Treba rovno dodať, že reťazová trasa je určite vhodnejšia na pohyb smerom hore. My sme ju však pôvodne vôbec neplánovali využiť. Cieľom výletu bolo niekde sa nenáročne prejsť v rámci cesty do očkovacieho centra v Žiari nad Hronom.

Túru začíname v Handlovej na červenej značke od rázcestia Chemika. Autom sa vyvezieme ešte o niečo vyššie, aby sme ušetrili šliapanie po panelovej ceste. Jeden z miestnych obyvateľov nám dovoľuje parkovať pred jeho domom. Pýta sa, kam ideme a kedy sa vrátime. Keď odpovieme, že o tri hodiny, zasmeje sa, že to určite nie (mal pravdu).

Stúpame cestou, ešte pomerne dlho má spevnený povrch, dosť na nás pečie slnko, čo nie je veľmi príjemné. Teploty zo studenej jari preskočili rovno do tropických a organizmus sa zatiaľ nechce adaptovať. Vítanou odbočku na monotónnej ceste je rybník Konštantín.

Po ceste ďalej míňame dva upravené pramene. Napokon lesná cesta odbočí doprava a stúpame lesom k vrcholu. Trasa nie je ničím zaujímavá, no je celá v tieni, čo je plus. Len pod vrcholom je rúbanisko. Nachádzame sa v území s najnižším stupňom ochrany, kde sa môže hospodáriť.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Samotný vrchol je sčasti zalesnený, a tak obedujeme v tieni stromov. O pár metrov je skalnatá vyhliadka na Handlovú a okolie, kam sme si odbehli len na chvíľu. Je veľmi sparno.

Zostup skalnou stenou

Ľubo sa vyberie na prieskum terénu a vracia sa s informáciou, že dole by sme mohli zísť po reťaziach. Cestu postavil horolezecký klub Prometeus z Handlovej, vieme o nej už dlho z článku Petra Antola. Akurát, že sme s ňou dnes nepočítali, ale teraz sa nechávame zlákať.

Zostup začína neďaleko skaly s vrcholovým trojuholníkom. Prvá časť vedie lesom, potom po skalách. Reťaz je síce hrdzavá, ale má nové ukotvenia v skale. Prvá časť strmého zostupu vedie ešte medzi kríkmi, potom vychádzame do sedielka. Pokračovať budeme otvoreným terénom. Vybiehame ešte pár metrov na skalku oproti mohutnému pilieru. Nad sebou vidíme vrcholovú vyhliadku.

Teraz nás čaká strmý zostup v monumentálnej stene, pripadám si tu ako na rakúskych ferratách a vôbec nie ako na Slovensku. Uzučký chodníček klesá strmo dole, potom sa to zmierni a stenu prekonávame traverzom. Bezprostredne vedľa pravej nohy je priepasť. Okolo nás je botanická záhrada, ale najkrajšie kvety sú práve v úsekoch, kde sa treba držať reťaze obomi rukami.

Na jednom mieste obchádzame skalnú vežičku, vyzerá to dosť exponovane, ale to ešte nie je všetko. Na koncu traverzu začíname prudko klesať. Podklad pod nohami nie je miestami práve najpevnejší, skala miešaná s hlinou, no väčšinou ideme po skale. Ak sem pôjdete, je lepšie si dať na hlavu prilbu. Skaly sú na mnohých miestach zvetrané a padajú.

Potom prichádzame k najhoršiemu úseku, kde síce reťaz vedie kompletne po skale, ale na tomto úseku by sa hodilo byť zaistený úväzom, nielen sa držať reťaze. Ľubo vyhodnotí ako bezpečnejšie úsek obísť. Je to veľmi strmé, mám problém sa šúchať dole len medzi bochníčkami trávy, o ktorú sa neviem ani chytiť. Keď navyše pod nohami vidím až... na dno. Našťastie sú to len zo dva - tri metre, potom sa opäť pripojíme k reťazi a klesáme popri nej ešte slušnú porciu minút. Smerom hore by sme ale asi vyhopsali úsek bez problémov. Ľubovi sa ide zle aj preto, lebo má bežecké tenisky. Ja mám obuté turistické polovičky, ktoré na skale držia veľmi dobre.

Postupne vchádzame do lesa, reťaz vedie aj ním, v poslednej časti zostupu je len úzky strmší chodník. Na stromoch návštevníkov navigujú nápisy a šípky. Vychádzame na suťové pole a potom do lesa. Chodník sa našťastie stáča naším smerom, t. j. doľava. Ešte nás čaká dlhá cesta k autu a z očkovacieho centra volajú, či dnes prídeme. Ospravedlňujeme sa, že sme sa zdržali cestou, čo viac-menej sedí.

Z lesa vychádzame na lúku a napravo vidíme atramentovo modrú oblohu, odkiaľ dva či tri razy zahrmelo. Dnes mali byť búrky len ojedinele, ale tu sa vytvorila. Pridávame do kroku. Slnko na nás stále pečie, z poľnej cesty sa pripojíme na asfaltovú a mierne ňou stúpame, musíme obísť skládku. Hrmenie sa približuje a začína pofukovať. Obchádzame skládku a lúkou nad ňou sa dostávame na cestu, ktorou sme išli ráno. Stíhame sa prezliecť a odísť z Handlovej, zleje nás až v aute cestou do Žiaru nad Hronom. Cestu nám oživil zaujímavý úkaz, množstvo zrážok a rozpálená cesta vytvorili hmlu ako na Dušičky.

Prales na Veľkom Griči

Veľký Grič nie je ani len v chránenej krajinnej oblasti, je len v 1. stupni ochrany. Napriek tomu sa tu na skalách zachoval prales s rovnomenným názvom. Mal by byť súčasťou Prírodnej rezervácie pralesy Slovenska, ktorú chce vláda vyhlásiť tento rok (v pláne to bolo minulý rok). V rezervácii sa majú chrániť slovenské pralesy, ktoré nemajú legislatívnu ochranu a mohli by byť vyrúbané.

Hoci spracovatelia projektu navrhovali v rezervácii voľný pohyb návštevníkov, prípadne pohyb so sprievodcom, cez Štátnu ochranu prírody SR to neprešlo. Preto, ak chcete dodržiavať legislatívu, treba sa na "ferratu" vybrať do vyhlásenia rezervácie.

Mesto Handlová chcelo na gričskom brale vybudovať ferraty po vzore Skalky nad Kremnicou. Mala zahŕňať tri trasy rôznej náročnosti, aby návštevníci mali možnosť ich kombinovať. Jednou z atrakcií mali byť lanové mostíky umiestnené vzdušne medzi skalnými vežami.

Správa CHKO Ponitrie, pod ktorú územie patrí, ferratu neodporučila. Okrem pralesov je územie výnimočné rozsiahlymi lesostepnými a otvorenými skalnými plochami. Rastie tu množstvo cenných druhov rastlín. Napríklad astra alpínska a klinček peristý včasný tu majú unikátnu lokalitu v rámci Slovenska. Ide tiež o potenciálnu hniezdnu lokalitu ohrozených druhov európskeho významu sokola sťahovavého a orla skalného, žije tu aj rys.

Súvisiace články

• Dvaja ministri sľúbili, že slovenské pralesy budú chránenou rezerváciou. Ján Budaj verí, že to vláda stihne tento rok
• Na Veľký Grič mohla ísť nová ferrata, stopli ju úrady
• Volkov zub a Veľký Grič vo Vtáčniku

Autor fotografií: Ľubomír Mäkký

Fotogaléria k článku

+33 ďalších fotiek