Presun do Hornej Tižiny

Terchová – dolina Struháreň – Horná Tižina – rozdvojka do osád Ďurišovci a Kraviarky

Na výlet si volíme nedeľu, kedy meteorológovia sľubujú krajšie a hlavne suchšie počasie. Prehánok a dažďa sme si tento rok užili celkom dosť a tešíme sa na každý teplý deň. Tak snáď to vyjde a nebudú búrky z tepla. Autom sa pomerne rýchlo premiestňujeme cez Žilinu a Terchovú. Za Lidlom pred kostolom odbočujeme doľava do doliny Struháreň. Potom odbočujeme znova doľava do dolinky Tižinského potoka. Na najbližšej rozdvojke odbočujeme doprava do osady Ďurišovci a parkujeme nášho tátoša. Na kraji lesa stojí malý kríž – aj to je poznávacie znamenie na parkovanie. Ak idete autobusom, treba vystúpiť na zastávke Ďurišovci (názvy osád uvádzam podľa názvov uvedených na TuristickaMapa.sk).

Cez osadu Ďurišovci

Osada Ďurišovci – osada Cabadajovci – osada Gažovci – osada Machajovci – osada Nogovci a späť

Z auta vystupujeme asi o pol desiatej. Natierame sa opaľovacím krémom – obloha je bezoblačná a pôjdeme aj úsekmi, kde bude na nás priamo svietiť slnko. Sme traja dospelí a štyri deti. Aj dospelí, aj deti majú seberovnú spoločnosť. Tešíme sa, že najmä deti sa vzájomne zabavia a sú tak oveľa viac ochotné ísť na túru, na ktorú, keby mali ísť samé, bez kamarátov, bolo by to isto zložitejšie. Veď to asi každý rodič pozná. Po pandémii platí o to viac, že deťom dobre padne spoločnosť aj iných detí.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Najprv nás vedie asfaltová cesta do osady. V osade Ďurišovci sú murované domčeky, ale aj klasické drevenice, niektoré upravené na chalupy. Aspoň si tak myslím, keď pri nich vidím stáť autá s cudzími poznávacími značkami. Mnohé dreveničky stoja za fotku a mám skúsenosť, že v každej osade sa nájdu také, ktoré lahodia oku. Pri jednej zastavujeme, už sa v nej nebýva. Strom stojaci pri nej ešte nedávno kvitol, na zemi sú husto popadané biele lupene kvetov. Chcelo tu byť trošku skôr. Majiteľ sa ma spoza plota pýta, či sa mi páči, tak vravím, že si ju vždy fotím, keď ideme okolo. Ale teraz si ju odfotím až pri návrate, keď bude lepší uhol svetla. Pýta sa nás, kam ideme, tak vravím, že hore do osád. Odpovedá, že aj on tam bol pred dvomi mesiacmi. Zdravíme sa a pokračujeme ďalej. Na konci asfaltovej cesty pokračuje spevnená cesta. Povyše je odbočka priamo do osady Gažovci - stoja pri nej zaparkované autá. My ale neodbočujeme, ale serpentínami meníme smer na južný a zakrátko máme na dohľad osadu Cabadajovci. Cestou si obzeráme ďalekohľadom osadu Nogovci, ktorá je za našimi chrbtami, budeme sa tadiaľ vracať. Príroda má krásne šťavnaté zelené farby, v tráve na mnohých miestach trčia ružové vstavače – pôvabné to orchidey lahodiace oku a môj fotoaparát má čo robiť.

Okolím osady Cabadajovci

Ponad cestu vedie pastier svoje kravky. Do osady nevchádzame, ale pomedzi stromy vychádzame na hrebienok. Napravo je ohradené miesto pre pasúce sa ovce. Teraz ovce ležia, vegetia si a o nás sa vôbec nezaujímajú, nikým a ničím sa nenechajú vyrušovať. Obdivujeme pohľady s ovečkami a s malofatranskými hlavným hrebeňom. Ešte sa v úzkych žľaboch nájdu osamelé fľaky snehu, ale nebude dlho trvať a vďaka teplejším nociam sa roztopí. Zanechávame oddychujúce ovečky a vychádzame na lúky pred osadou Gažovci, ktorá je ďalšou osadou na našej prechádzke. Strechy chalúp sú už na dohľad.

Neponáhľame sa. Široké lúky s výhľadom doslova na všetky strany sa nám páčia, a tak sa tu zastavujeme. Pod stromami vpravo od chodníka objavujeme lavičku. Deti si vyberajú jedlo, vraj vyhladli, a my zatiaľ odchádzame kúsok ďalej a cez ďalekohľad obzeráme hrebeň. Nechce sa mi veriť, ale veľa ľudí nevidíme, ani na Veľkom Kriváni, ani na chodníkoch na hrebeni – ale je možno ešte príliš skoro. A leto s prázdninami ešte nezačalo. Vo výhľade z lúk nechýbajú ani oba Rozsutce a Stoh. Vpravo od Malej Fatry sa ukazuje bližší a čiastočne odlesnený Mravečník. Z Kysuckej vrchoviny trčí špička takmer tisíc metrov vysokej Ľadonhory, neskôr sa ukáže Magura a nechýba ani tiahly hrebeň Vojenného. Ten máme prejdený iba po častiach, keď sme navštívili sedlo Kováčka nad terchovskou osadou Marunovci alebo časť jeho hrebeňa nad osadou Káčerovci. Raz sa nám možno podarí si ho prejsť úplne celý.

Osada Gažovci

Presúvame sa do osady Gažovci. Tvorí ju iba pár domčekov. A pozorujeme, že od minulého roka sa tu udiali zmeny. Pri drevenom smerovníku Gažovci, kde stojí náučná tabuľa chodníka Jánošíkovým chotárom, pribudol drevený stolík s lavičkami na posedenie. Poteší. Z malého briežka sa tu otvárajú široké pohľady smerom k osade Marunovci. Nové drevenice tu boli postavené na prenajímanie pre návštevníkov.

Na lúke tesne nad nimi stojí krásna drevená zvonička. Vidíme aj tiahly hrebeň smerom k Paráču. Na druhej strane doliny je pod Pupovom – najvyšším vrchom Kysuckej vrchoviny - učupená ďalšia malebná osada U Jánošov – rodisko Juraja Jánošíka. Toto je veru ideálne miesto, odkiaľ si môžete obzrieť terchovský chotár s jeho osadami. Vychádzame z osady a chodníček nás vedie do mierneho briežka. Po ľavej strane je ohradené malé políčko, ktoré tvorí kontrast so zelenými lúkami. Pod lesom pred nami je ďalšie pekné výhľadové miesto, sú tu lavičky a dá sa tu opekať. Stromy tvoria ideálny tieň a osadu Gažovci s lúkami a malofatranským hrebeňom máme odtiaľto ako na dlani. A niet tu nikoho.

Vyhliadka za osadou Gažovci

Tu zastavujeme, rozkladáme deku, my dospelí si dávame nealko pivčo a kávičku z termosky. Deti sa medzi sebou bavia, robia mlynské kolá na lúke, lovia pekné zábery do mobilov. Tak si vravím, že na tomto mieste by som vedela sedieť aj do večera – vôbec by mi to nerobilo problém. Na lúkach začínajú kvitnúť kvety. V porovnaní s minulým rokom je ich o niečo menej, ale niet sa čo čudovať, pretože bola chladnejšia jar a všetko je posunuté. Znova si obzeráme okolie cez približovacie sklá ďalekohľadu.

Po hodnej chvíli balíme deku, veci dávame do batohov, ešte si robíme fotku našej početnej skupinky a ideme ďalej. Cez lúčky sa stáčame na západ pod hrebeň Vojenného. Zakrátko míňame ohradené políčka. Dávajú vedieť, že chalúpky ďalšej osady nebudú ďaleko.

