Prejdi na obsah

Hiking.sk Zavrieť

Prihlás sa do svojho konta
alebo sa zaregistruj

Západ Slnka blízko zrubu Parajka
Západ Slnka blízko zrubu Parajka Zatvoriť

Túra Z Telgártu do Tisovca na jar

Po pár rokoch som minulú jar dostal chuť zavítať do Telgártu. Vyšliapať si na dobre známy Tresník, navštíviť Čuntavu a potiahnuť to až na Stolicu. „A prečo nie ísť rovno na dva dni a užiť si to lepšie“. A tak z pôvodného, skromného nápadu som sa dostal až k trase vedúcej ďalej cez Kohút, Revúcu až do Tisovca. Ide sa.

Vzdialenosť
55 km
Prevýšenie
+2233 m stúpanie, -2708 m klesanie
Náročnosť
stredná, 3. stupeň z 5-dielnej Hiking stupnice
Čas
2 dni
Obdobie
jar – 26.04.2020
Pohoria
Slovenské rudohorie: Stolické vrchy
Trasa
Voda
Prameň Spišského potoka, Čuntavka, Pod Stolicou, prameň Parajka, Dobrá voda (Zbojnícky prameň) nad Tisovcom
Nocľah
bivak pri zrube Parajka
Doprava
Telgárt (vlak, bus)
Tisovec (vlak, bus)
SHOCart mapy
» č.1105 Muránska planina (1:50.000)
» č.232 Muránská planina, Slov… (1:100.000)

Trasa

Telgárt, penzión – Pred Čuntavou – Stará Čuntava – Chata Rita – Čuntava – Pod Trsteníkom – Priehybka (Telgártska) – Slanské sedlo – Stolica – sedlo Harová – Faltenovo sedlo – vyhliadka Jakuška – Kohút – zrub Parajka – Malý Kohút – Úkorová – Revúca – Bodnárka, Serov prieloh – Bodnárka, chata – Nemcová, chata – Tri chotáre – sedlo Dielik – Tisovec

Návrat do detských čias hubačiek a lyžovačiek

Z vlaku vystupujem ráno v Telgárte a začínam šliapať smerom k lyžiarskemu vleky. Pozerám, čo je nové, čo sa pristavilo, čo zarástlo a v duchu hodnotím. Po príjemnej prechádzke začína poriadny stupák popri vleku hore k vrcholovej stanici. Sú to pre mňa dobre známe miesta z pár detských lyžovačiek a hlavne mnohých túr a hubačiek. Do okolia vleku sme chodievali na huby do miestnych lokalít – Za Čeršľou, na Šipulovu úboč, na Skalice a tiež do blízkosti dediny v dolinách Strakoška a Chmaroška. Ožívajú vo mne pekné zážitky z detstva.

Pri dlhšom spomínaní ani neviem ako a ocitám sa pri vrcholovej stanici vleku. Suchými holinami sa presúvam smerom k Čuntave, tiež kúsok zaspomínať na prvé túry na tajomné miesto s vtedy pre mňa čudným názvom. Počasie je celkom príjemné a o pol hodinku sa presúvam k vrcholu Tresníka, na ktorý som si odbehol z chodníka. Niečo pofotím a idem ďalej.

Pustou krajinou cez Kyprov k tajomnej Stolici

Úsek cez Telgártsku priehybu je plný vlčieho trusu. Nachádza sa takmer každých 100 metrov a po pár kilometroch hodnotím, že hrebeňový úsek Stolických vrchov musí byť silno frekventovaný vlkmi.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom FacebookuInstagrame ]

Smerom k Slanskému sedlu sa krajina navôkol výrazne mení k horšiemu a prechádzam rozľahlými holinami po kalamitách a výruboch. Úsek si prechádzam dosť rýchlo, pretože obdivovať a fotiť nie je veľmi čo. Zaujímavé sú len výhľady do diaľav Muránskej planiny a Nízkych Tatier za mnou.

V Slanskom sedle stretávam prvých nedeľných turistov. Tieto časti som po premiére na Kyprove už navštívil, a tak sa veľmi nezdržujem. Počas stúpania k bájnej Stolici sa teším, že sú opäť okolo mňa krásne lesy vedúce k vrcholu. Na vrchole velím na obedný oddych a kúsok lepšie spoznávam okolie vrcholu. Bol som tu pred pár rokmi s kamarátom, ktorý má rád rýchle tempo a tiež bola zima, a preto sme sa veľmi nezdržovali. Dnešná samota má svoje výhody a môžem si to tu poriadne užiť a spoznať. Zachované lesy vo vrcholovom úseku sú naozaj krásne a predstavujem si aké to muselo byť niekedy krásne a divoké. Po hodine a zápise do vrcholovej knihy prichádzajú turisti, s ktorými si dávam krátku debatu.

Potom šliapem opäť dolu do neznámych končín Faltenovho sedla. V blízkosti sedla sa nachádza pamätník partizánov, padlých k okolitých horách. Miesto ako stvorené na tichú spomienku. Postup mi skríži viacero spadnutých stromov, ale nie je to nič hrozné.

Keďže veľmi rád chodím pre mňa novými trasami, som nadšený z postupu cez Faltenov vrch a teším sa na blízku vyhliadku Jakuška. Okolo je poriadna divočina a aby som sa necítil až tak skľúčene, idem kúsok hlučne, stúpam na suché konáre a zavše pobúcham paličkami. Oproti ránu sa podmienky cez poludnie zhoršili a na vyhliadke to nie je „pravé orechové“. Pozriem si len blízke okolie Čiernej Lehoty a Slavošoviec a nad nimi Volovské vrchy v opare.

Ku Kohútu opäť prekračujem viacero popadaných stromov. Na vrchole oddychujem a obdivujem pohľady na juh a západ smerom k Revúcej a Muránskej planine.

Na dnešný deň mi zostáva len niečo vyše kilometer pod Kohút k zrubu Parajka, kde plánujem prenocovať. Strmý kamenistý zostup opäť rozsiahlymi rúbaniskami ubehne rýchlo a čo chvíľa vidím krásny zrub Parajka. Naberám si z prameňa pred zrubom a obdivujem pekné miesto s výhľadmi na Revúcu. Z neďalekého brala je vidieť kompletnú Muránsku planinu, a preto tu strávim hodnú chvíľu.

Večer pri ohni v Stolických vrchoch a čarovné jarné ráno

Je okolo 5 hodín večer a začínam si užívať pohodový večer v príjemnom počasí na čarovnom mieste v Stolických vrchoch. Keďže je zrub zatvorený, čo mi bolo známe, mám v pláne prespať na peknej drevenej verande. Počas večere mi na chrbát príjemne hreje zapadajúce Slnko, ale z betónovej podlahy na verande slušne ťahá na nohy. So spaním na betóne v apríli to asi nebude najlepší nápad, a preto sa rozhodnem prespať vonku na čerstvej jarnej trávičke pri ohnisku.

Večer príjemne plynie. Využívam miestny mobilný signál na provokačné správy domov o tom, ako mi je fajne. Zachádzam k spomínanému blízkemu bralu, z ktorého fotím západ Slnka nad zaspávajúcu Muránsku planinu. Užívam si krásne chvíle samoty v horách.

Teplota však klesá dosť rýchlo a tesne pre zotmením sa rozhodnem, že netradične založím oheň v miestnom zabezpečenom ohnisku. Okolo chaty je množstvo suchého raždia, smrekových konárov a vysokej suchej trávy, a tak je to asi najrýchlejšie založený oheň bez použitia Pepa. Trvalo to asi len 3 minúty a oheň horí ako divý. Nanosím si pár konárov na večer.

Zaťahujem do spacáka, z ktorého po sediačky ešte cvaknem záber osvetlenej Revúcej v doline hlboko podo mnou. Zaspávam.

