku, nestačím ani vybrať fotoaparát a už mizne v tráve. Z lúk nad Harichovcami sa otvára pohľad nielen na Harichovce, ale aj Spišskú Novú Ves a hradbu vrchov patriacich Slovenskému raju, kde dominuje Veľká Knola na okraji Volovských vrchov.

Z Harichoviec smerujem prevažne otvoreným terénom ku kaplnke Sans-Souci. Je to pekné a vďačné miesto na pohľady aj na oddych. Stretávam tu zopár rodiniek na výlete. Ako sa chystám vyraziť, spustila sa prehánka. Našťastie netrvala dlho a pod vrchom Šibeň dážď ustával. Akurát Tatry boli stále v oblakoch. Vravím si, že tu budem musieť ešte raz zájsť kvôli výhľadom. Trasu na Iliašovce si takisto nechávam na ďalšiu návštevu. Pomerne strmým zostupom sa dostávam na hlavnú cestu k rázcestiu pod Šibeňom. Od neho je to na skok k rázcestiu Pod Kapličkou. Tomu dominuje kaplnka s kalváriou. Nakoniec ma čaká príjemné klesanie a zostup do Smižian, kde len stíham občerstvenie v reštaurácii a čakám na vlak domov.

Zhodnotenie

Levočské vrchy sú stvorené pre túlanie sa. Je pravdou, že jeho územie bolo ovplyvnené vojenským obvodom Javorina. Južná časť má pomerne hustú sieť značených chodníkov. Na severnej časti je to hlavne červeno značená trasa smerom na Nižné Ružbachy. Značenie bolo celkovo v dobrom stave, len na niektorých lúkach môžu nastať problémy s orientáciou. Viaceré úseky sú vhodné na horský alebo trekingový bicykel, v zime zase na lyžiarsku turistiku, hlavne na bežky.

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek