Trasa

Rakovec – Babiná – Pod Smrečinou – Pod Stromišom – Rakovec

Rakovec

Túru začíname z Rakovca, maličkej miestnej časti Mlynkov. Zo začiatku trošku blúdime autom, kým nájdeme miesto na zaparkovanie, keďže to nechceme nechať len tak niekomu pre domom či chatou. Nakoniec zachádzame až vyššie do lesa a auto nechávame pri lesníkoch.

Sme trošku mimo značky, a tak sa po rozbitej kamenistej ceste po 10 minútach dostávame na žltú turistickú značku. Vieme, že odteraz nás čaká iba dlhý a strmý výstup, a tak zhadzujeme takmer všetky vrstvy oblečenia. Moja zimomravá priateľka si necháva aspoň mikinu, ja iba krátke tričko, aj keď nie je výrazne teplo.

Chodník sa postupne strmo dvíha a kráčame po zdevastovanej ceste – pozostatok práce lesníkov. Aj napriek v poslednom čase nie veľmi teplému počasiu sa to tu už hemží krásnymi rozkvitnutými kvietkami.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Po pol hodinke stúpania sa pred nami objaví traktor s drevom, a nám nenapadne nič rozumnejšie než obísť ho a urobiť si malú skratku. Hovorím si, že zvážnica by opäť mala dôjsť k žltej značke, tak aspoň ušetríme čas. Uhm. Aj majster tesár sa niekedy utne, ako sa hovorí.

Ďalším strmým kopcom sme sa po zvážnici dostali na ďalšiu zničenú cestičku, kde sa nám otvorili obmedzené výhľady na okolie. Nad nami sa zmrákala temnota, ale zatiaľ nepršalo, a verili sme, že ani nezačne. Čo človek nečakal, naša „skratka“ - zvážnica končila v strede lesa a nám zostávalo sa buď vrátiť, alebo sa vyštverať strmo hore na cestu, ktorá by tam niekde mala byť. Zvolili sme druhú možnosť. Po expedičnom výstupe sa nakoniec vyhupneme na peknú lesnú cestičku.

Kráčame ďalej s mračnom nad hlavami. Okolie pekne ozelenieva, obchádzame krmelec pre vysokú zver a blížime sa hore. Mračná sa nad nami stále viac a viac sťahujú a pomaly sa zmierujeme s tým, že dnes ešte zmokneme. V lesoch za nami už určite leje. Keď už nič, tak je to aspoň efektný pohľad.

Babiná

Záverečný výstup na Babinú, kde nás zachytia prvé kvapky, je cez obrovské rúbanisko. Tesne pred vrcholovým rázcestníkom nás prekvapia dve veľké lane, ktoré v tejto nadmorskej výške nečakáme, ale začne aj očakávaný hustý dážď. Rýchlo si nasadzujeme pončá. Poobzeráme si okolitú upršanú krajinu a rýchlo ideme dole v nádeji, že nájdeme nejaký strom či závetrie, kde by sme si vedeli v akom-takom suchu zjesť desiatu. Aj napriek začínajúcemu pocitu hladu si vychutnávame pokojnú daždivú atmosféru, vďaka ktorej bol celý výlet skvelou psychohygienou.

Zostup

Zo svahov Babinej postupne zostúpime na lesnú cestičku, z ktorej sú ďaleké výhľady na okolitú krajinu, a tak môžeme vidieť, že v najbližšom čase sa určite nebudeme mať kde skryť. Čo je horšie, dvihol sa silný vietor, čo spoločne s hustým dažďom nepridá na pohode. V diaľke zazrieme striešku, ale nevieme, či sa k nej vôbec dostaneme (či nie je odbočka z našej trasy ešte niekde pred ňou). A aj tak predpokladáme, že to bude iba senník, ktorých sme po ceste videli niekoľko.

Keď k nej smerujeme aj po rázcestníku Pod Smrečinou, a zbadáme tam zaparkované auto, napadne nám, že je to súkromná nehnuteľnosť. Vtom si spomeniem, že je to útulňa Gálová na Smrečinke. Okamžite tam odbočíme a privíta nás veľká skupina ľudí, ktorí tu majú brigádu a varia guláš. Teda z brigády nič nie je, a varí sa iba guláš, keďže sú všetci skrytí vo vnútri. Využijeme možnosť a na chvíľku sa zohrejeme v teple.

Dážď neustáva, a tak nevidíme zmysel vo vyčkávaní, a poberáme sa ďalej. Od útulne ide prudká cesta dole k rázcestníku pod Stromišom, kde (ak nerátame ľudí na útulni) stretávame prvých turistov. Po prehodení pár zmoknutých slov sa vyberáme na poslednú časť našej túry.

Kráčame ďalej červenou značkou, počasie sa postupne vylepšuje. Dážď úplne ustal, a sem-tam na nás vykukne aj slniečko, aj keď v diaľke počuť hromy. Cestička sa krúti a otvára pekné výhľady na krajinu. Po daždi sa všetko výrazne zazelenalo. Opäť vidíme vyrúbané lesné svahy a prechádzame popri posede namontovanom na pňoch od stromov. Nad Dedinkami sa tvoria efektné mraky, ktoré vytvárajú krásne výhľady.

Cestičku pretína asfaltka, ktorá by mala viesť rovno k nášmu zaparkovanému autu, a tak to využívame, aj keď pôvodný plán bol ísť cez Ostrú až na sedlo Dobšinský vrch a odtiaľ do Rakovca, ale skratka prišla vhod. Upravená kamenistá lesná cesta nás zaviedla k chate Rakovec, pri ktorej sa nachádza požiarna nádrž Gápel. Vlastne celá cesta bola vybudovaná pre lepšiu dostupnosť hasičskej techniky v prípade požiaru. Cesta sa postupne krúti a klesá, až dôjdeme k mostu cez potok, ktorým sa dostaneme k autu.

Záver

Babiná, ako najvyšší vrch okresu Spišská Nová Ves, nie je až taká známa turistická atrakcia ako mnoho iných vrcholov či roklín v okolí. Výstup na ňu je pomerne náročný - či už prevýšením, alebo orientáciou v holoruboch. Odmenou sú vraj krásne výhľady na okolie, ktoré sme si vzhľadom na počasie až tak neužili. Naopak, užili sme si temné pohľady oblohy, rýchlo sa pohybujúce tmavé mraky a dážď, ktorý výletu dodal šmrnc. Ak niekde funguje fráza - neexistuje zlé počasie, existuje len zle oblečený turista - tak tu to platilo na 100 %, lebo za pekného počasia by výstup určite nemal takú skvelú atmosféru.

Fotogaléria k článku

+29 ďalších fotiek