Ráno sa budím okolo 5.30 h. Hneď a po pár glgoch whisky určenej na chvíle ranného chladu sa presúvam k bralu na výhľady. Slnko vychádza spoza svahov Kohúta a postupne osvetľuje svahy východnej časti Muránskej planiny nad Prednou Horou a Muráňom. Deň začína veľmi príjemne a po takomto ráne sa mi veselo klesá k Revúcej. Na úvod sa ešte zastavím pri Klepanej skale, ktorá ponúka tiež krásne výhľady podobným smerom ako k Muránskej planine a centrálnej časti Stolických vrchov.

Cesta ubieha miernym klesaním rýchlo a niekoľkokrát vyplaším pasúcu sa jeleniu zver. V nižších partiách sa les mení na bukový. Po dvoch hodinách zostupu sa ocitám v Revúcej a zastavujem sa v obchode po zásoby, ktoré hneď likvidujem v miestnom parku.

Centrálnou časťou Stolických vrchov do Tisovca

Posilnený opäť stúpam časťou Revúcke kúpele k Bodnárke a chate s rovnomenným názvom. Stojí na sviežozelenej lúke s krásnou, zakvitnutou košatou čerešňou. Na tomto veľmi peknom zákutí s výhľadom na Revúcu z opačnej strany ako z chaty Parajka velím na obedný oddych. Jem, ležím v tráve a vyhrievam sa na slniečku. Vládne tu totálna jarná pohoda. Po čase na lúku prichádzajú dve turistky a ja sa pre zmenu pomaly poberám ďalej. Potrebujem stihnúť vlak z Tisovca. Cestou ma predbieha V3S-ka s plnou vlečkou Rómov, ktorí, ako si neskôr všimnem, idú naložiť drevo.

Po výdatnom oddychu na sviežej jarnej lúke sa mi ide výborne. Blížim sa k chate Nemcová, ležiacej na hrebeni v malom sedle medzi Krížnou poľanou a Tromi chotármi. Keď z lesa vychádzam na lúku, do oka mi padne rozľahlá plošina Muránskej planiny a nad ňou hrebeň Kráľovohoľskej časti Nízkych Tatier. Najmä pohľady na náš najlesnatejší národný park sú veľmi zaujímavé a z takejto perspektívy ho obdivujem prvýkrát.

Čas k odchodu autobusu sa blíži a preto sa veľmi dlho nezdržiavam napriek tomu, že je tu naozaj krásne a je škoda, že nemám času nadostač. Postupne sa dostávam k vrcholu Tri chotáre, ktorý je zalesnený a zaujímavý je tu len robustný buk. Je to poriadny kus.

Chvíľu volím zlý smer ďalej po červenej, ale čoskoro sa zorientujem a vraciam sa k vrcholu. Z vrcholu je zostup celkom príjemný, nestrmý a preto získavam malú časovú rezervu, ktorú využívam v sedle Dielik. Je tu pekný altánok, v ktorom si pár minút oddýchnem a pretože sa mi nechce šliapať asfaltkou, pokým sa bude dať, pôjdem lúkou a popri potoku Skalička. Po asi dvoch kilometroch som na asfaltke a na obzore sa objavuje Tisovec. Po pol hodinke a rébuse s hľadaním správnej autobusovej zástavky sa dostávam na miesto a o chvíľu sa veziem.

Záver

V rámci túry som spojil známe končiny v okolí Telgártu a Stolice s novými a nepoznanými oblasťami Kohúta a centrálnej časti Stolických vrchov. Vonku vládlo príjemné jarné počasie a bivakovanie sa dalo vydržať. Čarovný večer pri ohni v blízkosti chaty Parajka s výhľadom na nočnú Revúca a zapadajúce Slnko za hradbu Muránskej planiny bol nezabudnuteľný. Rovnako neznáme končiny sviežej Bodnárky a zalesneného Tŕstia mali čo ponúknuť. Jediným negatívom je strata fotografií z druhého dňa, čo sa však dá napraviť pri ďalšej návšteve regiónu, opäť niekedy.

Fotogaléria k článku

Najnovšie