Slovenské národné parky podľa iniciátorov petície momentálne trpia nadmernou ťažbou dreva a neustále pribúdajúcou výstavbou. Taktiež je v nich dovolené poľovať. Okrem toho ani jeden z nich nespĺňa medzinárodný štandard Svetového zväzu ochrany prírody IUCN pre ochranu prírody v národných parkoch.

Prostredníctvom petície a s tým spojenej kampane chcú mimovládne organizácie vysvetľovať ľuďom, v čom je problém. „Vnímame obrovskú frustráciu verejnosti zo situácie v národných parkoch. Ľudia síce vidia, že sa v nich všade ťaží a stále pribúdajú nové stavby, no nechápu, prečo. V kampani sa im budeme snažiť vysvetliť, prečo je to tak a čo je potrebné zmeniť, aby národné parky mohli začať skutočne chrániť prírodu na svojom území a aby táto bola slobodná,“ uviedol Marek Kuchta z iniciatívy My sme les.

Marek Kuchta verí, že sa im podarí dosiahnuť 100 000 podpisov, aby sa návrhom zmien zaoberala Národná rada SR.

Národné parky patria pod ochranu prírody, no tá o nich nerozhoduje

Petícia žiada prevod štátnych pozemkov pod správy národných parkov, vyriešenie chýbajúcich zonácií či nedostatočných zákonných právomocí, kvôli ktorým národné parky nedokážu zakázať ťažbu dreva či zabrániť výstavbe na ich území.

[ Tipy na túry a aktuality z hôr môžeš sledovať aj na našom Facebooku a Instagrame ]

Všetkých deväť národných parkov na Slovensku patrí pod štátnu ochranu prírody, príspevkovú organizáciu ministerstva životného prostredia. Riaditelia národných parkov však nemajú takmer žiadne právomoci. Pozemky, na ktorých majú chrániť prírodu, vlastnia buď súkromní vlastníci, alebo štát.

Štát ich spravuje prostredníctvom organizácií patriacich pod iné ministerstvá – Lesy Slovenskej republiky, Štátne lesy Tatranského národného parku a Lesopoľnohospodársky majetok Ulič patria pod rezort pôdohospodárstva, Vojenské lesy a majetky SR pod obranu.

Rozhodnutia o činnostiach na území národných parkov vydávajú okresné úrady, ktoré patria pod rezort vnútra.

Zonácie parkov by obmedzili výstavbu

Mimovládne organizácie žiadajú, aby štát uskutočnil zonáciu národných parkov do roku 2024, tak, ako sa k tomu zaviazal v Envirostratégii 2030, zákone o ochrane prírody a krajiny a v ďalších vládnych dokumentoch.

Zonácia rozdeľuje národný park do kompaktných zón, kde je jasne stanovené, čo sa v ktorej môže robiť. A zóna je bezzásahová, naopak v D zóne sú zastavané územia a mimo tejto zóny by sa stavať nemohlo.

Bezzásahová zóna bez ťažby dreva by mala byť najprv na 50 % rozlohy národného parku, postupne v priebehu 10 - 30 rokov na 75 % rozlohy národného parku.

Zároveň požadujú schválenie programov starostlivosti o národné parky. Tie bližšie identifikujú, aké druhy rastlín, zvierat a biotopov sú v národnom parku, a určia, čo sa v ktorej zóne môže a nemôže robiť a ako presne.

V návrhu reformy je aj umožnenie voľného pohybu v chránených územiach

Petícia žiada aj naštartovanie komplexnej ochrany prírody na Slovensku. Národné parky by mali mať právnu subjektivitu a byť orgánom štátnej správy, teda vydávať záväzné rozhodnutia.

Ďalej požaduje spravodlivé vysporiadanie s neštátnymi vlastníkmi pozemkov v národných parkoch a chránených územiach, ktorí sú ochotní svoje pozemky odpredať, zameniť alebo na nich dlhodobo hospodáriť v súlade s ochranou prírody. V národných parkoch a nadväzujúcich regiónoch by sa mala podporiť tvorba pracovných miest a udržateľných podnikateľských zámerov.

Mal by sa zrušiť aj plošný zákaz opustenia turistického chodníka v chránených územiach s 3. a vyšším stupňom ochrany. Obmedzil by sa len konkrétne lokality, kde by návštevnosť bola v rozpore s ochranou prírody. Možným riešením pre niektoré územia by bolo povolenie pohybu mimo chodníkov so sprievodcom.

Posilniť by sa malo postavenie Územného systému ekologickej stability. Ten určuje, kde v krajine sa napríklad nemôže stavať či umiestňovať ploty, prípadne ak už bariéra vznikne, ako vyriešiť, aby sa zvieratá mohli presúvať krajinou. Bez možnosti migrácie by chránené územia ostali obostavanými ostrovmi, kde by sa medzi sebou páril obmedzený počet zvierat.

Päťdesiatpercentný bezzásah by stál toľko ako 13 kilometrov diaľnic

Ročné náklady na zvýšenie bezzásahu z aktuálnych 20 % na 50 % formou nájmov sú vo všetkých národných parkoch podľa analýzy Inštitútu environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia 11,6 milióna eur. „Pre porovnanie, 1 km diaľnice na Kysuciach staviame za 60 miliónov eur. Priemerná cena je 19 miliónov na kilometer diaľnice," uvádzajú iniciátori petície.

Odhadované náklady na výkup pozemkov, aby vznikla 50 % jadrová zóna, sú 244 mil. eur, čo by vyšlo rovnako ako 13 kilometrov diaľnic. Pri 75 % bezzásahovej zóne to je 374 miliónov eur.

Inštitút environmentálnej politiky upozorňuje, že k tejto výkupnej cene je ešte potrebné pripočítať iné každoročné náklady, napríklad na zmluvnú starostlivosť a na stratu príjmu štátnych organizácií a verejného rozpočtu. Tu ide o 1,6 milióna eur pri nerozširovaní bezzásahových zón, 6,9 miliónov eur pri 50 % bezzásahovej zóne a 9,8 miliónov eur pri 75 % bezzásahovej zóne.

Petíciu vyhlásilo 25 mimovládnych ochranárskych organizácií a iniciatív, medzi nimi iniciatíva My sme les, občianske združenie PRALES, lesoochranárske zoskupenie VLK, WWF Slovensko, SOS/BirdLife Slovensko, BROZ - Bratislavské regionálne ochranárske združenie, Slovenský ochranársky snem, OZ pre Dolinu, iniciatíva Klíma ťa potrebuje a ďalšie.