Osada Machajovci

Je ich tu iba zopár – sme v osade Machajovci. Domáci pes šteká ostošesť, našťastie je uviazaný. Domáci pán kosí trávu. Zdravíme sa s ním. Schádzame dolu po lesnej cestičke lesíkom. Netrvá dlho a registrujeme kríž nad cestou po pravej strane. Vieme, že treba odbočiť hore k osade Nogovci.

Kríž a osada Nogovci

Vidíme hospodársku stodolu, ale je tu aj skratka rovno ku krížu. Spolu s nami sem v rovnakom čase prichádza zdola turista. Je to jediný turista, ktorého sme stretli. Pri kríži sú lavičky na posedenie. Je odtiaľto veľmi pekný výhľad na Malú Fatru a na miesta, kadiaľ sme išli. Ideme si obzrieť chalúpky. Domáca pani zaháňa psa, aby nám dal pokoj. Sú tu krásne kvitnúce skalky. Jedna z chalúpok je upravená veľmi vkusne - široká strecha umožňuje byť na priedomí aj v zlom počasí, ste tu ukrytí pred dažďom. Povyše v dreveničke asi bývajú stáli obyvatelia, lebo vidíme pobehujúcu hydinu.

Chodníček pokračuje ešte vyššie ku vzdialenejšej poslednej chalúpke, ale k nej nezachádzame. Pohľad na chalúpky s kopčekmi na pozadí je úžasný, mať tak doma taký na stene. Podľa mapy neskôr doma zisťujem, že by sa cestička od osady Nogovci možno dala využiť na výstup na hrebeň Vojenného. Bolo by tak možné si predĺžiť okruh a zísť dolu cez osadu Káčerovci. Od nej pokračuje asfaltová cesta dolu do Hornej Tižiny. Tak možno niekedy nabudúce.

Návrat

Vraciame sa od kríža na asfaltovú cestu a po nej schádzame dolu. Na malých kamienkoch sa v strmších častiach šmýka, tak treba dávať pozor. Po okrajoch cesty je riadne veľa rozkvitnutých jahôd, o mesiac neskôr tu bude hostina z lesných jahôd. Schádzame naspať do osady Ďurišovci. Ako som ráno predpokladala, teraz po obede je svetlo lepšie, a tak si fotím obľúbenú dreveničku. Je tu nedeľná pohoda. Po asi troch hodinkách sa vraciame k autu, naše tempo bolo naozaj pomalé. Ale na takýchto krásnych miestach sa jednoducho nedá ponáhľať. Kam? A načo?

Záver

Dúfam, že sa mi podarilo vás aspoň trochu nalákať a navnadiť na návštevu terchovských osád, kde sa dajú ešte stále nájsť pôvodné drevenice. Spomínané miesta určite stoja za pozornosť – my sme na to prišli hneď na našej prvej návšteve a veľmi sme si lokalitu obľúbili, proste sme podľahli jej čaru. Stále mám v pamäti čarovnú babičku, ktorú sme stretli nad osadou Gažovci. Veľmi ochotne a rada sa s nami porozprávala a kúsok prešla s nami. Dokonca nám darovala hríby, ktoré sa jej podarilo nájsť.

Sú to miesta, kde panuje absolútny pokoj, turisti tu nie sú takmer žiadni. A prechádzka je príkladom, že netreba sa báť ísť aj mimo turistických značiek, medzi osadami sú cestičky, ktoré ich spájajú a povedú vás. Pomáhali sme si aj polohou GPS na mobile. S výnimkou krátkeho úseku pod osadou Machajovci sme išli väčšinou na slniečku, čomu treba prispôsobiť najmä v lete množstvo vody. Prejdená trasa je vhodná aj na horský bicykel, ak ste zvyknutí na stúpanie do kopca.

Ďalšie stručnejšie tipy na potulky terchovskými osadami nájdete v staršom publikovanom článku Potulky za krásami terchovských osád s deťmi.

Do skorého videnia, možno v niektorej z osád.

Fotogaléria k článku

+21 ďalších fotiek